Stretla som podivynku. Mlada zena. Moderne oblecena, upravena a zabavna. Abstinentka a nefajciarka. Nepije kavu. Neje masso a vyhyba sa aj vacsine zivocisnych produktov (aj ked priznava ze nie vzdy odola). Ziadne drogy. Nepozera televizor... Strela som ju v kupelni. Zizala na mna - v zrkadle. Odraz jej oci...odraz mojich oci...ako sa mi to vobec stalo?!
Presla som tym vsetkym. Nicoho som sa nezriekla pred tym, ako som sa do toho nezamilovala. Naplno, oddusevnele, vasnivo a pozitkarsky.
Kto bol prvy z milencov mojho pozitkarstva? Prva z mojich zavislosti? Zeby televizor so svojimi neodolatelnym sitcomami? Presedela som pred nim cele roky. Cele dni v kuse. Zivot ma nezaujimal. Moj zivot bezal tam, medzi reklamami na zubnu pastu a nove auto. V krabicke. Sposoboval mi plac, radost, hnev aj strach...vsetky emocie a v HD kvalite, s chipsami v ruke a v pohodli mojej postele. Nekomplikovane. Oddelene, bezpecne. Skala pocitov, dram, tragedii a snov. Vsetko moje...cudzie zivoty brnkali na moje pocity. Ako mohol sedy zivot s nudnymi ludmi konkurovat? Ludia nedokonali, s rozmazanou spiralou a mesto so zlymi kulisami. Televizor bol nastaveny tak, aby sa zapol skor ako otvorim oci a vypol az ked zaspim...boli sme dokonalym parom. Emocionalna zavislost. Totalna. Moj vlastny televizor do detskej izby som dostala v 14 rokoch, zavislsot sa dostavila skoro nasledne. Rozisla som sa nim ja, v okamihu ked som zacala odmietat realnych priatelov kvoli tym skatulkovym. Bolo to bolestne. Pri presuvani TV do druhej izby my moj odkopnuty milenec padol v plnej vahe na palec, skoncila som na chirurgii a bolo po laske.
Co bolo druhe? Alkohol? Je to uz 11 rokov co nepustam ziadne promile do svojho krvneho obehu. Nebranim inym, no osobne som pred rokmi ucinila rozhodnutie. Priznavam, nabozenske rozhodnutie, Nepit alkohol. Ziaden. Nikdy. Ani na Novy rok. Ani na vlastnej svadbe. Ani za ziadnych inych okolnosti (neratam sirup proti kaslu obsahujuci alkohol). Nechyba mi to. Naopak sa citim hrdo. Nie ze by ma nebavilo pit s priatelmi a na druhy den sa bavit na tom co sme to den predtym spachali. Pripustam, ked ma clovek isty vek, je zabavne zobudit sa rano v spinavom tricku na zemi a snazit sa spomenut ktory presne bol ten poharik ktorym to uz prepiskol. Kto nepil pivo slamkou na diskoteke? Kto neexoval, alebo nepil na Rolandovam namesti priamo z flase (no to uz je asi zakazane, kedze je to verejny priestor). Kto si nezasiel do "nobl" baru a neobjednal sialene drahy pohar vina v spravnom pohary (ziaden plast) a necitil sa pri tom velmi dolezito? A napriek tomu som sa toho vzala. Obeta viere...a na moje velke prekvapenie som sa o nic zasadne nepripravila
Co bolo dalsie? Cigarety? Ak je neduh ktory milujem, tak to bude nikotin. Ak je neduh ktory mi aj po rokoch uprimne chyba, tak to bude ten, sladko sustiaci zvodca so zltym filtrom. Skusali sme sa rozist na mnoho krat. Ja a nikotin. Ale jeho vona ma vzdy dostala. Samozreme, ze je to zly, nezdravy a smradlavy zvyk. Ale ako tak clovek nasava do pluc dym, pokozka na ukazovaku a prostredniku mu nasiakuje jeho aromou a stoji vonku v zime drkotajuc zubami, nieco magicky ukludnujuce sa s nim deje. Vyfajcila som stovky poslednych cigariet. A zhruba take iste mnozstvo previnilo dalsich, ktore nasledovali. Nevzdavala som sa svojej zamilovanosti lahko. Milovala som tie male krabicky v plastovom obale sitom na mieru, na vela sposobou. Rano cestou do prace - do skoly. Ked este den nezacal a clovek caka co mu den prinesie a na autobus. Ked je vonku zima a ako si clovek potiahne, pocuje to jemne puknutie, ako ubuda z papierika. Den este nezacal, ale uz ma tu niekto zvadza, medzi prstami. Uz sa nieco deje. Uz nieco robim. A potom, cez prestavku, ked cigaretka na dva tahy znamena odskocit si na chvilu od reality sedych dni. A v bare, s priatelmi, ked moja spolocnicka podciarkovala atmosferu. Ked sa mi nedarilo a niekto ma nahneval. Ked vsetky zle emocie horeli a menili sa v dym ,ktory mizol v dialke. Hned sa mi dychalo lahsie. Nase rozchody a odlucenia boli vzdy bolestive. Nasledovane sladkymi navratmi. A hlas zodpovednosti do toho. Kolko plnych krabiciek som vyhodila hrdinsky do kosa, aby som si potom o par dni na to bezala kupit novu? Ale niekde nastal ten zlom. V nejakom bode sa moja pevna vola rozhodla ozvat a dupnut si. Kedy to bolo? Pred 6 rokmi ked som tipla tu skutocne poslednu? A potom este milion a jeden krat ked ma opantavalo pokusenie a odolala som?
