Dnes sa ma niekto spytal tu zvycajnu formalnu formulku - ako to ide? a ja som sa, ako sa na dobre vychovanu zenu patri, usmiala s tym ze fantasticky, ved ako inak?
Lenze tam niekde vnutri pod povrchom niekto nadvyhol obocie a spytavo sa zadival do tvare mojej dusi.
"Vazne?"
Zijeme taku vtipnu dobu. Akoby sme denno denne robili reklamu svojmu zivotu. Facebook je taka uzasna vykladova skryna kde si ukaldame svoje najlepsie fotky fotene z najlepsieho uhla, tak aby boli komenty prijemne a potesujuce. Casto uz ludia nejdu niekam aby sa zabavili ale aby urobili fotky ktore potom daju na net a vytvoria si tak iluziu svojho zivota. Ked je nieco na webe, akoby to nabralo na dimensii a stalo sa niecim vynimocnym. Naucili sme sa usmievat, lebo svet po nas chce aby sme boli stastny. Zijeme eru konzumu! niet v nej miesto na osobne vylevy a depresie! Zober si svoju tableku a kup si rychle riesenie. Hlavne nikoho nezatazuj a nenud. A ked uz musis dat priechod svojej melancholii, aspon ju zabal do vhodneho marketingoveho balenia. Nik ta nebude citat len pre tvoje krasne modre oci.
Ludia si myslia, ze v nasej dobe uz nie vela tabu. Orgazmus a sex sa mu ponuka z kazdeho rohu, clovek sa nemoze ani pokojne najest obcas. Zda sa, ze sme vytiahli na svetlo svetla vsetku intimitu ktora je..a predsa to tak nie je..vytvarame zo seba nieco cim nie sme. Usmevy ktore nepramenia z nasho zivota. Fotografie okamihou, ktore sa stavaju symbolom ale nezachytavaju realitu.
Myslim, ze dnesnym tabu je ludskost a clovek vo svojej obycajnosti a nedokonalosti. Preco si vsetci myslime ze nase zivoty musia byt vynimocne lebo inak sme sklamali?
Som velmi unavena vynimocnostou, dokonalostou, snahou zaujat a byt oceneni. Som velmi unavena Facebookom a modenym svetom. Ludmi co na otazku o tom ako sa maju odpovedia ze skvelo a pritom maju kruhy po ocami a povysnute kutiky ust (ako ja). A este viac ma drazdia ludia, ktory maju na tvary nadseny vyraz akoby boli na drogach 24 hodin denne. Na vsetko maju pozitivny pristup a vsetko sa podla nich da vyriesit.
A to sa tu nenajde nikto kto otvorene prizna ze je unaveny, mrzuty a ma toho dost?
Tak ja sa priznavam. Citim sa unavena, mrzuto, mam toho dost a na dovazok sa citim velmi strateno. Potrebovala by som najst cestu naspat, ale uz ani neviem k comu...hnevam sa, lebo cokolvek hladam, svet mi ponuka tak vela moznosti az ma to flustruje. Spravna vyziva? Nabozenstvo? Pozitok? Dovolenka? Myslienkove hnutie? sposob vychovy? Nakup? Zivotna politika? Kozmetika? Vyberte si, v dobe konzumu je vsetkoho priehrsim vela. Hlavne je byt stastny a mat spravny pristup.
Viete co my chyba? Ludska uprimnost cloveka milion. Vsetci mame lepsie saty, lepsie ucesy a lepsi vyraz tvare a lepsie sebavedomie...ale akosi sme menej ludsky a sami sebou...a mozno sa to zda iba mne, lebo nie som o nic lepsia
4. 3. 2011
o pasovej vyrobe a o skratkach vo vychove
Byt mamou dvojiciek na plny uvazok je v istom obdobi ako ked vas niekto postavi k pasovej vyrobe, da vam do ruky tenisovu raketu a povie vam aby ste odrazili co najviac lopticiek a zaroven kontrolovali kvalitu pasovej vyroby. Clovek obcas nevie co skor? Odrazat utoky malych deti, snaziaci sa prebrat vedenie socialnej skupiny, alebo sa zamerat na kvalitu toho co z tych malych vyrasta?
