Svojho casu som citala nadherne prirovanie (trochu si ho dovoli upravit). Predstavte si, ze by Europska Unia vyhlasila, ze prezitie europaov zavisi od toho, ze budu setrit vodou a neminu viac ako jeden liter vody denne. Anglicania by to prijali s tichym prikyvnutim. Nemci by to isli zapit pivom. Taliani by z toho mali tragediu na tri dejstva. Sporovlivy Cesi by sa divili ze zrazu mozu pouzit az jeden liter. A viete co by urobili Slovaci? Napustili by si kazdy jednu plnu vadu vody, na horsie casy a nech zvysok nedemokratickej Europy aj pokape. Nas tu nikto predsa nebude hovorit co mame robit!
Priznavam sa, ked som si precitala talianske denniky a ich reakciu na to co sa deje doma, velmi ma to zarazilo. Pytaju sa, ci si je Slovensko vedome svojho postavenia v Europe a ci je dostatocne zrelae na to aby prijalo svoje miesto...tak som sa pozrela na domace denniky a blogy a z hrozou zistila, ze ked sa lod potapa mi sa hasterime o tom ci sme alebo nie sme ochotny zachranovat...Aha! No ale lod sa topi. A nie je to bohvieako stabilna lod, ale my na nej sme a ona sa topi. Filozoficke rozpravy o tom, ze ta lod je nestabina sa mi nezdaju byt dvakrat prihodne. Aj my sme na tej lodi. Mozme sa hrat na nacionalistou, patriotou a co len chceme, ale nemozme nadvyhnut suknu a zdrhnut z Europy.
Cela Europa vie, ze ked padne Grecko nastane domino efekt a ten je nicivi pre vsetkych. A to je prirodzeny efekt ktory nastane. Ked tebe hori mastal a tvoje seno siaha az do mojej stajne, asi nie je odveci zacat hasit. Ale Slovac nadvyhne prstek a hrdo vyhalsi, ze pozor pozor, ked ta mastal nie je dostatocne pevna, mozno si zasluzi lahnut popolom. Skoda ze si uz neuvedomuje, ze kazdemu spavnemu sedlakovy trci slama aj z gati. A to je ta slama co je uz v plamenoch na juznom konci.
Na tieto argumenty Slovac raeguje - Nezastrasuj ma. Nech len kriza pride! Cely vyspely svet sa snazi krizu odvratit, ale Slovac sa neboji, mi jej budeme hrdo celit! Nech len pride! O com to tu valstne hovorime?
Skusme si to predstavit. padne Grecko. Priznajme si to nas neptrapi. padne aj Portugalsko aj to je dost daleko co tam po nom. Spanielsko, Irsko...co uz, ich skoda ze sa tak zle zariadili. Lenze toto nie je izolovany svet. Banky po celej Europe maju podieli statu a akcie. A to je uz znepokojivejsie. Pretoze ako padnu staty padnu aj banky. Velke po celej Europe a svete. A teraz si kazdy slovak povie - dobre im tak, zasluzia si. Co mu unika je, ze za spickou nosa kam dovidi je aj nieco viac. Banka je spekulativny subjekt. Ked vam ponukne hypoteku s 3% urokom napriek tomu ze rocny narast je 4% tak to 1 % si niekde vycucat musi. Co urobi? Ide spekulvoat s vasmi peniazmi. Vtedy nam nevadi ze spekuluje, lebo sme ustetrili to jedno percento. sak nech padnu banky, co tam po nich. Ale pozor vazeny. Nemusi vas zaujimat trh a cenne papiere, ale to neznamena ze to neovplyvni vas zivot. Padnu banky? Priemysel, obchod a vsetko ostatne lahne popolom. (este raz si to zopakujem - Priemysel, obchod a vsetko ostatne lahne popolom.Chapete ze nejaky dlh je oproti tomu nic?) Premenene na drobne - stratite pracu a ak amte hypoteku aj dom. Toto nie je zastrasovanie tomu sa hovori logicke dosledky. Staty zavisia od bankovych systemov. ak padnu staty a banky, padnu aj cele velke priemysly. Hadam si len nemyslite, ze taky VW a ci Peugeot maju svoj majetok odlozeny v trezore v hotovosti. Mrknime sa trochu na HDP Slovenka, a kto ze nam tak pekne punpuje tie ciselka? Cisto Slovenka produkcia to nebude...Dnes uz kazdy vacsi hrac ma nieco co sa vola akcie...hrali ste niekedy hru s dominom? Co robi triezva Europa je ze sa snazi nenachat padnut prvy z kociek domina lebo si uvedomuje nicive doslednky! Ak si ich Slovaci neuvedomuje je to lebo o nich vzdy bolo postarane a presne tak isto si myslia ze prefrci aj kazda kriza. My sa prikrcime a ono sa to nejako uz len premelie,no nie?
Pamatam si ako sme raz s priatelimi viedli hypoteticku rozpravu o tom, ci by sme sa ozvali keby sme videli ako niekto niekoho bije na ulici. Vsteci ako sme zhodli na tom, ze nie, zo strachu aby sme nedostali ani my. A to je ono. Ked Slovaci argumetnuju ze NEZASTRASUJ ma, prave ten strach je to co citia. Boja sa ze budu mat menej. Ale kriza ktoru sa snazi Europa odvratit je omnoho horsia
Tak zrusne euro je dalsi inteligenty argument do plena. Nema sancu fungovat, nie je stabilne a mnoho dalsieho. Nuz aj to je trochu ako s tou slamou. Sak nech hori...Euro ma svoju funkciu. Byt v eurozone vam garantuje, ze vas nenapadnu spekulatori na trhu s cennymi papiermi. Nie je nic lahsie ako napadnut na burze slabi stat a nechat ho zbanktorovat. Skuste sa popytat takej Argentiny co si o tom mysli.
A presne v tomto bode mi docahdza ze Taliansky kurier ma pravdu. Nevminame Europu ako celok. Sme hrdy Europani ked chceme cestovat len na obciansky, ked mame slobodu hybat sa, ked chceme financie z Eurofondov (trebars na Olmpiadu)...vtedy vypucime hrud a nezda sa nam to byt nedemokraticke. No ked je treba pomahat, tak nech radse slabsi zdochne.
Taliansko prijalo velmi tvrdi proti krizovy balicek opatreni. Jedna rodina v priemere do roku 2014 zaplati 5.200 Euro viac na daniach. Zrusili sa rozne pridavky a zvysila sa DPH. A napriek tomu Taliani ani nepipli (opomenuc narodnu potrebu vsetko debatovat) ked sa schvalovala pomoc Grekom. Casy su tazke, treba pomahat. To je ich postoj. Tazke casy ludi zjednocuju, lebo su si vedomi toho (antropologicky podlozeny fakt) ze iba zjednotene skupiny preziju.
10. 10. 2011
Italiano - Slovenka
Vcera sme mali jedno z nasich pravielnych Cesko-Slovenskych stretnuti ktore si tu v Taliansku raz za mesiac organizujeme. Cestou na stretnutie sa ma moja priatelka spytala ci by som sa vratila na Slovensko....ak mam povedat pravdu... Neviem.
Chela by som sa vratit? A kam? Na Slovensko ktore som opustila pred siestimi romi? Do zivotov mojich priatelov, ktore ostali nemenne a nesli dalej bezomna? Ano, hned aj pesi. Na Slovenko dnes? Zivoty tych na ktorych mi zalezi isli dalej kym som tam pre nich nebola. Nikdy som nevidela Panelak a uz si ani poriadne nepamatam preco vlastne nemusim Mojsejovcov. Vela slovicok uz lovim riadne hlboko v mojej pamati, mam smiesny akcent a ked hovorim pouzivam ky gestikulacii aj ruky.
Ked sa ma ludia pytaju ci mi chyba Slovenko, vzdy sa mi vynara v pamati moje mesto ako si ho pamatam. Bratislava bez Eurovei, bez probelmov s parkovanim, o jeden most chudobnejsia a bez intenzivneho rastu. Tomu co je doma dnes uz nerozumiem a sotva mi chyba. Nie som toho sucastou a cele to nie je sucastou mojho zivota.
Taliani ma casto buchaju po ramene a s usmevom mi hovoria, ze uz som jedna z nich. A to tiez nie je pravda. Nemyslite si, nie som ziadne patriotka. Ak sa ma spytate ci radsej podem do Tatier alebo do Dolomitov, mozete si byt isty ze to bude to druhe. Nie ze by sa mi Tatry nepacili. Ale nie su o nic viac moje ako su moje Dolomity alebo akykolvek iny kus kamena kdekolvkek.
Chyba mi milion veci zo Slovenska a milujem milion veci na Slovakoch. Sposob ako dobre vychovavaju svoje deti. Ako chapu vyznam priatelstva. Cajovne. Ako si myslia ze nie su dost dobri a pritom su v mnohom lepsi ako ktokolvek iny, kdekolvek inde. Horalky a capovana kofola z cisto nostagickych dovodou. To ako tazko pracuju. Cistenie si topanok na Mikulasa. Ale aj to vecne brblanie. Kapustnica. Aj ta nasu posadnutot smrtou ci deprimujucu hudbu. Vztah k tomu vsetkemu je tam niekde v hlbke mojej duse a iba ludia co prichadzau od nas sa toho dokazu dotknut. A zmysel pre humor...Presne ten ktory tu nik nechape, lebo je prisi cierny, absurdny, morbidny a kruty a aj politicky nekorektny.
Vela veci mi ale naopak nechyba. Nic mi nehovori nas kroj, nedohana ma k slzam tanier halusiek a nemam doma modransku keramiku. Proste ma k tomu nik nevychoval a nepatri to k mojmu srdcu o nic viac ako taliansky alpini, gnocchi ci muranske sklo (vetro di Murano).
A vela veci uz na Slovensku nemusim. Kavu a kapucino ci strasne zle urobenu pizzu. Zavist a neprajnost. Neekologicke myslenie a ignoracia prirody.Salat bez aceto balsamico a cestoviny bez parmezanu. Uniformny sposob obliekania a mala odvaha skusit nieco nove. A hlavne ten smrtelne vazny pristup ku vsetkemu.
Ako som tak vcera sedela medzi tymi fajn ludmi, konecne mi to zaplo. Uz nie som Slovenka (zo Slovenska). Ale nie som ani Talianka. Som zahranicny slovak. Slovenka zijuca v Taliansku. Ani Slovak ale ani Talian. Nieco na pol ceste. Samostana kategoria. Slovensko ktore si nesiem v srdci uz davn neexistuje a do toho ktore ostalo doma uz nezapadam. Taliansko, kde zijem milujem a prijmam najlepsie ako viem, ale este stale si pamatam, ze veci sa daju robit aj inak a preto tiez nebudem nikdy zapadat naplno. Ako som tak sedela medzi tymi Cechoslovakmi a pocuvala ako sa stazuju na Talianov a jedia ugrilovanu morsku rybu z miestneho trhu, citila som sa ako medzi mojimi. Presne som ich chapala. Obcas sa hnevam na Talianov, pretoze milion detailov ktore robia inak ako my, ale tiez ich milujem kvoli dalsiemu milionu veci ktore vdaka Bohu robia inak.
Chela by som sa vratit? A kam? Na Slovensko ktore som opustila pred siestimi romi? Do zivotov mojich priatelov, ktore ostali nemenne a nesli dalej bezomna? Ano, hned aj pesi. Na Slovenko dnes? Zivoty tych na ktorych mi zalezi isli dalej kym som tam pre nich nebola. Nikdy som nevidela Panelak a uz si ani poriadne nepamatam preco vlastne nemusim Mojsejovcov. Vela slovicok uz lovim riadne hlboko v mojej pamati, mam smiesny akcent a ked hovorim pouzivam ky gestikulacii aj ruky.
Ked sa ma ludia pytaju ci mi chyba Slovenko, vzdy sa mi vynara v pamati moje mesto ako si ho pamatam. Bratislava bez Eurovei, bez probelmov s parkovanim, o jeden most chudobnejsia a bez intenzivneho rastu. Tomu co je doma dnes uz nerozumiem a sotva mi chyba. Nie som toho sucastou a cele to nie je sucastou mojho zivota.
Taliani ma casto buchaju po ramene a s usmevom mi hovoria, ze uz som jedna z nich. A to tiez nie je pravda. Nemyslite si, nie som ziadne patriotka. Ak sa ma spytate ci radsej podem do Tatier alebo do Dolomitov, mozete si byt isty ze to bude to druhe. Nie ze by sa mi Tatry nepacili. Ale nie su o nic viac moje ako su moje Dolomity alebo akykolvek iny kus kamena kdekolvkek.
Chyba mi milion veci zo Slovenska a milujem milion veci na Slovakoch. Sposob ako dobre vychovavaju svoje deti. Ako chapu vyznam priatelstva. Cajovne. Ako si myslia ze nie su dost dobri a pritom su v mnohom lepsi ako ktokolvek iny, kdekolvek inde. Horalky a capovana kofola z cisto nostagickych dovodou. To ako tazko pracuju. Cistenie si topanok na Mikulasa. Ale aj to vecne brblanie. Kapustnica. Aj ta nasu posadnutot smrtou ci deprimujucu hudbu. Vztah k tomu vsetkemu je tam niekde v hlbke mojej duse a iba ludia co prichadzau od nas sa toho dokazu dotknut. A zmysel pre humor...Presne ten ktory tu nik nechape, lebo je prisi cierny, absurdny, morbidny a kruty a aj politicky nekorektny.