Ked clovek nefajci, aj kava ma inu chut. Ked clovek nemusi studovat hrube skripta celu noc, kava straca svoju funkciu spojenca. Navyse existuju rovnako chutne bezkofeinove, obylne nahrady.
V tom bode svojej cesty, kde som sa zbavila kavy som si aj nadobro prestala sladit caje. Ziaden rafinovany cukor.
A teraz ten najtazsi bod...Jedalnicek. S Massom a jeho jedenim a nejedenim som sa pohravala vacsinu svojho zivota. Zacala som na zakladnej skole, ako ranna pubertiacka podporujuca Slobodu zvierat a tahalo sa to so mnou uz cely zivot...Obdobia nejedenia sa striedali s otvorenim noveho McDonaldu a so spolocenskou nutnostou chodit sa tam najest. Samozrejme kedykolvek som ochorela vo fase vegetarianstva, bola jasnym vinnikom mojej virozy abstinencia mrtveho zvierata v mojom jedalnicku. V tehotenstve ma odbornicka na vyzivu vydesila k smrti (zvierat) a tak som poctivo jedla telacie platky. K smrti ma vydesili aj zle vysledky krvi. Neliecitelna, smrtelna choroba. To vravi oficialny zdroj. Medicina nema riesenie. Nema liek. Niekto zazracne prezie dlhy zivot, niekto podlahne aj v kratkej dobe. 50:50 ze tu o desat rokov nebudem. A potom, popod tym vsetkym dalsie hlasy. Ludi co dlhe desatrocia ziju s chorobou ktora je v remisii. Neaktivna. Nepritomna v krvy. Bez kazdodennych liekov ktore maju kopu vedlajsich ucinkou.
Taka smiesna myslinka - preco by to co jeme nemalo ovplyvnovat ako sa mame? A tak som to skusila. Napriek skepticizmu okolia. A na sok primarky oddelenia, sa krvne vysledky velmi rychlo vratili do normalu. Hned ako som obmedzila prisum zivocisnych bilekovin sa moj stav zlepsil. Esta stale tomu nerozumiem. Este stale vela studujem, snazim sa to cele pochopit. Este stale hresim. Neviem zit v krajime zmrzliny a odolat. Neviem odmietnut poprasok praveho parmezanu na taniery. Neviem ako povedat nie kalamarom ktore robi moja svokra...ale ucim sa. Kazdy den som o nieco blizsie...Moje vedomosti sa prehlbuju a moja policka s knihami sa rozrasta...stale viac hlasou lobuje za stravu bez zivocisnych bielkovin
Tym vsetkym presli tie oci, ktorych odraz vidim v zrkadle. Su podivne. Prechadzaju zivotom a obcas padnu do narucia niecoho lakavo leskleho. Pohodlneho. Ale potom ten maly asket v moje dusi zacne svoj proces zriekania sa. Zacne svoju rozpravu o skutocnych hodnotach. O tom, ze za kazdou nahraskou je nieco prave. Hodnotne...a ma pravdu.
Ked som opustila televizny svet, bola som nutena ist von. Otvorit dvere na byte a na srdci a budovat. Budovat vztahy. Ziadna telenovela. Ziadne Beverly Hills. Priatelstva. Pevne. Hlboke. Take ze i dnes, po rokoch odlucenia su mi moji priatelia rodinou. Naucila som sa byt oddanou priatelkou. To vsetko sa totiz stava, ked clovek odhodi dialkove ovladanie.
Ked sa prestane skryvat za alkoholicky smiech, a spusta sa do hlbin dovery vztahu. Ked necha ludi prist a najde odvahu objat ich.
Alkohol som vymenila za vieru. A aj ked mi alkohol prinasal istu ulavu, uprednostnujem celozivotne opitie sa duchovnostou a opojenie ktore prinasa viera.
Ked som opustila cigarety a jeden majetnicko-spalujuco-ziarlivy vztah, uvolnila som v mojom zivote miesto pre jedneho juzanskeho nefajciara. Pre muza, ktory nie je dokonaly... ale spolu sme dokazali vytvorit nieco, co je pre nas dvoch dokonalym miestom na zemy - Nasu rodinu.
A ked som sa zacala zamyslat co pustamdo svojho tela, objavila som zdravie. Pochopila som, ze moje telo mozem nicit alebo setrit. Ignorovat alebo si ho mozem uctit...
A tak jeden rodeny pozitkar pochopil, ze v asketizme je skryty ten najvacsi pozitok zo vsetkych - pod povrchom sa totiz skryvau tie prave hodnoty.