Pred casom bola u mna na navsteve moja mama (a ako mama co si zazila len jedno este k tomu velmi poslusne dieta), si neodpustila spytat sa ma preco na moje deti kricim, ked by som to iste mohla dosiahnut aj peknym slovom (nie ze by som na moje deti zipala dnom i nocou. Povedala by som je v priemere na moje potomstvo revem raz, dvakrat do tyzdna).
Viem velmi dobre preco na moje deti revem...moj den je zliepanie vychovnych criepkov, ktore spravadza neustaly protest mojcih deti. Obcas potrebujem skratku vo vychove
Rano sa moje deti zobudia a prvy criepok je obliect ich. Lebo obe behaju hore dole a ani jedno nestoji o zmenu outfitu ci plienky. Obut im boticky je nadludsky ciel. Navyse mama (ja) nie vzdy chape modne potreby svojich deti a moje volby siat nie nutne mladej generaci vyhovuju, co spravadza rev, hadzanie sa na zem a ine prejavy nevoly. To viete ze milujem kazdy sekundu materstva a najme to ked maly zapasnik reve a kope a neviem jeho malu rucicku dostat do tych mizerne uzkych detskych rukavov. Uz ste niekedy videli aky efekt ma na macku ked ju podrzite nad vanou s vodou? Skuste take bojujuce stvorenie prebalit ci obliect do mini siat....
Protestujuce dieta ktore vam dava jasne najavo ze vas aktualne nenavidi je jendoznacne jeden z vrcholou materstva. Vdaka Bohu ze to mozem zazivat kazde rano hned dvakrat! (ok nie kazde rano, ale do tyzdna si to odzijem destakrat minimalne). Velmi vrucne by som dopriala vsetkym tym mamickam co dookola opakuju svoju matru ze byt matkou miluju 24 hodin denne s dobrym aj zlym, aby si skusili obliec moje dieta ked ma svoj den. Najprv ho doslova nahanam (male deti rychlo chapu ze kuchynsky stol je najlepsie unikova cesta!! mama sa pohne dolava a on doprava a naopak) potom ho vabim na susienky s cokoladou a nakoniec na neho revem a vyhrazam sa mu, ze ked sa nepojde obliect tak to olutuje...ranny ritual! Nic z toho nemilujem a ak to znamena ze som zla matka, tak budis ale tiez nie som masochista ci pokrytec...samozrejme zvycajne kym obleciem dve deti uz meskame do skolky...
Druhy generacny rozbroj v nasej rodine nastane ked sa stretnu anticke predstavy mna o ranajkach s modernym pristupom najmladsich clenov nasej rodiny o prezitku ranajok. Obcas si zelam aby deti boli ako matematicka rovnica kde dosadenie spravnej neznamej da spravny vysledok. Ale vsetky mudre rady o tom ako motivovat (moredna alrenativa slova donutit) moje deti jest ranajky zlyhali na plnej ciare. Ked uz som zufala, ze moje deti neranajkuju, moj muz vytiahol z najspodnejsiej a najzadnejsiej policky cokoladou plnene briosch (nieco ako croisant) a bolo to! Moje deti odvtedy ranajkuju...hnusne prefabrikovane polotovary!!! Samozrejme ze ich lakam na zdravu vyzivu, ale je to dost marny pokus
Tretia kriza nastava ked mama otravuje s obuvanim sa s bundami. Som potrestana pocuvanim revu a hadzania sa na zem, popri tom ako zapasim s mojim dietatom. V tomto bode som stastna ze moje deti nedokazu citat moje myslienky. Jedno je vsak jasne, dobre slovo ma prestava bavit a usmev sa mi zda byt nadmieru nevhodny doplnok. "Dokonale matky" co vsetko riesia vychodvne a dobrym slovom by som nakopala tam kde moje deti este stale maju plienky a zvazujem ci predsa len ten korbac nepojdem pohladat niekde do pivnice. Ja mam vzdy v tomto rannom bode priserne bolavy chrbat, napoly