Vela veci mi ale naopak nechyba. Nic mi nehovori nas kroj, nedohana ma k slzam tanier halusiek a nemam doma modransku keramiku. Proste ma k tomu nik nevychoval a nepatri to k mojmu srdcu o nic viac ako taliansky alpini, gnocchi ci muranske sklo (vetro di Murano).
A vela veci uz na Slovensku nemusim. Kavu a kapucino ci strasne zle urobenu pizzu. Zavist a neprajnost. Neekologicke myslenie a ignoracia prirody.Salat bez aceto balsamico a cestoviny bez parmezanu. Uniformny sposob obliekania a mala odvaha skusit nieco nove. A hlavne ten smrtelne vazny pristup ku vsetkemu.
Ako som tak vcera sedela medzi tymi fajn ludmi, konecne mi to zaplo. Uz nie som Slovenka (zo Slovenska). Ale nie som ani Talianka. Som zahranicny slovak. Slovenka zijuca v Taliansku. Ani Slovak ale ani Talian. Nieco na pol ceste. Samostana kategoria. Slovensko ktore si nesiem v srdci uz davn neexistuje a do toho ktore ostalo doma uz nezapadam. Taliansko, kde zijem milujem a prijmam najlepsie ako viem, ale este stale si pamatam, ze veci sa daju robit aj inak a preto tiez nebudem nikdy zapadat naplno. Ako som tak sedela medzi tymi Cechoslovakmi a pocuvala ako sa stazuju na Talianov a jedia ugrilovanu morsku rybu z miestneho trhu, citila som sa ako medzi mojimi. Presne som ich chapala. Obcas sa hnevam na Talianov, pretoze milion detailov ktore robia inak ako my, ale tiez ich milujem kvoli dalsiemu milionu veci ktore vdaka Bohu robia inak.
17. 8. 2011
Vies co jes ? Kviz
Casto mi ludia hovoria ze jedia zdravo a potom sa pytam co tak jedia a ked mi povedia co, som vzdy prekvapena co ludia povazuju za zdrave...
tak napriklad, podla vas ako velmi zdrave je tato zalezitost?
Nakrajane jablko, jahody, broskyna a hrozno. Na tom jogurt, susene hrozienka a nejake cerealie.
Ze je to malo kaloricke, ze je to chutne je jedna vec...ale co vlastne jeme? Tak si to rozlozme na drobne:
1. Prva otazka by asi mala zniet je to biologicky ciste ovocie? Ak ano zdvyham palec (napolovicu). Ak nie, tak je to riadne plna miska chemikalii
Existuje zoznam s nazvom spinavy tucet ktory obsahuje 12 najkontaminovanejsich ovoci a zeleniny. Su to:
1. jablká
2. zeler
3. jahody
4. broskyne
5. špenát
6. nektárinky
7. hrozno
8. sladkej papriky
9. zemiaky
10. čučoriedky
11. hlávkový šalát
12. kel
Takze aj ked nemozete ci nechcete jest bio ovocie, snazte sa aspon vyhnut tymto 12tym na ciernej listine. Priemerne jablko obsahuje viacero pesticid (aspon 15) z ktorych niektore su podozrive z toho ze su rakovinotvorne a dalsie poskodzuju nervovu sustavu a imunitny system. Toto nechcete skladovat vo svojom tele (A vzdy ked niekde citam ze jedno jablko denne je skvela medicina, vravim si, ze zabudli dodat ze to jablko by malo byt v bio kvalite). Inak je toto ovocie nebezpecne zalezitost.
takze v totmo pripade - jablko, jahody, broskyna a hrozno v nebio je zbierka zhruba 50 az 60tych roznych pesticid a chemikalii (a nie, vodou ich neumyjete. Ovocie nimi nasiakne a nezbavite sa ich) o ktorych nikto nevie povedat ako medzi sebou reaguju a co v tele sposobuje ich hromadenie a vzajomna synergia.
2. Prejdime na jogurt...samozrejme aj tu mozme polozit otazku ci je biologicky cisty ale bojim sa, ze to je iba jeden z faktorou ktore treba vziat v uvahu. Stale viac a viac vyskumov ukazuje ze zvieracie bielkoviny skodia zdraviu a nahorise a najagresivnejsie su na tom mliecne bielkoviny. Mlieko a mliecne vyrobky skodia zdravu.
Mlieko ako take ma za ulohu zvysik rast. Kravske mlieko ma take zlozenie, ktore umoznuje za dva roky nadopovat "male" 40 kilove teliatko a urobit z neho 900 kilovu kravu. Aj vy chcete takto rast? Clovek aby stravil mlieko potrebuje enzym ktory stiepy laktozu. Medzi 18 mesiacmi az 4 rokmi straca telo schopnost produkovat 90 - 95 % tohto enzymu (preto cim ste vacsi tym horsie travite mlieko a vascina starych ludi ho uz netravi vobec). Dovodom je, ze v totmo veku uz priemery pan tvorstva mlieko nepotrebuje k rastu.
Kto z vas uz pocul o zahlienovacom efekte mlieka a mleicnych vyrobkov, to tiez nie je sranda?
Ked hovorime o kravskom mlieku, zabudnite na obrazok krasnej kravicky z reklamy ktora sa cely den pasie na lucke a papa zelenu travu. Vasa krava asi nikedy neopustili tesny box v ktorom ju drzia, ako dojka dostava antibiotika, steroidy, hormony a pesticidy. Ani nechcete vediet cym taku kravu krmia (napoviem vam uz ste sa niekedy pytali kam putuju utratene macky a psy z veterinarnych klinik? Nuz s inymi lahodkami ich papaju bylinozravce ktore potom papame my) A vyhnem sa detailom a poviem len, ze kedze dojime aj desatnasobok toho co by sme mali (priemerna krava vam da 4-5 litrov mlieka) tak sa na vemene tvoria rany z ktorych vam do toho zdraveho mliecka tecie hnis. To ak by vas zaujimalo naco sa pasterizuje mlieko. Pasterizacia je skvely vynalez. Znici enzymi a znizi na minimo vapnik ktory take mlieko obsahuje a najlepsie cast je, ze ani neznici vsetky bakterie. Len pre zaujimavost niektore kontorly objavili v mlieku aj radioaktivne zlozky.
Inak napadlo vas niekedy ako to robi to ovocie v jogurte ze nezhnije? Nuz to ovocie bolo oziarene a napustene chemikaliami, aromami a farbivom.
Ak ste si zvolili LIGHT verziu jogurtu (alebo cohokolvek), gratulujem, dokazali ste zvysit zoznam jedovatych latok o aspartam alebo podobne umele sladidlo, ktoreho potvrdeny zoznam toho co sposobuje je skutocne dlhy (kludne si ho vygooglite). Ak by slovo ligh bolo nahradene slovom nebezpecne, spotrebitel by dostal presnejsie informacio o tom com je. Mnohe light jedla su skutocnym hazardom zo zdravym.
Nebudem ani hovorit, ze jogurt sa nachadza v plastovom kelimku z ktoreho sa vylucuju skodlive latky.
Idealnou nahradou jogurtu je sojovy jogurt (ako tento na fotke) ktory v idealnom pripade dostanete kupit v skle.
Ak chcete urobit aspon minimum pre svoje zdravie obmedzte mliecne vyrobky. Vase telo vam bude vdacne.
3. Cerealie - priemerne cerealie obsahuju skoro dvanast synetickych chemikalii a mnohe su naplnene aj umelym sladidlom ktore skodi zdraviu.
Samozrejme najhorsou volbou su take tie peknucke farebne, gulatucke s masovou podporou reklam. Nechapem preco nieco co je pozbavene vlakniny a nadopovane cukrom, chemikaliami a umelym sladidlom niekto moze pokladat za zdravy zaciatok dna...
Tieto cerealie na fotke su biologicky ciste a obsahuje aj otruby, takze moze byt. Otruby su nieco co sa oplati zaradit to jedalnicka nakolko napomahaju crevnej mikroflore.
4. Susene ovocie - Pri susenom ovoci stoji vzdy zato citat si zlozenie (to stoji za to pri vsetkom). Mnohe susene ovocia obsahuju "Ecka". Najme farbiva a conzervanty. Vacsina suseneho ovocia obsahuje nejaky olej. V idealnom pripade chcete aby to bol olej zo slnecnine a nie z palmy alebo iny sajrajt.
Hrozienka su zvycane dobrou volbou.
Takze ak mam zhodnotit nakolko su zdravou volbou taketo ranajky alebo olovarant, povedala by som, ze terba ist az k molekuly veci...
Viem, vacsina ludi mavne rukou a povie si, ze je to prehnane a ich sa to netyka. Nuz omyl, tyka.
Priemerny clovek (vratane vas ci mna) ma v sebe 700 syntetickych chemikalii a nikto vam nevie povedat co tieto latky a ich interakcia sposobuju. Ale stavim sa o co chcete ze nic dobre. Tak preco pokracovat v skodeni si ked obcas aj male zmeny mozu pomoct.
tak napriklad, podla vas ako velmi zdrave je tato zalezitost?
Nakrajane jablko, jahody, broskyna a hrozno. Na tom jogurt, susene hrozienka a nejake cerealie.
Ze je to malo kaloricke, ze je to chutne je jedna vec...ale co vlastne jeme? Tak si to rozlozme na drobne:
1. Prva otazka by asi mala zniet je to biologicky ciste ovocie? Ak ano zdvyham palec (napolovicu). Ak nie, tak je to riadne plna miska chemikalii
Existuje zoznam s nazvom spinavy tucet ktory obsahuje 12 najkontaminovanejsich ovoci a zeleniny. Su to:
1. jablká
2. zeler
3. jahody
4. broskyne
5. špenát
6. nektárinky
7. hrozno
8. sladkej papriky
9. zemiaky
10. čučoriedky
11. hlávkový šalát
12. kel
Takze aj ked nemozete ci nechcete jest bio ovocie, snazte sa aspon vyhnut tymto 12tym na ciernej listine. Priemerne jablko obsahuje viacero pesticid (aspon 15) z ktorych niektore su podozrive z toho ze su rakovinotvorne a dalsie poskodzuju nervovu sustavu a imunitny system. Toto nechcete skladovat vo svojom tele (A vzdy ked niekde citam ze jedno jablko denne je skvela medicina, vravim si, ze zabudli dodat ze to jablko by malo byt v bio kvalite). Inak je toto ovocie nebezpecne zalezitost.
takze v totmo pripade - jablko, jahody, broskyna a hrozno v nebio je zbierka zhruba 50 az 60tych roznych pesticid a chemikalii (a nie, vodou ich neumyjete. Ovocie nimi nasiakne a nezbavite sa ich) o ktorych nikto nevie povedat ako medzi sebou reaguju a co v tele sposobuje ich hromadenie a vzajomna synergia.
2. Prejdime na jogurt...samozrejme aj tu mozme polozit otazku ci je biologicky cisty ale bojim sa, ze to je iba jeden z faktorou ktore treba vziat v uvahu. Stale viac a viac vyskumov ukazuje ze zvieracie bielkoviny skodia zdraviu a nahorise a najagresivnejsie su na tom mliecne bielkoviny. Mlieko a mliecne vyrobky skodia zdravu.
Mlieko ako take ma za ulohu zvysik rast. Kravske mlieko ma take zlozenie, ktore umoznuje za dva roky nadopovat "male" 40 kilove teliatko a urobit z neho 900 kilovu kravu. Aj vy chcete takto rast? Clovek aby stravil mlieko potrebuje enzym ktory stiepy laktozu. Medzi 18 mesiacmi az 4 rokmi straca telo schopnost produkovat 90 - 95 % tohto enzymu (preto cim ste vacsi tym horsie travite mlieko a vascina starych ludi ho uz netravi vobec). Dovodom je, ze v totmo veku uz priemery pan tvorstva mlieko nepotrebuje k rastu.
Kto z vas uz pocul o zahlienovacom efekte mlieka a mleicnych vyrobkov, to tiez nie je sranda?
Ked hovorime o kravskom mlieku, zabudnite na obrazok krasnej kravicky z reklamy ktora sa cely den pasie na lucke a papa zelenu travu. Vasa krava asi nikedy neopustili tesny box v ktorom ju drzia, ako dojka dostava antibiotika, steroidy, hormony a pesticidy. Ani nechcete vediet cym taku kravu krmia (napoviem vam uz ste sa niekedy pytali kam putuju utratene macky a psy z veterinarnych klinik? Nuz s inymi lahodkami ich papaju bylinozravce ktore potom papame my) A vyhnem sa detailom a poviem len, ze kedze dojime aj desatnasobok toho co by sme mali (priemerna krava vam da 4-5 litrov mlieka) tak sa na vemene tvoria rany z ktorych vam do toho zdraveho mliecka tecie hnis. To ak by vas zaujimalo naco sa pasterizuje mlieko. Pasterizacia je skvely vynalez. Znici enzymi a znizi na minimo vapnik ktory take mlieko obsahuje a najlepsie cast je, ze ani neznici vsetky bakterie. Len pre zaujimavost niektore kontorly objavili v mlieku aj radioaktivne zlozky.
Inak napadlo vas niekedy ako to robi to ovocie v jogurte ze nezhnije? Nuz to ovocie bolo oziarene a napustene chemikaliami, aromami a farbivom.
