Kricala zufalstvom, unavou, vycerpanim, sklamanim, hanbou, hnevom, agoniou a dalsou vlnou zufalstva... V tom kriku sa ozyvali ozveny mnozstva vykrikov. Kricala v nom osoba, co padala unavou a nebolo jej dovolene vlastnym dietatom spat. Krical v nej clovek, ktory je chory a potrebuje si lahnut a trpiet, ale miesto toho tu musi stat s teplotou a upchanym nosom a uspavat dookola dieta co sa chce v noci hrat. Krical mlady clovek co chce aspon v noci nebyt rodicom a nemat tazke okovy rodicoskych povinnosti okolo krku, najme po dni plnom rodicovskych vyziev. Kricala v nej matka, lebo nespiace dieta zobudilo aj druhe dvojca a uspat mrzute, rozospate dieta je narocne aj s plnymi energetickymi baterkami. Kricala manzelka, ktora sa tuzila ponorit do lieciveho objatia svojho muza s ktorym chcela byt osamote. Kricalo dievca, ktore este stale v materstve tapa a niektore situacie, ako dnesne nevie vyriesit hladko, zlyhava. Kricala partnerka, mraciac sa na svojho bezradneho partnera, osocujucim pohladom, pretoze nevie sam uspat deti a dopriat jej tak oddych. Krical rodic, neposlusneho dietata.
Tito vsetci kricali na moje dieta, opakujuc jedinu vetu "chod spat!". Rozkaz i prosbu. Beznadej a bezradnost. Hnev a zufalstvo. Ako lahko moze male dieta dat svojim rodicom sach mat.
A dieta sa len smialo. Odhazdujuc na zem mlieko o ktore nestalo, snaziac sa dosiahnut na cerveno -zelene auticko.
O pol hodinu na to som nakoniec uspala obe deti. Bytom sa opat rozlahol pokoj a ticho. Mojim vnutrom sa rozlahol pocit viny a zlyhanie. Mala som zly den a vysla som z neho ako zla matka.
....v momente ako som sa chystala kliknut na "publkovat prispevok" sa bytom ozval dvojlasny krik. Z detskej izby pocut hlasny plac. Aj v spalni niekto place. Mlada zena za pocitacom roni slzy zufalstva a vycerpania.