zaseknutu krcnu chrbticu co pekelne boli, a chut revat na cely svet. Samozrejme ani zist schodisko nie je nutne bez straty na strane mojej trpezlivosti. Dva a polrocne deti uz maju slusnu predstavu o tom s akou hrackou mienia opustit byt a Boh nedopust aby obaja potrebovali tu istu (alebo aby nik nevedel kde to mizerna auticka prave je!! A ano, obcas sa vraciam z pol cesty aby sme nasli Luigiho ci cerveny ruksak) Ich predstava sa potom tiez dotyka aj toho ako rychlo mienia zist nase schodisko v nasom panelaku bez vytahu. Clovek by neveril ako pomaly sa da zist jedno poschodie. Ked sme dorazili k autu, je na mame si zaposilovat a nalozit dve 15 kilove deti do autosedaciek (pripominam ze deti maju vzdy z rana chut si pobehat po okoly a kym zapinate jedno odriekate vsetky modlitby co poznate aby vam druhe neuslo po auto. A samozrejme ze deti nakladam a zapinam s tahajucim psom na voditku -lebo aj toho treba ist vyvencit ked skoncim amterinske povinnosti)
Ked potom odvediem moje deti do jasliciek, mam na par hodin pokoj (a ano toto je jeden z tych momentov materstva ktore si vychutnavam.)...poobedna sichta pasovej vyroby mi zacina o 13tej ked idem vyzdvyhnut moje male potomstvo.
Samozrejme presvedcit moje deti, ze su este prilis mlade na to aby zanevreli na poobedny spanok je iba dalsia v rade uloh ktore treba pocas dna splnit. Ciel je jasny, presvedcit moje deti ze su unavene a chcu ist spat. Ani omylom to nemilujem...
len pre doplnenie tabulky energetickeho vydaja - v skolke sa mama zohne s bolavym chrbtom a snazi sa pochytat rozbleznene deti a navliect ich do bundy sala a ciapky (pre velky uspech hned dvakrat). Potom tie naobliekane deti naklada a o kusok dalej vyklada z auta...v tomto bode ma moj chrbat z celeho srdca nenavidi (mozno nie srdca, ale kazdeho ineho svalu urcite ano). Potom treba nejake to dieta vyniest hore schodnmi a vyzliect ich, zapnut im na chvilku pesnicky a potom ich zas zobrat na ruky a odniest do postele...skuste si vziat dve 15kilve vrecia zemiakov a cvicit takto s nimi...namahave? A to sa to vrece zemaikov nehybe a nemusite ho nahanat
mozno mam zly pristup. Mozno keby som to milvoala, tak by to bolo skvele.Ale mne ani poobedny olovrant ked sa snazim najst nieco co by moje deti aspon ochutnali, sa nezda byt vrchol materstva. Skor take sparatkovanie sa v uz aj tak bolavom bode.
Vecera a vecerne prezliekanie ci spanie je len dalsim z polcasou ktorym som vystavovana kazdy den.
Nie nechcem sa stazovat. Samozrejme ze su okamiky ked je to uzasne a svkele a keby ste sa ma spytali ci sa na to dam opat tak bez vahanie by som do toho isla...lebo niekde medzi miliontym prvym sklananim sa s bolavym chrbtom je to uzasne a naplnujuce...
K comu sa chcem dostat je odpoved na otazku preco obcas kricim na moje deti? Lebo je to skratka. Za den musim moje deti presvedcit o milione veci -aby sa obliekli, jedli, nezabili seba ci svoje dvojca, aby bol polozeny spravny zakladny kamaen vyvazej osobnosti...a vacsinu toho sa snazim zvladnut tak aby si o mne moje deti nemysleli ze som hysterka...ale ked uz po milionty krat moje deti robia co nemaju, tak hladina adrenalinu a ton hlasu idu prudko hore. Preco? Lebo viem, ze ked na nich zrevem jednak to prestanu robit, jednak sa mi ulavy, jednak si to budu lepsie pamatat a jednak aspon na chvilu si daju pohov.