Ak ste si zvolili LIGHT verziu jogurtu (alebo cohokolvek), gratulujem, dokazali ste zvysit zoznam jedovatych latok o aspartam alebo podobne umele sladidlo, ktoreho potvrdeny zoznam toho co sposobuje je skutocne dlhy (kludne si ho vygooglite). Ak by slovo ligh bolo nahradene slovom nebezpecne, spotrebitel by dostal presnejsie informacio o tom com je. Mnohe light jedla su skutocnym hazardom zo zdravym.
Nebudem ani hovorit, ze jogurt sa nachadza v plastovom kelimku z ktoreho sa vylucuju skodlive latky.
Idealnou nahradou jogurtu je sojovy jogurt (ako tento na fotke) ktory v idealnom pripade dostanete kupit v skle.
Ak chcete urobit aspon minimum pre svoje zdravie obmedzte mliecne vyrobky. Vase telo vam bude vdacne.
3. Cerealie - priemerne cerealie obsahuju skoro dvanast synetickych chemikalii a mnohe su naplnene aj umelym sladidlom ktore skodi zdraviu.
Samozrejme najhorsou volbou su take tie peknucke farebne, gulatucke s masovou podporou reklam. Nechapem preco nieco co je pozbavene vlakniny a nadopovane cukrom, chemikaliami a umelym sladidlom niekto moze pokladat za zdravy zaciatok dna...
Tieto cerealie na fotke su biologicky ciste a obsahuje aj otruby, takze moze byt. Otruby su nieco co sa oplati zaradit to jedalnicka nakolko napomahaju crevnej mikroflore.
4. Susene ovocie - Pri susenom ovoci stoji vzdy zato citat si zlozenie (to stoji za to pri vsetkom). Mnohe susene ovocia obsahuju "Ecka". Najme farbiva a conzervanty. Vacsina suseneho ovocia obsahuje nejaky olej. V idealnom pripade chcete aby to bol olej zo slnecnine a nie z palmy alebo iny sajrajt.
Hrozienka su zvycane dobrou volbou.
Takze ak mam zhodnotit nakolko su zdravou volbou taketo ranajky alebo olovarant, povedala by som, ze terba ist az k molekuly veci...
Viem, vacsina ludi mavne rukou a povie si, ze je to prehnane a ich sa to netyka. Nuz omyl, tyka.
Priemerny clovek (vratane vas ci mna) ma v sebe 700 syntetickych chemikalii a nikto vam nevie povedat co tieto latky a ich interakcia sposobuju. Ale stavim sa o co chcete ze nic dobre. Tak preco pokracovat v skodeni si ked obcas aj male zmeny mozu pomoct.
16. 6. 2011
To druhe pohlavie
Ked som si brala mojho muza mala som jasno v tom ako nazivat s muzskym pokolenim. Tajomstvo uspechu stoji na dvoch pilieroch. Chvalit a prehliadat. Vela, vela chvalit a este viac prehliadat. Aspon to som si vravela.
Cennu lekciu toho ako funguje muzska mysel mi dal moj muz, ked som mu svojho casu zavolala by som mu oznamila, ze som nastvana ze meska uz dve hodiny a ze ci by racil prist laskavo domov. Myslite si ze prisiel? Trt makovy. Zastavil sa este v trafike pri dome. Tam ho po pol hodine zastihol moj druhy nastvany telefonat. Do vyvrtky vytocena manzelka sa ho v nom pytala ci nepochopil prvy telefonat o tom, ze ma prist domov. Jeho pokojna odpoved ma dostala. Pochopil, co by nie. Prave preto nema dovod sa ponahlad domov. Ci pride ihned alebo neskor aj tak uz budem vytocena. Tak predtym ako na neho ten svoj hnev vylejem si v klude omrkne najnovsie cislo oblubeneho magazinu. Toto sa stalo pred skoro siestimi rokmi a odvtedy som mojho muza vzdy (plus minus) cakala s usmevom nech uz prisiel domov akokolvek neskoro. Ak sa mu podarilo prist domov relativne vcas, cakala ho doma aj pochvala. A uz nikdy, nikdy viac som mu netelefonovala nastvana nech uz islo o cokolvek.
V tomto bode manzelstva som si mysela, ze uz viem ako nazivat s muzom. Potom prisiel pes a kratko na to dvojicky.
Ked sa narodia deti muz a zena sa odstahuju na odlisne planety. Ta zenina je o dietati a o zodpovednosti zan. Ta muzova je tom, ze zrazu tu nie je nik kto by mu dve hodiny piekol jeho oblubeny obed. Mnohi detni muzi mi vraveli, ze ked sa narodili deti, zena na nich zabudla. A ja som sa dusovala, ze ked sa narodia nase deti, moj muz nepride o svoju pozornost. A faktom je, ze do velke miery sa mu stale venujem. Co mi ti stazujuci sa muzi nepovedali bolo ako to vidia ich manzelky. Keby sa mi dnes nejaky muz prisiel stazovat, ze si ho jeho zena nevsima po tom co sa narodil ich syn, asi by som mu poradila aby zo svojej zeny snad kus premena starostlivosti o dieta a zena by si ho hned vsimala viacej.
Ked sa narodia deti, zena zrychli svoj vykon z vlacika pre deti co premava v nakupnom centre na Intercity rychlik co sa musi co najskor dostat do Kosic. Pamatam si ako ma paralyzovalo to mnozstvo veci co mama musi zvladat. Muzi nezrychlia. Muzi (aspon ten moj) maju stale cas meskat, trcat nesmierne dlho pocas vikendu v kupelni, ohrievat nekonecne dlho mlieko, nenechat sa rusit placom dietata, ostat dlho v praci ci spekulovat v nakupnom centre ktora ziarovka spori lepsie zivotne prostredie. Moj muz kazdy vecer prichadza domov s vedomim, ze na druhy den rano opat bude slobodne moct odist a na par hodin nebyt rodicom. Ja si nic z toho nemozem dovolit.
A vramci toho vsetkeho si uvedomujem, ze nesmiem realizovat nastvane telefonaty ktore nikam nevedu, musim chvalit a prehliadat. Lenze tak ako miliony manzeliek a mam ktorym zivot rozbil iluzie o ferovej delbe prace, si kladiem otazku ci to vobec stoji za to zit s niekym kto vam dokaze pomoct so zlomkom povinnosti za ktore ho treba aj pochvalit, popritom ako dorabate zvysnych 90% povinnosti ktore on uz nevladze urobit.
Moja dobra priatelka hovori, ze muzi prve tri roky deti vobec nevnimaju. Zacnu si ich vsimat az ked maju tri roky, vezmu muza za ruku s tym ze "oci pod si kopat loptu". To je ten okamih ked si uvedomia ze maju dieta. Je to ale aj okamoh ked uz jeho zena to najhorzie zvladla davno sama.
Len mi prosim uz nik nehovorte o rovnopravnosti muzov a zien. Muzi a zeny mozu mat rovnake prava ale nie povinnosti. Aby boli muzi a zeny schopni zvladat vsetky ulohy skutocne rovnako, z muzov by sa museli stat zeny a to by bola skoda. Svet by bol ochudobneny o rozkosny pohlad plny ocakavania pochvaly. Moj muz ma nim pocastuva vzdy ked mi pomoze.
Casto nad tym spekulujem a nehovorim, ze sa na mojho muza hnevam. Ja to chapem, on v podstate za to ze je muzom ani nemoze. On sa tak uz narodil.
A tiez vzdy ked sa schyluje k nastvanemu telefonovatu, moj muz si zazrace spomenie, ze uz ubehol dlhy cas od posledneho razu ked ocenil svoju manzelku. A to je zas nieco co vedia iba muzi. Ocenit zeny. Dat im pocit vynimocnosti a nepostradatelnosti. Preto ich tak milujeme aj napriek ich tarbavosti. Lebo aj ked su z ineho sveta, spolu sme kompatibilni.
Cennu lekciu toho ako funguje muzska mysel mi dal moj muz, ked som mu svojho casu zavolala by som mu oznamila, ze som nastvana ze meska uz dve hodiny a ze ci by racil prist laskavo domov. Myslite si ze prisiel? Trt makovy. Zastavil sa este v trafike pri dome. Tam ho po pol hodine zastihol moj druhy nastvany telefonat. Do vyvrtky vytocena manzelka sa ho v nom pytala ci nepochopil prvy telefonat o tom, ze ma prist domov. Jeho pokojna odpoved ma dostala. Pochopil, co by nie. Prave preto nema dovod sa ponahlad domov. Ci pride ihned alebo neskor aj tak uz budem vytocena. Tak predtym ako na neho ten svoj hnev vylejem si v klude omrkne najnovsie cislo oblubeneho magazinu. Toto sa stalo pred skoro siestimi rokmi a odvtedy som mojho muza vzdy (plus minus) cakala s usmevom nech uz prisiel domov akokolvek neskoro. Ak sa mu podarilo prist domov relativne vcas, cakala ho doma aj pochvala. A uz nikdy, nikdy viac som mu netelefonovala nastvana nech uz islo o cokolvek.
V tomto bode manzelstva som si mysela, ze uz viem ako nazivat s muzom. Potom prisiel pes a kratko na to dvojicky.
Ked sa narodia deti muz a zena sa odstahuju na odlisne planety. Ta zenina je o dietati a o zodpovednosti zan. Ta muzova je tom, ze zrazu tu nie je nik kto by mu dve hodiny piekol jeho oblubeny obed. Mnohi detni muzi mi vraveli, ze ked sa narodili deti, zena na nich zabudla. A ja som sa dusovala, ze ked sa narodia nase deti, moj muz nepride o svoju pozornost. A faktom je, ze do velke miery sa mu stale venujem. Co mi ti stazujuci sa muzi nepovedali bolo ako to vidia ich manzelky. Keby sa mi dnes nejaky muz prisiel stazovat, ze si ho jeho zena nevsima po tom co sa narodil ich syn, asi by som mu poradila aby zo svojej zeny snad kus premena starostlivosti o dieta a zena by si ho hned vsimala viacej.
Ked sa narodia deti, zena zrychli svoj vykon z vlacika pre deti co premava v nakupnom centre na Intercity rychlik co sa musi co najskor dostat do Kosic. Pamatam si ako ma paralyzovalo to mnozstvo veci co mama musi zvladat. Muzi nezrychlia. Muzi (aspon ten moj) maju stale cas meskat, trcat nesmierne dlho pocas vikendu v kupelni, ohrievat nekonecne dlho mlieko, nenechat sa rusit placom dietata, ostat dlho v praci ci spekulovat v nakupnom centre ktora ziarovka spori lepsie zivotne prostredie. Moj muz kazdy vecer prichadza domov s vedomim, ze na druhy den rano opat bude slobodne moct odist a na par hodin nebyt rodicom. Ja si nic z toho nemozem dovolit.
A vramci toho vsetkeho si uvedomujem, ze nesmiem realizovat nastvane telefonaty ktore nikam nevedu, musim chvalit a prehliadat. Lenze tak ako miliony manzeliek a mam ktorym zivot rozbil iluzie o ferovej delbe prace, si kladiem otazku ci to vobec stoji za to zit s niekym kto vam dokaze pomoct so zlomkom povinnosti za ktore ho treba aj pochvalit, popritom ako dorabate zvysnych 90% povinnosti ktore on uz nevladze urobit.
Moja dobra priatelka hovori, ze muzi prve tri roky deti vobec nevnimaju. Zacnu si ich vsimat az ked maju tri roky, vezmu muza za ruku s tym ze "oci pod si kopat loptu". To je ten okamih ked si uvedomia ze maju dieta. Je to ale aj okamoh ked uz jeho zena to najhorzie zvladla davno sama.
Len mi prosim uz nik nehovorte o rovnopravnosti muzov a zien. Muzi a zeny mozu mat rovnake prava ale nie povinnosti. Aby boli muzi a zeny schopni zvladat vsetky ulohy skutocne rovnako, z muzov by sa museli stat zeny a to by bola skoda. Svet by bol ochudobneny o rozkosny pohlad plny ocakavania pochvaly. Moj muz ma nim pocastuva vzdy ked mi pomoze.
Casto nad tym spekulujem a nehovorim, ze sa na mojho muza hnevam. Ja to chapem, on v podstate za to ze je muzom ani nemoze. On sa tak uz narodil.
A tiez vzdy ked sa schyluje k nastvanemu telefonovatu, moj muz si zazrace spomenie, ze uz ubehol dlhy cas od posledneho razu ked ocenil svoju manzelku. A to je zas nieco co vedia iba muzi. Ocenit zeny. Dat im pocit vynimocnosti a nepostradatelnosti. Preto ich tak milujeme aj napriek ich tarbavosti. Lebo aj ked su z ineho sveta, spolu sme kompatibilni.
3. 6. 2011
ked sa nevzdas vsetko je mozne, aj to co je nemozne!
