Zaparkoval pri vchode na parkovisko, pred nasim domom. Ostalo volne uz iba jedno miesto. Koniec koncov o deviatej vecer su uz vsetci susedia doma a pat parkovacich miest nie je tak vela. Volne miesto je priuzke pre pre moje rodinne auto, ale dostatocne pre jeho male city car. "Preparkujem svoje auto" vravi mi a chyta sa kluca od startovania, aby vypol motor...a potom zavaha. V skutocnosti ho pocuvam iba na pol ucha. Situaciu som uz zazila tolko krat, ze mam slusnu predstavu co sa bude diat a co sa odomna ocakava. Chcem si este vypocut posledne okamihy mojej oblubenej piesne. Radio sa vypne aj s motorom a aj ked sa mi nepodari dopocuvat do konca, chcem si aspon vychutnat refren...a vtedy si to vsimnem..jemny pohyb kluca, jemne pootocenie v smere vypnutia a jeho ruka sa zastavi. Nad niecim uvazuje...a potom nechavajuc motor bezat, zaraduje neutral, jemne na pohaldi po ruke a vystupuje z auta, aby preparkoval svoje auto...divam sa von do tmy a nevdojak citim prival emocii. On si to pamata. Pamata si v dave povinnosti a zhonu take jemne detaily, akym je moja oblubena skladba.
Sedim v tichu nasej pracovne. A premyslam o tom, co to je ta laska. Vo filmoch je to nieco magneticky magicke, co sa zrazu udeje, ako medzi Edwardom a Bellou. Velke literarne diela svojich hrdinou zas radi nechavaju trpiet ci umierat na dokaz lasky, ako to urobil Shakespeare s Romeom. Laska je nieco neodskriepitlene, megagalakticky silne a neopakovetelne osudove. Jackie DeShannon v mojej oblubenej piesni what the world needs now spieva o tom, ze svet ma dostatok pohori a riek, no co dnes skutocne potrebuje je sladka laska. Ale, co je to ta laska v realnom svete? Lepsie povedane - co je to ta laska pri dvoch malych dvojickach a dvoch nevyspatych rodicoch?
Boli casy, ked sme sa od seba nevedeli odlepit a ked kazdy dotyk vzrusujuco elektrizoval. Ked za bozkom mohol nasledovat len dalsi bozk. A ked sme celu noc prerozpravali, cakajuc na vychod slnka v objati. Ked sa romanticke kaviarnicky v Benatkach ci Florenci zdali byt presne tym pravym miestom, kde sa mame pohybovat. Boli casy, ked sa diala velka, filmova zamilovanost a ja som nepochybovala ze co sa deje je ta prava laska. Keby ste sa mojho ja vtedy spytali co je to laska, vyslo by z neho nejaka pompenzne okazala definicia.
Dnes by som ten velky koncept rozmenila na drobne. Tak ako prichod deti rozdrobi kazdy vztah. Rozmelie ho tak isto, ako ked mlynar vezme vzneseno vztyceny klas obilia a pomelie ho. Ak za nieco stoji, spravi z neho muku, v opacnom pripade to cele premeni na praobycajny prach, ktorym zapadnu leskle spomienky toho, co kedysi bolo ale uz sa nikdy nevrati. Je to tak lahke zazit VELKU lasku. Najme ak s tou velkou laskou nemusite denno denne zit, ci kazdu noc vstavat a krmit male dieta, kym on spi. Je lahke drzat sa za ruky pri zapade slnka a verit ze clovek nasiel svoju spriaznenu dusu. Vsetka ta intenziata rannej zamilovanosti dokresluje prehnane optimisticky obraz reality. Kazdodenny zivot, po boku vyvolenej osoby, ale gumuje leskly ram okuliarov zamilovanosti a zrazu sa clovek ocita zoci voci muzovi, co nechava na policke prazdne krabicky od caju a chodi neskoror domov z prace a zene co vytlaca zubnu pastu od polovicky a pohadzuje svoje ponozky po celom byte.
A potom, potom je to zrazu tak lahke nevidiet ten zapad slnka. Nepocut, ze v radiu hra jej oblubena skladba. Necitit potrebu drzat niekoho za ruku. Clovek sa uz nediva do oci, diva sa ponad plece na nevynese smetie a neumyty riad. Lebo den je zrazu plny povinnosti, a skladat dokazy lasky uz nie je prioritne. A prave tu lezi moja odpoved na otazku o laske. Prava a neochvejna laska nie je ta vzrusujuca emocia co nami prebehne intenzitou bleskou. Su to tie criepky, co sa trusia z nasich ruk pocas dna i po dvoch detoch a rokoch spoluzitia. Su to tie Detaily. Ustaranemu a vystresovanemu oku mozu uniknut, no ked sa zadiva lepsie, su tam. Male, nepodstatne detaily, akym je nechat bezat motor v aute, aby mohla dohrat skladba v radiu. A to len preto, ze niekto na kom zazeli ma tu skladnu rad...