Preco to tu takto pisem? lebo som dnes nakricala na moje dieta na ulici a jedna pani mi povedala, ze na deti sa nekrici (samozrejme ze som potom nakricala aj na nu vramci nediskriminovania :-D)...ide o to, ze ani ja by som na moje deti nekricala...keby mojmu kriku nepredchadala neskutocne mnozstvo malych crepin ktore denne zliepam a prechadzam bez vykriov.
Kedysi som videla mamu ako nakricala na svoje dieta na zastavke a vravela som si - chuda male aku ma hroznu mamu. To som este nemala deti, mohla som spat ako dlho som chcela a nik ma nemutil k fyzicky narocnym vykonom na dennej baze. Divala som sa na situaciu z mojho uhla pohladu. Myslim, ze ani ta mama by na to dieta nekricala, keby bola v mojom rozpolozeni...Dnes ked vidim mamu ako nakrici na svoje dieta, poviem si - chuda mama. A plne jej rozumiem..Vy viete kolko noci uz nespala? Ako dlho predtym to dieta musela presviedcat aby si obulo nove boty ci nieco vobec zjedlo? Aleb oco ju to stalo namahy to dieta vobec dopravit na du zastavku? ...Uz tomu rozumiem. To zufalstvo a zataz toho co taka mama dietata nosi na plecaich dnou i nocou bez toho aby mala narok na pauzu pocas ktorej si moze vydychnut...deti obcas vedia dat zabrat a clovek potrebuje rychle riesenie situacie...obcas je tym rychlim riesenim krik, obcas je to jedna po zadku....a clovek nie je preto zly rodic. Je to len oridc ktory sto krat nasiel lespie riesenie a ten sto prvy krat mu uz na lepsie riesenie neostala energia a siahol po vychovnej skratke.
Obcas mama co krici na svoje dieta nie je ziadna hysterka...mozno je to len hranicne vycerpana a znicena zena ktorej by pomoc alebo ason mile slovo padlo vhod a urcite nepotrebuje odsudzujuce pohlady okolia
Pred casom bola u mna na navsteve moja mama (a ako mama co si zazila len jedno este k tomu velmi poslusne dieta), si neodpustila spytat sa ma preco na moje deti kricim, ked by som to iste mohla dosiahnut aj peknym slovom (nie ze by som na moje deti zipala dnom i nocou. Povedala by som je v priemere na moje potomstvo revem raz, dvakrat do tyzdna).
Viem velmi dobre preco na moje deti revem...moj den je zliepanie vychovnych criepkov, ktore spravadza neustaly protest mojcih deti. Obcas potrebujem skratku vo vychove
Rano sa moje deti zobudia a prvy criepok je obliect ich. Lebo obe behaju hore dole a ani jedno nestoji o zmenu outfitu ci plienky. Obut im boticky je nadludsky ciel. Navyse mama (ja) nie vzdy chape modne potreby svojich deti a moje volby siat nie nutne mladej generaci vyhovuju, co spravadza rev, hadzanie sa na zem a ine prejavy nevoly. To viete ze milujem kazdy sekundu materstva a najme to ked maly zapasnik reve a kope a neviem jeho malu rucicku dostat do tych mizerne uzkych detskych rukavov. Uz ste niekedy videli aky efekt ma na macku ked ju podrzite nad vanou s vodou? Skuste take bojujuce stvorenie prebalit ci obliect do mini siat....
Protestujuce dieta ktore vam dava jasne najavo ze vas aktualne nenavidi je jendoznacne jeden z vrcholou materstva. Vdaka Bohu ze to mozem zazivat kazde rano hned dvakrat! (ok nie kazde rano, ale do tyzdna si to odzijem destakrat minimalne). Velmi vrucne by som dopriala vsetkym tym mamickam co dookola opakuju svoju matru ze byt matkou miluju 24 hodin denne s dobrym aj zlym, aby si skusili obliec moje dieta ked ma svoj den. Najprv ho doslova nahanam (male deti rychlo chapu ze kuchynsky stol je najlepsie unikova cesta!! mama sa pohne dolava a on doprava a naopak) potom ho vabim na susienky s cokoladou a nakoniec na neho revem a vyhrazam sa mu, ze ked sa nepojde obliect tak to olutuje...ranny ritual! Nic z toho nemilujem a ak to znamena ze som zla matka, tak budis ale tiez nie som masochista ci pokrytec...samozrejme zvycajne kym obleciem dve deti uz meskame do skolky...