Divam sa na zltu obalku. Je v nej list z Talianskeho Ministerstva adresovany mne, mam sa co naskor dostavit na Prefekturu. Citam si opat a znova tie riadky a nemozem tomu uverit. Po siestich rokoch som dosiahla to, o com mi vsetci vraveli ze je nemozne. Taliansky zakon. Taliansky uradnici - fundovany. Slovenky zijuce v Taliansku. Slovenske velvyslanectvo a Talianska ambasada. Slovenske ministerstvo zahranicnych veci. Vsetci odbornici mi opakovali tu istu vec - mam sa zmierit s tym, ze zakon to vravi jasne. Kedykolvek pocas mojej cesty som sa mohla nechat odradit a povedat si, ze to nema zmysel.Ale ja som bola odhodlana vydupat si pre seba maly zazrak o akom nikdy nik nepocul. To co sa este nikdy nikomu predomnou nepodarilo.
A teraz?...Tu to ministertvo pise jasne - vyhovuje mojej ziadosti. Napriek jej nelegalnosti. Napriek tomu ze mi vsetci vraveli ze je to nemozne, tu to stoji cierne na bielom - ked sa nevzdas vsetko je mozne, aj to co je nemozne!
Ked som sem pred siestini rokmi prisla, pisal sa rok 2005 a vsetko bolo omnoho zlozitejsie. Ziskanie povolenia k pobytu. Trvaly pobyt mi bol udeleny az po 6tych mesiacoch a milione byrokracie a kontrol. Obcianstvo som ziskala v january 2009 a cakala som dlhych sest mesiacov (maximum casu co mate na rozhodnutie sa ci ho prijmete) az som zlozila prisahu a stala sa talianskou obciankou. Preco som tak dlho vahala? Lebo byt taliankou je pre Slovenku velmi tazke. Taliasnke zakony zakazuju zene zmenit si priezvisko a tak nasledne ako som prijala obcianstvo mi bolo anulovane muzove priezvisko a vratila som sa spat k mojmu priezvisku za slobodna.
Tu zacala moja pereput zistovania ako by som mohla mat oboje. Obcianstvo aj priezvisko mojho muza a deti. A v tomto bode ma vsetci ubezpecovali ze to nie je mozne, kedze je to v rozpore so zakonom. Dokonca boli zmenene rodne lsity mojich deti aby im prepisali priezvisko ich mami. No ja som bola odhodlana obratit sa aj na medzinarodny sud ak to bude treba. Ale pre Talianov jeho rozhodnutia nic neznamenaju. Radsej prijmu naslednu pokutu ako by sa podla neho zariadili (myslite si ze z tried im zmizli krize?).
S mojim muzom sme stravli hodiny hladanim a studovanim zakona az sme objavili skuliny ktorymi sme podlozili moju ziadost. Trvalo nam dva mesaice nez sme sudne prelozili a zdokumentovali vsetko potrebne a mohli odoslat moju ziadost.
Nasledujuci rok a pol si ma povolavali policajti, prefektura a ine urady aby preverovali moju motivaciu a podavali spravy ministerstvu. To nakoniec zaciatkom tohto roka rozhodlo v moj prospech. Po 30 dnoch ked svoje rozhodnutie uverejnilo a nik sa neodvolal (ktokolvek aj kto vas nepozna sa moze proti jeho rozhodnutiu odvolat a vsetko ide odznova) a ja som si vybavila par kolkov a peciatky z niekolkych uradou sa list opat zaslal do Rima, aby sa Ministerstvo definitivne rozhodlo ci mi priezvysko zmeni alebo nie.
Buduci tyzden si idem na matriku pre prepis rozhodnutia na zaklade ktoreho mi vydaju nove rodne cislo a zmenia mi dokumenty na nove priezvisko. To o ktorom ma vsetky urady presviedcali ze nikdy mat nebudem. to o ktorom mi svet hovoril ze nemozem mat. Ale moj vnutorny hlas im to nandal. Nikdy som nepochybovala, ze dosiahnem po com tuzim nech si svet a zakony hovoria svoje.
Co som tym chcela povedat je, ze ked clovek chce vsetko sa da a nic nie je nemozne. Aj ked si okolity sve a fundovany toho sveta myslia ze je to inak. Netraba sa nikdy nikdy nikdy vzdavat ak nieco pre vas ma zmysel a cenu. Ja som vzdy vedela, ze ja a moje deti a rodina budeme mat to iste priezvysko, pretoze inak to pre mna nebolo prijatelne.
A teraz?...Tu to ministertvo pise jasne - vyhovuje mojej ziadosti. Napriek jej nelegalnosti. Napriek tomu ze mi vsetci vraveli ze je to nemozne, tu to stoji cierne na bielom - ked sa nevzdas vsetko je mozne, aj to co je nemozne!
Ked som sem pred siestini rokmi prisla, pisal sa rok 2005 a vsetko bolo omnoho zlozitejsie. Ziskanie povolenia k pobytu. Trvaly pobyt mi bol udeleny az po 6tych mesiacoch a milione byrokracie a kontrol. Obcianstvo som ziskala v january 2009 a cakala som dlhych sest mesiacov (maximum casu co mate na rozhodnutie sa ci ho prijmete) az som zlozila prisahu a stala sa talianskou obciankou. Preco som tak dlho vahala? Lebo byt taliankou je pre Slovenku velmi tazke. Taliasnke zakony zakazuju zene zmenit si priezvisko a tak nasledne ako som prijala obcianstvo mi bolo anulovane muzove priezvisko a vratila som sa spat k mojmu priezvisku za slobodna.
Tu zacala moja pereput zistovania ako by som mohla mat oboje. Obcianstvo aj priezvisko mojho muza a deti. A v tomto bode ma vsetci ubezpecovali ze to nie je mozne, kedze je to v rozpore so zakonom. Dokonca boli zmenene rodne lsity mojich deti aby im prepisali priezvisko ich mami. No ja som bola odhodlana obratit sa aj na medzinarodny sud ak to bude treba. Ale pre Talianov jeho rozhodnutia nic neznamenaju. Radsej prijmu naslednu pokutu ako by sa podla neho zariadili (myslite si ze z tried im zmizli krize?).
S mojim muzom sme stravli hodiny hladanim a studovanim zakona az sme objavili skuliny ktorymi sme podlozili moju ziadost. Trvalo nam dva mesaice nez sme sudne prelozili a zdokumentovali vsetko potrebne a mohli odoslat moju ziadost.
Nasledujuci rok a pol si ma povolavali policajti, prefektura a ine urady aby preverovali moju motivaciu a podavali spravy ministerstvu. To nakoniec zaciatkom tohto roka rozhodlo v moj prospech. Po 30 dnoch ked svoje rozhodnutie uverejnilo a nik sa neodvolal (ktokolvek aj kto vas nepozna sa moze proti jeho rozhodnutiu odvolat a vsetko ide odznova) a ja som si vybavila par kolkov a peciatky z niekolkych uradou sa list opat zaslal do Rima, aby sa Ministerstvo definitivne rozhodlo ci mi priezvysko zmeni alebo nie.
Buduci tyzden si idem na matriku pre prepis rozhodnutia na zaklade ktoreho mi vydaju nove rodne cislo a zmenia mi dokumenty na nove priezvisko. To o ktorom ma vsetky urady presviedcali ze nikdy mat nebudem. to o ktorom mi svet hovoril ze nemozem mat. Ale moj vnutorny hlas im to nandal. Nikdy som nepochybovala, ze dosiahnem po com tuzim nech si svet a zakony hovoria svoje.
Co som tym chcela povedat je, ze ked clovek chce vsetko sa da a nic nie je nemozne. Aj ked si okolity sve a fundovany toho sveta myslia ze je to inak. Netraba sa nikdy nikdy nikdy vzdavat ak nieco pre vas ma zmysel a cenu. Ja som vzdy vedela, ze ja a moje deti a rodina budeme mat to iste priezvysko, pretoze inak to pre mna nebolo prijatelne.
25. 5. 2011
Moje lepsie JA
Dnes som vramci urpatovania vytiahla zo satnika moje milovane topanky na 11 centimetrovom opatku, ktore si nikdy neobujem. Mam aj saty do ktorych sa nevpracem lebo maju o dve cisla menej, ale kupila som si ich do doby ked schudnem. V obyvacke mame luxusnu a prehane drahu pohovku, ktora je nepohodlna tak ju nik nevyuziva, ale velmi som po nej tuzila, lebo sa mi pacilo aky pocit mi dava vlastnit ju. Paci sa mi predstierat, ze raz si tie topanky obujem a pojdem v nich po ulici. Paci sa mi z casu na cas skusat moje uzke saty a premyslat kolko toho este musim schudnut az zapnem zips. Spominam si ako som si zivo predstavovala samu seba, sediac na tej pohovke, ako stastne citam knihu s vedomim ze zivot uz nemoze byt lepsi.
Obdivujeme celebrity lebo si myslime ze ich zivot je lespi, kedze si tie 11 centimetrove opatky obuvaju denne. Obdivujeme a zavidime kazdemu kto dokaze zapnut saty o dve cisla mensie. Castokrat sa pytam samej seba o kolko su statsnejsi ti, co maju pohodlnu pohovku na ktorej si citaju knihy kazdy den, miesto toho aby zabijali cas na internete. Inym slovom obcas sa pytam samej seba, ci su ini ludia stastnejsi a ich zivot je lepsi, preto ze su inde ako som ja sama. A vlastne ak mam byt urpimna ma ich zivot ani tak nezaujima, skor sa obcas pytam samej seba ci by som ja bola statsnejsia keby som kracala v ich topankach.
A to vsetky knihy o "lepsom zivote" zacinaju vetou o sebaprijati samej seba takej aka som. Tu a teraz. Mozno preto stale hladam, lebo neviem ci nechcem prijat kto som. Ked nad tym premyslam, musim pripustit ze nic o sebaprijati neviem a hlavne nemam pocit ze je to nieco co pre mna "funguje" (works for me).
Ja som skor za sebazveladovanie a nie som si ista ze sebaprijatie by ma ucinili stastnou. Ale mozno je to celko problem zien, ze potrebuju veci okolo seba (aj same seba) stale zveladovat. Vacsina mojich priateliek ma aspon jeden ak nie viac parov topanok, ktore ich sice priserne tlacia (ja mam zopar ktore su o cislo mensie) ale aj tak miluju ako sa v nich citia. Kabeliek, ktore mozno su ohyzdne, nic sa do nich nezmesti a k nicomu sa nehodia, ale su od znameho disagnera. Siat ktore su nepohodlne, ale su v mode ci im uberaju par kil naviac. Teraz su v mode terenne auta, ktore v meste clovek nikdy nevyuzije, ale vsetci milujeme ten status ktory reprezentuju. Kazdy z nas si chce zadovazit kusok prislubu toho lepsieho zivota.
Nasa domacnost nie je vynimkou. Ja aj moj muz mame radi odlisnost od davu. Este pred rokom sme nemali telefon. Ked sme sa sem nastahovali mali sme v zakladnej vybave uz vmontovanu umyvacku riadu, no nikdy som ju nezapla aby som zistila ci funguje. Nemame televizor a este donedavna moje deti nepozeravali televizne programy. Moje hratky s jedlom su uz povestne. A vsetko ma to robi istym sposobom hrdou a spokojnou. Je to zivot aky sa mi paci predstierat.
Su to take moje 11 centimetrove opatky v ktorych sa dokazem istu dobu prechadzat po ulici. Skoda len, ze napriek tomu ze ma to vsetko bavi, uprednostujem pohodlne rozcaptane sandale.
Radi sa na nieco hrame a zveladujeme svoj image. Myslim, ze to v istom zmysle potrebujeme. Potrebujeme tu nadej, ze raz si tie topanky obujeme a bude z nas novy, lepsi clovek. Svojho casu koloval internetom mail o zene co si kupila satenove pyzamo ale nikdy si ho neobliekla lebo si ho setrila na lepsiu prilezitost. Ta ale nikdy neprisla a ona zomrela. Pointa mailu bola, ze mame zit teraz a tu.
Ja si ale myslim, ze treba zit aj zajtra a tam. Spominam si, ako som ako mala dostala moju prvu Barbie. Boli k nej prilozene aj trblietave nalepky (co pred 20 rokmi bola rarita a skvost). Nikdy som tie nalepky nenalepila a dodnes ich mam odlozene (aj ked uz asi nelepia). Akosi som za tie roky nenasla nic co by toho pokladu bolo hodne, a mezditym pocas rokov ich cena a dolezitost rasta. Vzdy ked ich vezmem do ruky, citim isty prislub. Som pripravena na nieco lepsie. Aj preto ich milujem. Tak ako milujem tie moje topanky. Su prislubom. Az budem zit lepsi zivot, budem mat k nemu adekvatnu obuv. Ano, mohla by som tie nalepky nalepit na cokolvek a topakny zacat nosit az si na ne zvyknem. Ale co by mi potom ostalo? Tak istok ako si ta zena mohla obliect to satenove pyzamo a na mini okamih sa citit specialne. Ale po chvili by sa zo "specialneho" stalo bezne. Ta zena zomrela bez toho aby si to pyzamo vobec obliekla. Ale stavim sa, ze vo svojej mysli a fantazii si ho obliekala casto a vzdy bolo prislubom cohosi lepsieho. Mal specialne poslanie a miesto v jej svete.
Moje topanky su prislubom mojho lepsieho ja (je mi jasne ze z hodin sebaprijatia by ma za takyto vyrok vyrazili) ale ja to tak. Asi neviem prijmat a dovolit samej seba byt takou aka som. Mozno je to aj preto, ze by som potom cely den chodila v teplakoch bez podprsenky, nebavilo by ma umyvat si zuby, cumela by som na telku cely bozi den, jedla chipsy s tatarkou a bolo by mi uplne fuk kolko prachu sa hromadi pod stolom. Hlavne je, ze som sama sebou...
asi nie som stavana na to byt sama sebou, asi potrebujem k zivotu 11 centimetrove opatky ukryte na dne satnika...
Obdivujeme celebrity lebo si myslime ze ich zivot je lespi, kedze si tie 11 centimetrove opatky obuvaju denne. Obdivujeme a zavidime kazdemu kto dokaze zapnut saty o dve cisla mensie. Castokrat sa pytam samej seba o kolko su statsnejsi ti, co maju pohodlnu pohovku na ktorej si citaju knihy kazdy den, miesto toho aby zabijali cas na internete. Inym slovom obcas sa pytam samej seba, ci su ini ludia stastnejsi a ich zivot je lepsi, preto ze su inde ako som ja sama. A vlastne ak mam byt urpimna ma ich zivot ani tak nezaujima, skor sa obcas pytam samej seba ci by som ja bola statsnejsia keby som kracala v ich topankach.
A to vsetky knihy o "lepsom zivote" zacinaju vetou o sebaprijati samej seba takej aka som. Tu a teraz. Mozno preto stale hladam, lebo neviem ci nechcem prijat kto som. Ked nad tym premyslam, musim pripustit ze nic o sebaprijati neviem a hlavne nemam pocit ze je to nieco co pre mna "funguje" (works for me).
Ja som skor za sebazveladovanie a nie som si ista ze sebaprijatie by ma ucinili stastnou. Ale mozno je to celko problem zien, ze potrebuju veci okolo seba (aj same seba) stale zveladovat. Vacsina mojich priateliek ma aspon jeden ak nie viac parov topanok, ktore ich sice priserne tlacia (ja mam zopar ktore su o cislo mensie) ale aj tak miluju ako sa v nich citia. Kabeliek, ktore mozno su ohyzdne, nic sa do nich nezmesti a k nicomu sa nehodia, ale su od znameho disagnera. Siat ktore su nepohodlne, ale su v mode ci im uberaju par kil naviac. Teraz su v mode terenne auta, ktore v meste clovek nikdy nevyuzije, ale vsetci milujeme ten status ktory reprezentuju. Kazdy z nas si chce zadovazit kusok prislubu toho lepsieho zivota.
Nasa domacnost nie je vynimkou. Ja aj moj muz mame radi odlisnost od davu. Este pred rokom sme nemali telefon. Ked sme sa sem nastahovali mali sme v zakladnej vybave uz vmontovanu umyvacku riadu, no nikdy som ju nezapla aby som zistila ci funguje. Nemame televizor a este donedavna moje deti nepozeravali televizne programy. Moje hratky s jedlom su uz povestne. A vsetko ma to robi istym sposobom hrdou a spokojnou. Je to zivot aky sa mi paci predstierat.
Su to take moje 11 centimetrove opatky v ktorych sa dokazem istu dobu prechadzat po ulici. Skoda len, ze napriek tomu ze ma to vsetko bavi, uprednostujem pohodlne rozcaptane sandale.
Radi sa na nieco hrame a zveladujeme svoj image. Myslim, ze to v istom zmysle potrebujeme. Potrebujeme tu nadej, ze raz si tie topanky obujeme a bude z nas novy, lepsi clovek. Svojho casu koloval internetom mail o zene co si kupila satenove pyzamo ale nikdy si ho neobliekla lebo si ho setrila na lepsiu prilezitost. Ta ale nikdy neprisla a ona zomrela. Pointa mailu bola, ze mame zit teraz a tu.
Ja si ale myslim, ze treba zit aj zajtra a tam. Spominam si, ako som ako mala dostala moju prvu Barbie. Boli k nej prilozene aj trblietave nalepky (co pred 20 rokmi bola rarita a skvost). Nikdy som tie nalepky nenalepila a dodnes ich mam odlozene (aj ked uz asi nelepia). Akosi som za tie roky nenasla nic co by toho pokladu bolo hodne, a mezditym pocas rokov ich cena a dolezitost rasta. Vzdy ked ich vezmem do ruky, citim isty prislub. Som pripravena na nieco lepsie. Aj preto ich milujem. Tak ako milujem tie moje topanky. Su prislubom. Az budem zit lepsi zivot, budem mat k nemu adekvatnu obuv. Ano, mohla by som tie nalepky nalepit na cokolvek a topakny zacat nosit az si na ne zvyknem. Ale co by mi potom ostalo? Tak istok ako si ta zena mohla obliect to satenove pyzamo a na mini okamih sa citit specialne. Ale po chvili by sa zo "specialneho" stalo bezne. Ta zena zomrela bez toho aby si to pyzamo vobec obliekla. Ale stavim sa, ze vo svojej mysli a fantazii si ho obliekala casto a vzdy bolo prislubom cohosi lepsieho. Mal specialne poslanie a miesto v jej svete.
Moje topanky su prislubom mojho lepsieho ja (je mi jasne ze z hodin sebaprijatia by ma za takyto vyrok vyrazili) ale ja to tak. Asi neviem prijmat a dovolit samej seba byt takou aka som. Mozno je to aj preto, ze by som potom cely den chodila v teplakoch bez podprsenky, nebavilo by ma umyvat si zuby, cumela by som na telku cely bozi den, jedla chipsy s tatarkou a bolo by mi uplne fuk kolko prachu sa hromadi pod stolom. Hlavne je, ze som sama sebou...
asi nie som stavana na to byt sama sebou, asi potrebujem k zivotu 11 centimetrove opatky ukryte na dne satnika...
23. 5. 2011
Kto si?
- "To som ani netusila ze si taka intelektualka." zasmiala sa moja priatelka. Prave drzala v ruke knihu v ktorej bol publikovany aj moj prispevok.
- Nie, to urcite nie som." protestovala som a v mysli sa mi vynaraju obrazy intelektualnok. Zien so zlym vkusom v obliekani a extremnymi nazormi.
- Nie? A co teda si?" spytala sa ma skumavo a ja som premyslala ako prelozit slovo neskatulovat do Taliancini
Ked sa divam okolo seba vela ludi ma uz jasno v tom kym su. Moji spoluziaci a rovestnici s ktorimi som startovala naraz. Niekto je uspesny novinar a cestuje po svete a streta "celebrity". Niekto zaraba tazke prachy a podnika. Niekto je spokojna mama (to sa mi zda by zo vsetkeho najtazsie). Niekto sa skutocne ze dobre vydal. Niekto uz vydal par knih. Niekto cestuje po celom svete a odmieta sa usadit. Niekto je vecny pozitkar a signle. Niekto ide akademickou cestou a pracuje na svojou super vzdelani. Niekto sa stal slavnym a z niekoho je zena v domacnosti. Niekto robi politiku alebo zastava vysoku vladnu poziciu. Jedna vec ich spaja - akoby si kazdy uz ujasnil kym je a kam ide...A kde som ja bola ked sa tahali losy a rozhodovalo? Ja este stale neviem za cim presen sa mam pachtit. Usiel mi uz vlak?
Tento rok budem mat tridsat (ked medzi casom neskonci svet celovo alebo len ten moj osobny) a boli casy ked som si myselala ze ked sa dopracujem k tomuto milniku, budem mat jasno...ale nemam. Skusam rozne odtiene a styly a bavia do bodu ked mi ich niekto chce nasit natrvalo a exkluzivne. Bavi ma pisat a publikovat ale zivit by som sa tym asi nechcela. Bavi ma psychologia a terapia ale ako kazdodenny chlebik by som to nechcela. Je skevel byt mama a manzelka a spravkyna domacnosti, ale skor ako doplnkove hobby nez full time job. Bavi ma byt aktivna v nabozenskom spolku a lichoti mi pozicia do ktorej ma zvolili, ale iba ako jedna zo skladaciek mozaiky mojho zivota, nie ako ton udavajuci diel. Milujem cestovat a hybat sa niekam vpred, ale este viac zboznujem ten pocit ked viem, ze sa mam kam vratit a ze ma tam caka ustlana postel. Bavilo by ma mat vlastnu firmu, ale iba do bodu ked by niekto miesto mna niesol rizika. Zboznujem pracovat v kancelarii a mat svoju stolicku, zodpovednost a datumy do kedy musi byt vsetko hotove, no vsetko mi to prinasa kopu stresu s ktorym obcas neviem vhodne nalozit. Bavi ma nic nerobit a len "hnit zaziva", ale iba na kratku chvilu. Milujem studovat knihy o zdravej strave, ale ked sa vydam po ceste ktoru mi urcia vzdy po case sklzam k fanatizmu a extremizmu lebo mi chyba zdrava miera. Moje studium homeopatie a numerologie ostava po rokoch neuzavrete, lebo mi chyba vola pustit sa do posledneho roku studia.
Nieco v mojom vnutri mi vravi ze toto je ten cas rozhodnut sa, lebo este stale mozem nieco zacat hoc aj od nuly. Napriklad zacat definovat kto teda som alebo skusit dosiahnut nieco vyznamne.
Sociologovia tvrdia ze spolocnostou hybu tri mety ktore sa pokusame dosiahnut - slava, moc alebo bohatstvo. A ked ma ani jedno nezaujima? Je chyba v mojom vnutornom systeme? Casto nad tym premyslam a mam pocit ze nic z toho by ma skutocne nenaplnilo. Respektivne nic z toho by ma nenaplnilo dlhodobo a skutocne.
Niekoho cini statsnym rodina. Ja si myslim, ze mozem pre moju rodinu obetovat vela, ale nemozem ju korunovat na centrum mojho osobneho sveta a vesmiru.
Niekto hlada utechu v Bohu a nabozenstve. Ja si myslim, ze Boh je ako vitaminy. Pomahaju udrzat cloveka pri zdravy, ale iba z vitaminou sa zit neda.
Mam priatelku. Je kadernicka a jej muz predava v drogerii. Ani jeden nema maturitu. Obaja si myslia, ze ich zivoty su skvele. Co viac clovek moze chciet od zivota? Maju nove auto, vyplatnu pasku, umyvacku riadu a vlastny byt. Nikdy neboli v zahranici. Ona nikdy necestovala vlakom ci lietadlom. Ked som sa mojej priatelky spytala ci nikdy od zivota nechcela nieco viac, uprimne sa na mna zadivala a spytala sa ma - Co viac? Nikdy v mojom zivote som na nikoho tak neziarlila a nezavidela som nikomu tak velmi ako jej v tom okamihu.
uz viem co chcem v zivote dosiahnut -chcem byt zabedneny ignorant.
- Nie, to urcite nie som." protestovala som a v mysli sa mi vynaraju obrazy intelektualnok. Zien so zlym vkusom v obliekani a extremnymi nazormi.
- Nie? A co teda si?" spytala sa ma skumavo a ja som premyslala ako prelozit slovo neskatulovat do Taliancini
Ked sa divam okolo seba vela ludi ma uz jasno v tom kym su. Moji spoluziaci a rovestnici s ktorimi som startovala naraz. Niekto je uspesny novinar a cestuje po svete a streta "celebrity". Niekto zaraba tazke prachy a podnika. Niekto je spokojna mama (to sa mi zda by zo vsetkeho najtazsie). Niekto sa skutocne ze dobre vydal. Niekto uz vydal par knih. Niekto cestuje po celom svete a odmieta sa usadit. Niekto je vecny pozitkar a signle. Niekto ide akademickou cestou a pracuje na svojou super vzdelani. Niekto sa stal slavnym a z niekoho je zena v domacnosti. Niekto robi politiku alebo zastava vysoku vladnu poziciu. Jedna vec ich spaja - akoby si kazdy uz ujasnil kym je a kam ide...A kde som ja bola ked sa tahali losy a rozhodovalo? Ja este stale neviem za cim presen sa mam pachtit. Usiel mi uz vlak?
Tento rok budem mat tridsat (ked medzi casom neskonci svet celovo alebo len ten moj osobny) a boli casy ked som si myselala ze ked sa dopracujem k tomuto milniku, budem mat jasno...ale nemam. Skusam rozne odtiene a styly a bavia do bodu ked mi ich niekto chce nasit natrvalo a exkluzivne. Bavi ma pisat a publikovat ale zivit by som sa tym asi nechcela. Bavi ma psychologia a terapia ale ako kazdodenny chlebik by som to nechcela. Je skevel byt mama a manzelka a spravkyna domacnosti, ale skor ako doplnkove hobby nez full time job. Bavi ma byt aktivna v nabozenskom spolku a lichoti mi pozicia do ktorej ma zvolili, ale iba ako jedna zo skladaciek mozaiky mojho zivota, nie ako ton udavajuci diel. Milujem cestovat a hybat sa niekam vpred, ale este viac zboznujem ten pocit ked viem, ze sa mam kam vratit a ze ma tam caka ustlana postel. Bavilo by ma mat vlastnu firmu, ale iba do bodu ked by niekto miesto mna niesol rizika. Zboznujem pracovat v kancelarii a mat svoju stolicku, zodpovednost a datumy do kedy musi byt vsetko hotove, no vsetko mi to prinasa kopu stresu s ktorym obcas neviem vhodne nalozit. Bavi ma nic nerobit a len "hnit zaziva", ale iba na kratku chvilu. Milujem studovat knihy o zdravej strave, ale ked sa vydam po ceste ktoru mi urcia vzdy po case sklzam k fanatizmu a extremizmu lebo mi chyba zdrava miera. Moje studium homeopatie a numerologie ostava po rokoch neuzavrete, lebo mi chyba vola pustit sa do posledneho roku studia.