Druhy generacny rozbroj v nasej rodine nastane ked sa stretnu anticke predstavy mna o ranajkach s modernym pristupom najmladsich clenov nasej rodiny o prezitku ranajok. Obcas si zelam aby deti boli ako matematicka rovnica kde dosadenie spravnej neznamej da spravny vysledok. Ale vsetky mudre rady o tom ako motivovat (moredna alrenativa slova donutit) moje deti jest ranajky zlyhali na plnej ciare. Ked uz som zufala, ze moje deti neranajkuju, moj muz vytiahol z najspodnejsiej a najzadnejsiej policky cokoladou plnene briosch (nieco ako croisant) a bolo to! Moje deti odvtedy ranajkuju...hnusne prefabrikovane polotovary!!! Samozrejme ze ich lakam na zdravu vyzivu, ale je to dost marny pokus
Tretia kriza nastava ked mama otravuje s obuvanim sa s bundami. Som potrestana pocuvanim revu a hadzania sa na zem, popri tom ako zapasim s mojim dietatom. V tomto bode som stastna ze moje deti nedokazu citat moje myslienky. Jedno je vsak jasne, dobre slovo ma prestava bavit a usmev sa mi zda byt nadmieru nevhodny doplnok. "Dokonale matky" co vsetko riesia vychodvne a dobrym slovom by som nakopala tam kde moje deti este stale maju plienky a zvazujem ci predsa len ten korbac nepojdem pohladat niekde do pivnice. Ja mam vzdy v tomto rannom bode priserne bolavy chrbat, napoly zaseknutu krcnu chrbticu co pekelne boli, a chut revat na cely svet. Samozrejme ani zist schodisko nie je nutne bez straty na strane mojej trpezlivosti. Dva a polrocne deti uz maju slusnu predstavu o tom s akou hrackou mienia opustit byt a Boh nedopust aby obaja potrebovali tu istu (alebo aby nik nevedel kde to mizerna auticka prave je!! A ano, obcas sa vraciam z pol cesty aby sme nasli Luigiho ci cerveny ruksak) Ich predstava sa potom tiez dotyka aj toho ako rychlo mienia zist nase schodisko v nasom panelaku bez vytahu. Clovek by neveril ako pomaly sa da zist jedno poschodie. Ked sme dorazili k autu, je na mame si zaposilovat a nalozit dve 15 kilove deti do autosedaciek (pripominam ze deti maju vzdy z rana chut si pobehat po okoly a kym zapinate jedno odriekate vsetky modlitby co poznate aby vam druhe neuslo po auto. A samozrejme ze deti nakladam a zapinam s tahajucim psom na voditku -lebo aj toho treba ist vyvencit ked skoncim amterinske povinnosti)
Ked potom odvediem moje deti do jasliciek, mam na par hodin pokoj (a ano toto je jeden z tych momentov materstva ktore si vychutnavam.)...poobedna sichta pasovej vyroby mi zacina o 13tej ked idem vyzdvyhnut moje male potomstvo.
Samozrejme presvedcit moje deti, ze su este prilis mlade na to aby zanevreli na poobedny spanok je iba dalsia v rade uloh ktore treba pocas dna splnit. Ciel je jasny, presvedcit moje deti ze su unavene a chcu ist spat. Ani omylom to nemilujem...
len pre doplnenie tabulky energetickeho vydaja - v skolke sa mama zohne s bolavym chrbtom a snazi sa pochytat rozbleznene deti a navliect ich do bundy sala a ciapky (pre velky uspech hned dvakrat). Potom tie naobliekane deti naklada a o kusok dalej vyklada z auta...v tomto bode ma moj chrbat z celeho srdca nenavidi (mozno nie srdca, ale kazdeho ineho svalu urcite ano). Potom treba nejake to dieta vyniest hore schodnmi a vyzliect ich, zapnut im na chvilku pesnicky a potom ich zas zobrat na ruky a odniest do postele...skuste si vziat dve 15kilve vrecia zemiakov a cvicit takto s nimi...namahave? A to sa to vrece zemaikov nehybe a nemusite ho nahanat
mozno mam zly pristup. Mozno keby som to milvoala, tak by to bolo skvele.Ale mne ani poobedny olovrant ked sa snazim najst nieco co by moje deti aspon ochutnali, sa nezda byt vrchol materstva. Skor take sparatkovanie sa v uz aj tak bolavom bode.
Vecera a vecerne prezliekanie ci spanie je len dalsim z polcasou ktorym som vystavovana kazdy den.
Nie nechcem sa stazovat. Samozrejme ze su okamiky ked je to uzasne a svkele a keby ste sa ma spytali ci sa na to dam opat tak bez vahanie by som do toho isla...lebo niekde medzi miliontym prvym sklananim sa s bolavym chrbtom je to uzasne a naplnujuce...
K comu sa chcem dostat je odpoved na otazku preco obcas kricim na moje deti? Lebo je to skratka. Za den musim moje deti presvedcit o milione veci -aby sa obliekli, jedli, nezabili seba ci svoje dvojca, aby bol polozeny spravny zakladny kamaen vyvazej osobnosti...a vacsinu toho sa snazim zvladnut tak aby si o mne moje deti nemysleli ze som hysterka...ale ked uz po milionty krat moje deti robia co nemaju, tak hladina adrenalinu a ton hlasu idu prudko hore. Preco? Lebo viem, ze ked na nich zrevem jednak to prestanu robit, jednak sa mi ulavy, jednak si to budu lepsie pamatat a jednak aspon na chvilu si daju pohov.
Preco to tu takto pisem? lebo som dnes nakricala na moje dieta na ulici a jedna pani mi povedala, ze na deti sa nekrici (samozrejme ze som potom nakricala aj na nu vramci nediskriminovania :-D)...ide o to, ze ani ja by som na moje deti nekricala...keby mojmu kriku nepredchadala neskutocne mnozstvo malych crepin ktore denne zliepam a prechadzam bez vykriov.
Kedysi som videla mamu ako nakricala na svoje dieta na zastavke a vravela som si - chuda male aku ma hroznu mamu. To som este nemala deti, mohla som spat ako dlho som chcela a nik ma nemutil k fyzicky narocnym vykonom na dennej baze. Divala som sa na situaciu z mojho uhla pohladu. Myslim, ze ani ta mama by na to dieta nekricala, keby bola v mojom rozpolozeni...Dnes ked vidim mamu ako nakrici na svoje dieta, poviem si - chuda mama. A plne jej rozumiem..Vy viete kolko noci uz nespala? Ako dlho predtym to dieta musela presviedcat aby si obulo nove boty ci nieco vobec zjedlo? Aleb oco ju to stalo namahy to dieta vobec dopravit na du zastavku? ...Uz tomu rozumiem. To zufalstvo a zataz toho co taka mama dietata nosi na plecaich dnou i nocou bez toho aby mala narok na pauzu pocas ktorej si moze vydychnut...deti obcas vedia dat zabrat a clovek potrebuje rychle riesenie situacie...obcas je tym rychlim riesenim krik, obcas je to jedna po zadku....a clovek nie je preto zly rodic. Je to len oridc ktory sto krat nasiel lespie riesenie a ten sto prvy krat mu uz na lepsie riesenie neostala energia a siahol po vychovnej skratke.
Obcas mama co krici na svoje dieta nie je ziadna hysterka...mozno je to len hranicne vycerpana a znicena zena ktorej by pomoc alebo ason mile slovo padlo vhod a urcite nepotrebuje odsudzujuce pohlady okolia
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)