Nieco v mojom vnutri mi vravi ze toto je ten cas rozhodnut sa, lebo este stale mozem nieco zacat hoc aj od nuly. Napriklad zacat definovat kto teda som alebo skusit dosiahnut nieco vyznamne.
Sociologovia tvrdia ze spolocnostou hybu tri mety ktore sa pokusame dosiahnut - slava, moc alebo bohatstvo. A ked ma ani jedno nezaujima? Je chyba v mojom vnutornom systeme? Casto nad tym premyslam a mam pocit ze nic z toho by ma skutocne nenaplnilo. Respektivne nic z toho by ma nenaplnilo dlhodobo a skutocne.
Niekoho cini statsnym rodina. Ja si myslim, ze mozem pre moju rodinu obetovat vela, ale nemozem ju korunovat na centrum mojho osobneho sveta a vesmiru.
Niekto hlada utechu v Bohu a nabozenstve. Ja si myslim, ze Boh je ako vitaminy. Pomahaju udrzat cloveka pri zdravy, ale iba z vitaminou sa zit neda.
Mam priatelku. Je kadernicka a jej muz predava v drogerii. Ani jeden nema maturitu. Obaja si myslia, ze ich zivoty su skvele. Co viac clovek moze chciet od zivota? Maju nove auto, vyplatnu pasku, umyvacku riadu a vlastny byt. Nikdy neboli v zahranici. Ona nikdy necestovala vlakom ci lietadlom. Ked som sa mojej priatelky spytala ci nikdy od zivota nechcela nieco viac, uprimne sa na mna zadivala a spytala sa ma - Co viac? Nikdy v mojom zivote som na nikoho tak neziarlila a nezavidela som nikomu tak velmi ako jej v tom okamihu.
uz viem co chcem v zivote dosiahnut -chcem byt zabedneny ignorant.
8. 5. 2011
Nepodstatna
Keby po mne niekto chcel aby som vyjadrila jednym slovom ako sa citim v tomto obdobi nemala by som velky problem najst spravne slovo. Povedala by som len - som nepodstatna.
Vstavam kazde rano z postele prekliate skoro na krik mojich deti a nik sa nezaujima o to ci chcem ci potrebujem este spat. Sluzim mojej rodine a nasmu psovi. Varim a upratujem. Nechavam mojho muza vyspat do obeda, aby nebol unaveny. Hram sa a tisim moje deti. Robim co treba, periem, cistim, davam na miesto a tak stale dokola cely den. A nik sa nepyta co by som chcela. Nik ma nepohladka po vlasoch. Nik sa nepristavi aby mi dal pocitit ze som dolezita. Niet cas, priestor, miesto...Ked je z teba mama uz nie si dolezita...uz sa nemozes ulievat. Musim sluzit
Pred par dnami tu bola moja mama...pytala sa o com je ta moja choroba, lebo uz zabudla. Na maly okamih som mala pocit, ze aspon niekto sa o mna zaujima. Ze niekomu na mne zalezi...a tak som jej vravela, ze je to neliecitelna choroba. Porucha imunity ktora moze byt smrtelna...keby mne moje dieta povedalo, ze ma smrtelnu chorobu asi sa spytam ci nechce objat - pri najmensom...ale moja mama nie je ten typ co vas objime..zamyslela sa a potom vravi - vies lebo ja mam taky problem, nie ze mam nahodou taku istu chorobu...
A sak si kopnite este niekto!
Dnes moje dieta uslo a skoro sme ho stratili v dave. Tak mi od strachu, unavy a vycerpania povolili nervy a asi 10 minut som na neho len hulaka. Moj muz sa potom na mna dival a pokojne mi vravi, ze som to prehnala...no prehnala ja viem. A ze ci si uvedomujem, ze to tym detom neprospieva. Uvedomujem. Skoda, ze pri svojej nadpriemernej inteligencii ho nenapadne opytat sa preco kricim....mozno potrebujem aby ma konecnie niekto pocul a vzal na vedomie
Hladam si pracu a volali mi z uradu kde som poslala moju dokumentaciu. Takze vy mate iba zakladnu skolu dokoncenu...NIE NEMAM! JA MAM VYSOKU SKOLU. 5 mizernych narocnych rokov...Taku ako nema ani vacsina Talianov! Zial na to nemam ten spravny lajster papiera a tak som nemej ako ti najsposlednejsi v ociach byrokracie...
Este nieco alebo niekto si chce kopnut?
Vstavam kazde rano z postele prekliate skoro na krik mojich deti a nik sa nezaujima o to ci chcem ci potrebujem este spat. Sluzim mojej rodine a nasmu psovi. Varim a upratujem. Nechavam mojho muza vyspat do obeda, aby nebol unaveny. Hram sa a tisim moje deti. Robim co treba, periem, cistim, davam na miesto a tak stale dokola cely den. A nik sa nepyta co by som chcela. Nik ma nepohladka po vlasoch. Nik sa nepristavi aby mi dal pocitit ze som dolezita. Niet cas, priestor, miesto...Ked je z teba mama uz nie si dolezita...uz sa nemozes ulievat. Musim sluzit
Pred par dnami tu bola moja mama...pytala sa o com je ta moja choroba, lebo uz zabudla. Na maly okamih som mala pocit, ze aspon niekto sa o mna zaujima. Ze niekomu na mne zalezi...a tak som jej vravela, ze je to neliecitelna choroba. Porucha imunity ktora moze byt smrtelna...keby mne moje dieta povedalo, ze ma smrtelnu chorobu asi sa spytam ci nechce objat - pri najmensom...ale moja mama nie je ten typ co vas objime..zamyslela sa a potom vravi - vies lebo ja mam taky problem, nie ze mam nahodou taku istu chorobu...
A sak si kopnite este niekto!
Dnes moje dieta uslo a skoro sme ho stratili v dave. Tak mi od strachu, unavy a vycerpania povolili nervy a asi 10 minut som na neho len hulaka. Moj muz sa potom na mna dival a pokojne mi vravi, ze som to prehnala...no prehnala ja viem. A ze ci si uvedomujem, ze to tym detom neprospieva. Uvedomujem. Skoda, ze pri svojej nadpriemernej inteligencii ho nenapadne opytat sa preco kricim....mozno potrebujem aby ma konecnie niekto pocul a vzal na vedomie
Hladam si pracu a volali mi z uradu kde som poslala moju dokumentaciu. Takze vy mate iba zakladnu skolu dokoncenu...NIE NEMAM! JA MAM VYSOKU SKOLU. 5 mizernych narocnych rokov...Taku ako nema ani vacsina Talianov! Zial na to nemam ten spravny lajster papiera a tak som nemej ako ti najsposlednejsi v ociach byrokracie...
Este nieco alebo niekto si chce kopnut?
16. 3. 2011
Ako to ide? alebo o reklame na nase zivoty
Dnes sa ma niekto spytal tu zvycajnu formalnu formulku - ako to ide? a ja som sa, ako sa na dobre vychovanu zenu patri, usmiala s tym ze fantasticky, ved ako inak?
Lenze tam niekde vnutri pod povrchom niekto nadvyhol obocie a spytavo sa zadival do tvare mojej dusi.
"Vazne?"
Zijeme taku vtipnu dobu. Akoby sme denno denne robili reklamu svojmu zivotu. Facebook je taka uzasna vykladova skryna kde si ukaldame svoje najlepsie fotky fotene z najlepsieho uhla, tak aby boli komenty prijemne a potesujuce. Casto uz ludia nejdu niekam aby sa zabavili ale aby urobili fotky ktore potom daju na net a vytvoria si tak iluziu svojho zivota. Ked je nieco na webe, akoby to nabralo na dimensii a stalo sa niecim vynimocnym. Naucili sme sa usmievat, lebo svet po nas chce aby sme boli stastny. Zijeme eru konzumu! niet v nej miesto na osobne vylevy a depresie! Zober si svoju tableku a kup si rychle riesenie. Hlavne nikoho nezatazuj a nenud. A ked uz musis dat priechod svojej melancholii, aspon ju zabal do vhodneho marketingoveho balenia. Nik ta nebude citat len pre tvoje krasne modre oci.
Ludia si myslia, ze v nasej dobe uz nie vela tabu. Orgazmus a sex sa mu ponuka z kazdeho rohu, clovek sa nemoze ani pokojne najest obcas. Zda sa, ze sme vytiahli na svetlo svetla vsetku intimitu ktora je..a predsa to tak nie je..vytvarame zo seba nieco cim nie sme. Usmevy ktore nepramenia z nasho zivota. Fotografie okamihou, ktore sa stavaju symbolom ale nezachytavaju realitu.
Myslim, ze dnesnym tabu je ludskost a clovek vo svojej obycajnosti a nedokonalosti. Preco si vsetci myslime ze nase zivoty musia byt vynimocne lebo inak sme sklamali?
Som velmi unavena vynimocnostou, dokonalostou, snahou zaujat a byt oceneni. Som velmi unavena Facebookom a modenym svetom. Ludmi co na otazku o tom ako sa maju odpovedia ze skvelo a pritom maju kruhy po ocami a povysnute kutiky ust (ako ja). A este viac ma drazdia ludia, ktory maju na tvary nadseny vyraz akoby boli na drogach 24 hodin denne. Na vsetko maju pozitivny pristup a vsetko sa podla nich da vyriesit.
A to sa tu nenajde nikto kto otvorene prizna ze je unaveny, mrzuty a ma toho dost?
Tak ja sa priznavam. Citim sa unavena, mrzuto, mam toho dost a na dovazok sa citim velmi strateno. Potrebovala by som najst cestu naspat, ale uz ani neviem k comu...hnevam sa, lebo cokolvek hladam, svet mi ponuka tak vela moznosti az ma to flustruje. Spravna vyziva? Nabozenstvo? Pozitok? Dovolenka? Myslienkove hnutie? sposob vychovy? Nakup? Zivotna politika? Kozmetika? Vyberte si, v dobe konzumu je vsetkoho priehrsim vela. Hlavne je byt stastny a mat spravny pristup.
Viete co my chyba? Ludska uprimnost cloveka milion. Vsetci mame lepsie saty, lepsie ucesy a lepsi vyraz tvare a lepsie sebavedomie...ale akosi sme menej ludsky a sami sebou...a mozno sa to zda iba mne, lebo nie som o nic lepsia
Lenze tam niekde vnutri pod povrchom niekto nadvyhol obocie a spytavo sa zadival do tvare mojej dusi.
"Vazne?"
Zijeme taku vtipnu dobu. Akoby sme denno denne robili reklamu svojmu zivotu. Facebook je taka uzasna vykladova skryna kde si ukaldame svoje najlepsie fotky fotene z najlepsieho uhla, tak aby boli komenty prijemne a potesujuce. Casto uz ludia nejdu niekam aby sa zabavili ale aby urobili fotky ktore potom daju na net a vytvoria si tak iluziu svojho zivota. Ked je nieco na webe, akoby to nabralo na dimensii a stalo sa niecim vynimocnym. Naucili sme sa usmievat, lebo svet po nas chce aby sme boli stastny. Zijeme eru konzumu! niet v nej miesto na osobne vylevy a depresie! Zober si svoju tableku a kup si rychle riesenie. Hlavne nikoho nezatazuj a nenud. A ked uz musis dat priechod svojej melancholii, aspon ju zabal do vhodneho marketingoveho balenia. Nik ta nebude citat len pre tvoje krasne modre oci.
Ludia si myslia, ze v nasej dobe uz nie vela tabu. Orgazmus a sex sa mu ponuka z kazdeho rohu, clovek sa nemoze ani pokojne najest obcas. Zda sa, ze sme vytiahli na svetlo svetla vsetku intimitu ktora je..a predsa to tak nie je..vytvarame zo seba nieco cim nie sme. Usmevy ktore nepramenia z nasho zivota. Fotografie okamihou, ktore sa stavaju symbolom ale nezachytavaju realitu.
Myslim, ze dnesnym tabu je ludskost a clovek vo svojej obycajnosti a nedokonalosti. Preco si vsetci myslime ze nase zivoty musia byt vynimocne lebo inak sme sklamali?
Som velmi unavena vynimocnostou, dokonalostou, snahou zaujat a byt oceneni. Som velmi unavena Facebookom a modenym svetom. Ludmi co na otazku o tom ako sa maju odpovedia ze skvelo a pritom maju kruhy po ocami a povysnute kutiky ust (ako ja). A este viac ma drazdia ludia, ktory maju na tvary nadseny vyraz akoby boli na drogach 24 hodin denne. Na vsetko maju pozitivny pristup a vsetko sa podla nich da vyriesit.
A to sa tu nenajde nikto kto otvorene prizna ze je unaveny, mrzuty a ma toho dost?
Tak ja sa priznavam. Citim sa unavena, mrzuto, mam toho dost a na dovazok sa citim velmi strateno. Potrebovala by som najst cestu naspat, ale uz ani neviem k comu...hnevam sa, lebo cokolvek hladam, svet mi ponuka tak vela moznosti az ma to flustruje. Spravna vyziva? Nabozenstvo? Pozitok? Dovolenka? Myslienkove hnutie? sposob vychovy? Nakup? Zivotna politika? Kozmetika? Vyberte si, v dobe konzumu je vsetkoho priehrsim vela. Hlavne je byt stastny a mat spravny pristup.
Viete co my chyba? Ludska uprimnost cloveka milion. Vsetci mame lepsie saty, lepsie ucesy a lepsi vyraz tvare a lepsie sebavedomie...ale akosi sme menej ludsky a sami sebou...a mozno sa to zda iba mne, lebo nie som o nic lepsia
4. 3. 2011
o pasovej vyrobe a o skratkach vo vychove
Byt mamou dvojiciek na plny uvazok je v istom obdobi ako ked vas niekto postavi k pasovej vyrobe, da vam do ruky tenisovu raketu a povie vam aby ste odrazili co najviac lopticiek a zaroven kontrolovali kvalitu pasovej vyroby. Clovek obcas nevie co skor? Odrazat utoky malych deti, snaziaci sa prebrat vedenie socialnej skupiny, alebo sa zamerat na kvalitu toho co z tych malych vyrasta?
Pred casom bola u mna na navsteve moja mama (a ako mama co si zazila len jedno este k tomu velmi poslusne dieta), si neodpustila spytat sa ma preco na moje deti kricim, ked by som to iste mohla dosiahnut aj peknym slovom (nie ze by som na moje deti zipala dnom i nocou. Povedala by som je v priemere na moje potomstvo revem raz, dvakrat do tyzdna).
Viem velmi dobre preco na moje deti revem...moj den je zliepanie vychovnych criepkov, ktore spravadza neustaly protest mojcih deti. Obcas potrebujem skratku vo vychove
Rano sa moje deti zobudia a prvy criepok je obliect ich. Lebo obe behaju hore dole a ani jedno nestoji o zmenu outfitu ci plienky. Obut im boticky je nadludsky ciel. Navyse mama (ja) nie vzdy chape modne potreby svojich deti a moje volby siat nie nutne mladej generaci vyhovuju, co spravadza rev, hadzanie sa na zem a ine prejavy nevoly. To viete ze milujem kazdy sekundu materstva a najme to ked maly zapasnik reve a kope a neviem jeho malu rucicku dostat do tych mizerne uzkych detskych rukavov. Uz ste niekedy videli aky efekt ma na macku ked ju podrzite nad vanou s vodou? Skuste take bojujuce stvorenie prebalit ci obliect do mini siat....
Protestujuce dieta ktore vam dava jasne najavo ze vas aktualne nenavidi je jendoznacne jeden z vrcholou materstva. Vdaka Bohu ze to mozem zazivat kazde rano hned dvakrat! (ok nie kazde rano, ale do tyzdna si to odzijem destakrat minimalne). Velmi vrucne by som dopriala vsetkym tym mamickam co dookola opakuju svoju matru ze byt matkou miluju 24 hodin denne s dobrym aj zlym, aby si skusili obliec moje dieta ked ma svoj den. Najprv ho doslova nahanam (male deti rychlo chapu ze kuchynsky stol je najlepsie unikova cesta!! mama sa pohne dolava a on doprava a naopak) potom ho vabim na susienky s cokoladou a nakoniec na neho revem a vyhrazam sa mu, ze ked sa nepojde obliect tak to olutuje...ranny ritual! Nic z toho nemilujem a ak to znamena ze som zla matka, tak budis ale tiez nie som masochista ci pokrytec...samozrejme zvycajne kym obleciem dve deti uz meskame do skolky...
Druhy generacny rozbroj v nasej rodine nastane ked sa stretnu anticke predstavy mna o ranajkach s modernym pristupom najmladsich clenov nasej rodiny o prezitku ranajok. Obcas si zelam aby deti boli ako matematicka rovnica kde dosadenie spravnej neznamej da spravny vysledok. Ale vsetky mudre rady o tom ako motivovat (moredna alrenativa slova donutit) moje deti jest ranajky zlyhali na plnej ciare. Ked uz som zufala, ze moje deti neranajkuju, moj muz vytiahol z najspodnejsiej a najzadnejsiej policky cokoladou plnene briosch (nieco ako croisant) a bolo to! Moje deti odvtedy ranajkuju...hnusne prefabrikovane polotovary!!! Samozrejme ze ich lakam na zdravu vyzivu, ale je to dost marny pokus
Tretia kriza nastava ked mama otravuje s obuvanim sa s bundami. Som potrestana pocuvanim revu a hadzania sa na zem, popri tom ako zapasim s mojim dietatom. V tomto bode som stastna ze moje deti nedokazu citat moje myslienky. Jedno je vsak jasne, dobre slovo ma prestava bavit a usmev sa mi zda byt nadmieru nevhodny doplnok. "Dokonale matky" co vsetko riesia vychodvne a dobrym slovom by som nakopala tam kde moje deti este stale maju plienky a zvazujem ci predsa len ten korbac nepojdem pohladat niekde do pivnice. Ja mam vzdy v tomto rannom bode priserne bolavy chrbat, napoly zaseknutu krcnu chrbticu co pekelne boli, a chut revat na cely svet. Samozrejme ani zist schodisko nie je nutne bez straty na strane mojej trpezlivosti. Dva a polrocne deti uz maju slusnu predstavu o tom s akou hrackou mienia opustit byt a Boh nedopust aby obaja potrebovali tu istu (alebo aby nik nevedel kde to mizerna auticka prave je!! A ano, obcas sa vraciam z pol cesty aby sme nasli Luigiho ci cerveny ruksak) Ich predstava sa potom tiez dotyka aj toho ako rychlo mienia zist nase schodisko v nasom panelaku bez vytahu. Clovek by neveril ako pomaly sa da zist jedno poschodie. Ked sme dorazili k autu, je na mame si zaposilovat a nalozit dve 15 kilove deti do autosedaciek (pripominam ze deti maju vzdy z rana chut si pobehat po okoly a kym zapinate jedno odriekate vsetky modlitby co poznate aby vam druhe neuslo po auto. A samozrejme ze deti nakladam a zapinam s tahajucim psom na voditku -lebo aj toho treba ist vyvencit ked skoncim amterinske povinnosti)
Ked potom odvediem moje deti do jasliciek, mam na par hodin pokoj (a ano toto je jeden z tych momentov materstva ktore si vychutnavam.)...poobedna sichta pasovej vyroby mi zacina o 13tej ked idem vyzdvyhnut moje male potomstvo.
Samozrejme presvedcit moje deti, ze su este prilis mlade na to aby zanevreli na poobedny spanok je iba dalsia v rade uloh ktore treba pocas dna splnit. Ciel je jasny, presvedcit moje deti ze su unavene a chcu ist spat. Ani omylom to nemilujem...
len pre doplnenie tabulky energetickeho vydaja - v skolke sa mama zohne s bolavym chrbtom a snazi sa pochytat rozbleznene deti a navliect ich do bundy sala a ciapky (pre velky uspech hned dvakrat). Potom tie naobliekane deti naklada a o kusok dalej vyklada z auta...v tomto bode ma moj chrbat z celeho srdca nenavidi (mozno nie srdca, ale kazdeho ineho svalu urcite ano). Potom treba nejake to dieta vyniest hore schodnmi a vyzliect ich, zapnut im na chvilku pesnicky a potom ich zas zobrat na ruky a odniest do postele...skuste si vziat dve 15kilve vrecia zemiakov a cvicit takto s nimi...namahave? A to sa to vrece zemaikov nehybe a nemusite ho nahanat
mozno mam zly pristup. Mozno keby som to milvoala, tak by to bolo skvele.Ale mne ani poobedny olovrant ked sa snazim najst nieco co by moje deti aspon ochutnali, sa nezda byt vrchol materstva. Skor take sparatkovanie sa v uz aj tak bolavom bode.
Vecera a vecerne prezliekanie ci spanie je len dalsim z polcasou ktorym som vystavovana kazdy den.
Nie nechcem sa stazovat. Samozrejme ze su okamiky ked je to uzasne a svkele a keby ste sa ma spytali ci sa na to dam opat tak bez vahanie by som do toho isla...lebo niekde medzi miliontym prvym sklananim sa s bolavym chrbtom je to uzasne a naplnujuce...
K comu sa chcem dostat je odpoved na otazku preco obcas kricim na moje deti? Lebo je to skratka. Za den musim moje deti presvedcit o milione veci -aby sa obliekli, jedli, nezabili seba ci svoje dvojca, aby bol polozeny spravny zakladny kamaen vyvazej osobnosti...a vacsinu toho sa snazim zvladnut tak aby si o mne moje deti nemysleli ze som hysterka...ale ked uz po milionty krat moje deti robia co nemaju, tak hladina adrenalinu a ton hlasu idu prudko hore. Preco? Lebo viem, ze ked na nich zrevem jednak to prestanu robit, jednak sa mi ulavy, jednak si to budu lepsie pamatat a jednak aspon na chvilu si daju pohov.
Preco to tu takto pisem? lebo som dnes nakricala na moje dieta na ulici a jedna pani mi povedala, ze na deti sa nekrici (samozrejme ze som potom nakricala aj na nu vramci nediskriminovania :-D)...ide o to, ze ani ja by som na moje deti nekricala...keby mojmu kriku nepredchadala neskutocne mnozstvo malych crepin ktore denne zliepam a prechadzam bez vykriov.
Kedysi som videla mamu ako nakricala na svoje dieta na zastavke a vravela som si - chuda male aku ma hroznu mamu. To som este nemala deti, mohla som spat ako dlho som chcela a nik ma nemutil k fyzicky narocnym vykonom na dennej baze. Divala som sa na situaciu z mojho uhla pohladu. Myslim, ze ani ta mama by na to dieta nekricala, keby bola v mojom rozpolozeni...Dnes ked vidim mamu ako nakrici na svoje dieta, poviem si - chuda mama. A plne jej rozumiem..Vy viete kolko noci uz nespala? Ako dlho predtym to dieta musela presviedcat aby si obulo nove boty ci nieco vobec zjedlo? Aleb oco ju to stalo namahy to dieta vobec dopravit na du zastavku? ...Uz tomu rozumiem. To zufalstvo a zataz toho co taka mama dietata nosi na plecaich dnou i nocou bez toho aby mala narok na pauzu pocas ktorej si moze vydychnut...deti obcas vedia dat zabrat a clovek potrebuje rychle riesenie situacie...obcas je tym rychlim riesenim krik, obcas je to jedna po zadku....a clovek nie je preto zly rodic. Je to len oridc ktory sto krat nasiel lespie riesenie a ten sto prvy krat mu uz na lepsie riesenie neostala energia a siahol po vychovnej skratke.
Obcas mama co krici na svoje dieta nie je ziadna hysterka...mozno je to len hranicne vycerpana a znicena zena ktorej by pomoc alebo ason mile slovo padlo vhod a urcite nepotrebuje odsudzujuce pohlady okolia
Pred casom bola u mna na navsteve moja mama (a ako mama co si zazila len jedno este k tomu velmi poslusne dieta), si neodpustila spytat sa ma preco na moje deti kricim, ked by som to iste mohla dosiahnut aj peknym slovom (nie ze by som na moje deti zipala dnom i nocou. Povedala by som je v priemere na moje potomstvo revem raz, dvakrat do tyzdna).
Viem velmi dobre preco na moje deti revem...moj den je zliepanie vychovnych criepkov, ktore spravadza neustaly protest mojcih deti. Obcas potrebujem skratku vo vychove
Rano sa moje deti zobudia a prvy criepok je obliect ich. Lebo obe behaju hore dole a ani jedno nestoji o zmenu outfitu ci plienky. Obut im boticky je nadludsky ciel. Navyse mama (ja) nie vzdy chape modne potreby svojich deti a moje volby siat nie nutne mladej generaci vyhovuju, co spravadza rev, hadzanie sa na zem a ine prejavy nevoly. To viete ze milujem kazdy sekundu materstva a najme to ked maly zapasnik reve a kope a neviem jeho malu rucicku dostat do tych mizerne uzkych detskych rukavov. Uz ste niekedy videli aky efekt ma na macku ked ju podrzite nad vanou s vodou? Skuste take bojujuce stvorenie prebalit ci obliect do mini siat....
Protestujuce dieta ktore vam dava jasne najavo ze vas aktualne nenavidi je jendoznacne jeden z vrcholou materstva. Vdaka Bohu ze to mozem zazivat kazde rano hned dvakrat! (ok nie kazde rano, ale do tyzdna si to odzijem destakrat minimalne). Velmi vrucne by som dopriala vsetkym tym mamickam co dookola opakuju svoju matru ze byt matkou miluju 24 hodin denne s dobrym aj zlym, aby si skusili obliec moje dieta ked ma svoj den. Najprv ho doslova nahanam (male deti rychlo chapu ze kuchynsky stol je najlepsie unikova cesta!! mama sa pohne dolava a on doprava a naopak) potom ho vabim na susienky s cokoladou a nakoniec na neho revem a vyhrazam sa mu, ze ked sa nepojde obliect tak to olutuje...ranny ritual! Nic z toho nemilujem a ak to znamena ze som zla matka, tak budis ale tiez nie som masochista ci pokrytec...samozrejme zvycajne kym obleciem dve deti uz meskame do skolky...
Druhy generacny rozbroj v nasej rodine nastane ked sa stretnu anticke predstavy mna o ranajkach s modernym pristupom najmladsich clenov nasej rodiny o prezitku ranajok. Obcas si zelam aby deti boli ako matematicka rovnica kde dosadenie spravnej neznamej da spravny vysledok. Ale vsetky mudre rady o tom ako motivovat (moredna alrenativa slova donutit) moje deti jest ranajky zlyhali na plnej ciare. Ked uz som zufala, ze moje deti neranajkuju, moj muz vytiahol z najspodnejsiej a najzadnejsiej policky cokoladou plnene briosch (nieco ako croisant) a bolo to! Moje deti odvtedy ranajkuju...hnusne prefabrikovane polotovary!!! Samozrejme ze ich lakam na zdravu vyzivu, ale je to dost marny pokus
Tretia kriza nastava ked mama otravuje s obuvanim sa s bundami. Som potrestana pocuvanim revu a hadzania sa na zem, popri tom ako zapasim s mojim dietatom. V tomto bode som stastna ze moje deti nedokazu citat moje myslienky. Jedno je vsak jasne, dobre slovo ma prestava bavit a usmev sa mi zda byt nadmieru nevhodny doplnok. "Dokonale matky" co vsetko riesia vychodvne a dobrym slovom by som nakopala tam kde moje deti este stale maju plienky a zvazujem ci predsa len ten korbac nepojdem pohladat niekde do pivnice. Ja mam vzdy v tomto rannom bode priserne bolavy chrbat, napoly zaseknutu krcnu chrbticu co pekelne boli, a chut revat na cely svet. Samozrejme ani zist schodisko nie je nutne bez straty na strane mojej trpezlivosti. Dva a polrocne deti uz maju slusnu predstavu o tom s akou hrackou mienia opustit byt a Boh nedopust aby obaja potrebovali tu istu (alebo aby nik nevedel kde to mizerna auticka prave je!! A ano, obcas sa vraciam z pol cesty aby sme nasli Luigiho ci cerveny ruksak) Ich predstava sa potom tiez dotyka aj toho ako rychlo mienia zist nase schodisko v nasom panelaku bez vytahu. Clovek by neveril ako pomaly sa da zist jedno poschodie. Ked sme dorazili k autu, je na mame si zaposilovat a nalozit dve 15 kilove deti do autosedaciek (pripominam ze deti maju vzdy z rana chut si pobehat po okoly a kym zapinate jedno odriekate vsetky modlitby co poznate aby vam druhe neuslo po auto. A samozrejme ze deti nakladam a zapinam s tahajucim psom na voditku -lebo aj toho treba ist vyvencit ked skoncim amterinske povinnosti)
Ked potom odvediem moje deti do jasliciek, mam na par hodin pokoj (a ano toto je jeden z tych momentov materstva ktore si vychutnavam.)...poobedna sichta pasovej vyroby mi zacina o 13tej ked idem vyzdvyhnut moje male potomstvo.
Samozrejme presvedcit moje deti, ze su este prilis mlade na to aby zanevreli na poobedny spanok je iba dalsia v rade uloh ktore treba pocas dna splnit. Ciel je jasny, presvedcit moje deti ze su unavene a chcu ist spat. Ani omylom to nemilujem...
len pre doplnenie tabulky energetickeho vydaja - v skolke sa mama zohne s bolavym chrbtom a snazi sa pochytat rozbleznene deti a navliect ich do bundy sala a ciapky (pre velky uspech hned dvakrat). Potom tie naobliekane deti naklada a o kusok dalej vyklada z auta...v tomto bode ma moj chrbat z celeho srdca nenavidi (mozno nie srdca, ale kazdeho ineho svalu urcite ano). Potom treba nejake to dieta vyniest hore schodnmi a vyzliect ich, zapnut im na chvilku pesnicky a potom ich zas zobrat na ruky a odniest do postele...skuste si vziat dve 15kilve vrecia zemiakov a cvicit takto s nimi...namahave? A to sa to vrece zemaikov nehybe a nemusite ho nahanat
mozno mam zly pristup. Mozno keby som to milvoala, tak by to bolo skvele.Ale mne ani poobedny olovrant ked sa snazim najst nieco co by moje deti aspon ochutnali, sa nezda byt vrchol materstva. Skor take sparatkovanie sa v uz aj tak bolavom bode.
Vecera a vecerne prezliekanie ci spanie je len dalsim z polcasou ktorym som vystavovana kazdy den.
Nie nechcem sa stazovat. Samozrejme ze su okamiky ked je to uzasne a svkele a keby ste sa ma spytali ci sa na to dam opat tak bez vahanie by som do toho isla...lebo niekde medzi miliontym prvym sklananim sa s bolavym chrbtom je to uzasne a naplnujuce...
K comu sa chcem dostat je odpoved na otazku preco obcas kricim na moje deti? Lebo je to skratka. Za den musim moje deti presvedcit o milione veci -aby sa obliekli, jedli, nezabili seba ci svoje dvojca, aby bol polozeny spravny zakladny kamaen vyvazej osobnosti...a vacsinu toho sa snazim zvladnut tak aby si o mne moje deti nemysleli ze som hysterka...ale ked uz po milionty krat moje deti robia co nemaju, tak hladina adrenalinu a ton hlasu idu prudko hore. Preco? Lebo viem, ze ked na nich zrevem jednak to prestanu robit, jednak sa mi ulavy, jednak si to budu lepsie pamatat a jednak aspon na chvilu si daju pohov.
Preco to tu takto pisem? lebo som dnes nakricala na moje dieta na ulici a jedna pani mi povedala, ze na deti sa nekrici (samozrejme ze som potom nakricala aj na nu vramci nediskriminovania :-D)...ide o to, ze ani ja by som na moje deti nekricala...keby mojmu kriku nepredchadala neskutocne mnozstvo malych crepin ktore denne zliepam a prechadzam bez vykriov.
Kedysi som videla mamu ako nakricala na svoje dieta na zastavke a vravela som si - chuda male aku ma hroznu mamu. To som este nemala deti, mohla som spat ako dlho som chcela a nik ma nemutil k fyzicky narocnym vykonom na dennej baze. Divala som sa na situaciu z mojho uhla pohladu. Myslim, ze ani ta mama by na to dieta nekricala, keby bola v mojom rozpolozeni...Dnes ked vidim mamu ako nakrici na svoje dieta, poviem si - chuda mama. A plne jej rozumiem..Vy viete kolko noci uz nespala? Ako dlho predtym to dieta musela presviedcat aby si obulo nove boty ci nieco vobec zjedlo? Aleb oco ju to stalo namahy to dieta vobec dopravit na du zastavku? ...Uz tomu rozumiem. To zufalstvo a zataz toho co taka mama dietata nosi na plecaich dnou i nocou bez toho aby mala narok na pauzu pocas ktorej si moze vydychnut...deti obcas vedia dat zabrat a clovek potrebuje rychle riesenie situacie...obcas je tym rychlim riesenim krik, obcas je to jedna po zadku....a clovek nie je preto zly rodic. Je to len oridc ktory sto krat nasiel lespie riesenie a ten sto prvy krat mu uz na lepsie riesenie neostala energia a siahol po vychovnej skratke.
Obcas mama co krici na svoje dieta nie je ziadna hysterka...mozno je to len hranicne vycerpana a znicena zena ktorej by pomoc alebo ason mile slovo padlo vhod a urcite nepotrebuje odsudzujuce pohlady okolia
20. 2. 2011
Spat k zakladom
Dnes som sa prehrabavala v skatuly kde mam vsetko spojene s detmi a nasla som obalku s mojimi detskymi fotografiami..jedna ma zvlast dostala...
je na nej male dievcatko s kuratou pod pazuchou. Zasitymi kolenami na kamasliach a neskutocnym uzmevom. pamatam si ked som tym dievcatom bola...a na nicom inom nezalezalo...smiala som sa z duse
Keby ste sa ma dnes spytali co si ajviac na svete zelam, asi moc nafotit este jendu taku istu fotku...s tym istym usmevom...uz sa tak neviem spmiat a neviem sa tak ani tesit.
Samozrejme zivot mi udelil, kao to tak uz byva, svoje rany (a aj mudrsoti a obohatenia). V 29tych rokoch si clovek moze marne narokovat na nevinnu detsku mysel.
aj napriek tomu ta fotka vystihuje ciel mojho zivota....ten slobodny smiech a ta nepsutana radost...ked som bola mala, verila som, ze ked vyrastiem tak budem stastna...dnes ako rastiem si uveodmujem, ze cim som starsia tym viac si uvedomujem, ze stastie ubuda a udrzat ho da stale viac namahy...
je na nej male dievcatko s kuratou pod pazuchou. Zasitymi kolenami na kamasliach a neskutocnym uzmevom. pamatam si ked som tym dievcatom bola...a na nicom inom nezalezalo...smiala som sa z duse
Keby ste sa ma dnes spytali co si ajviac na svete zelam, asi moc nafotit este jendu taku istu fotku...s tym istym usmevom...uz sa tak neviem spmiat a neviem sa tak ani tesit.
Samozrejme zivot mi udelil, kao to tak uz byva, svoje rany (a aj mudrsoti a obohatenia). V 29tych rokoch si clovek moze marne narokovat na nevinnu detsku mysel.
aj napriek tomu ta fotka vystihuje ciel mojho zivota....ten slobodny smiech a ta nepsutana radost...ked som bola mala, verila som, ze ked vyrastiem tak budem stastna...dnes ako rastiem si uveodmujem, ze cim som starsia tym viac si uvedomujem, ze stastie ubuda a udrzat ho da stale viac namahy...
Vysoko postaveny verejny cinitel
Nedavno som sa dopocula ze jeden moj ambiciozny spoluziak z vysokj skoly zastava vysoku a dolzitu funkciu...polkla som horku slynu a povedala si a co uz.
Zhodou okolnosti o par tyzdnou neskor som vylovila jeho nezabudnutelne vyroky...je to sice na plac, ze niekto taky ma moc, ale no zasmejme sa, kto vie kto ma kde zalozeny vyroky inych vyznamnych verejnych cinitelov, ktore su este horsie?
- prevenciou delikvencie sa zaobera psychiatria
- ovocie cize zemiaky
- Profesor: - Aka potravina podla vas najrychlejsie hnije?
On - zavarane ovocie
Prof v soku: - opravte sa!
On - tak huby
- Prof. Basen slavy dcera - o com je podla vas toto vyznamne dielo?
On- o miery
prof.- a kde presne vidite tu pasaz o miery?
On - no tuto: Horsi nez li dive valky...
- sme na vysokej katedre
- Chcem sa spytat, ked poslanec niektoho vytrieska
Prof. vaznou tvarou: a poslanec je Fyzicka alebo pravnicka osoba?
On - Pravnicka...teda neviem ja som z toho debil
- ked na vojne vynadas nadriadenemu, tak ta z vojny vyhodia
- (moja najoblubenjesia) Socialna rola ziskana je naprikald dedicstvo, myslim kralovstvo
- Aby ludia vedeli,z e den Romou bol novelizovany
- Medzinarodny den Romov, kotry bol uzakoneny Radou medzinarodnych romov
- spieva na gitare
- bol tak Moric, kde sme riesili jeho vyroky
- urobi nam prednasku pre otvorene dvere
- Prof: Co obciansky preukaz obsahuje?
On - inizialy majitela
Rubeola sa najcastejsie vyuziva u zien
.........
zasmiali ste sa? no tak teraz je cas pripomenut vam, ze tento clovek nie len ze ma vysokoskolky titul a robi si doktorat...ale este to aj dotiahol dalej ako vy a teraz rozhoduje o vasich zalezitostiach...
Zhodou okolnosti o par tyzdnou neskor som vylovila jeho nezabudnutelne vyroky...je to sice na plac, ze niekto taky ma moc, ale no zasmejme sa, kto vie kto ma kde zalozeny vyroky inych vyznamnych verejnych cinitelov, ktore su este horsie?
- prevenciou delikvencie sa zaobera psychiatria
- ovocie cize zemiaky
- Profesor: - Aka potravina podla vas najrychlejsie hnije?
On - zavarane ovocie
Prof v soku: - opravte sa!
On - tak huby
- Prof. Basen slavy dcera - o com je podla vas toto vyznamne dielo?
On- o miery
prof.- a kde presne vidite tu pasaz o miery?
On - no tuto: Horsi nez li dive valky...
- sme na vysokej katedre
- Chcem sa spytat, ked poslanec niektoho vytrieska
Prof. vaznou tvarou: a poslanec je Fyzicka alebo pravnicka osoba?
On - Pravnicka...teda neviem ja som z toho debil
- ked na vojne vynadas nadriadenemu, tak ta z vojny vyhodia
- (moja najoblubenjesia) Socialna rola ziskana je naprikald dedicstvo, myslim kralovstvo
- Aby ludia vedeli,z e den Romou bol novelizovany
- Medzinarodny den Romov, kotry bol uzakoneny Radou medzinarodnych romov
- spieva na gitare
- bol tak Moric, kde sme riesili jeho vyroky
- urobi nam prednasku pre otvorene dvere
- Prof: Co obciansky preukaz obsahuje?
On - inizialy majitela
Rubeola sa najcastejsie vyuziva u zien
.........
zasmiali ste sa? no tak teraz je cas pripomenut vam, ze tento clovek nie len ze ma vysokoskolky titul a robi si doktorat...ale este to aj dotiahol dalej ako vy a teraz rozhoduje o vasich zalezitostiach...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)