Nasa historia pozna rozne kulty. Momenty ked na piedestaly dolezitosti stali rozne socialne skupiny. Robotnici, zeny a ich prava, cernosy a ine rasy, homeosexualy...rozne obdobia nasej historie, ked sa verilo, ze najvacsiu dolezitost ma prave danna skupina. Ze treba lobovat za ich prava. Myslim si, ze dnes zijeme KULT DIETATA. Obdobie, ked su mami vystavene neunosnemu tlaku, ktory im hovri, ze dieta a jeho vychova maju prioritu, dolezitost. A ze ak nieco "zvoraju", to ubohe stvroenie si ponesie nasldky do konca zivota.
A tak na hlavu mam dopadaju vsetky obavy sveta. Milion a jeden premennych, ktore spolocnost nuti zenu vziat v uvahu. Dieta musi...a teraz sa s vami stavim o co chcete, ze kazda jedna mama ktoru poznam vie doplnit svoj zoznam - dieta musi chodit pravidelne von! musi sa kupat! musi mat svoj rezim! musi spat xy hodin! musi citil rodicovsku lasku! musi citit blizkost a bezpecie! musi jest vyvazene jedlo! musi sa mu rodic venovat! musi byt v kontakte s inymi detmi! musi mat svoj pevny recim a hranice! musi citit podporu a byt odmenene za vsetko dobre co urobilo! a tiez je tu aj zoznam toho co dieta nesmie...a je rovnako dlhy ak nie este dlhsi...
Osobne sa citim v pasti. Idealny rodic, ktory zaisti vyvazeny vyvoj osobnosti dietata je clovek -zena, ktora ma stale dobru naladu a laskavosti na rozdavanie, nikdy nie je podrazdena, s manzelom sa nehada, v pohode upratuje svoj byt a zvlada kuchynu, medzi tym sa hra s detmi, stiha si vsimat vsetko dobre co urobili deti, aby ich odmenila a posilnila tak ich vyvoj. Ak sa dieta rozhodne nespat, s laskou ho vezme do teplej naruce a to iste urobi aj ked neje, alebo ma zly den ci je uz po milionty krat hore pocas noci. Lebo, ked to neurobi tak tym nenahraditelne poskodi psychiku dietata a jeho vyvoj.
Ano priznavam, mam smolu, studovala som psychologiu a socialnu pracu. A k tomu mam sklon k perfekcionalizmu.Co to pre mna znamena? Ze ak by sa ma niekto spytal o com je pre mna matestvo, asi by som povedala ze o Pocite viny, ktory na mna sala zo vsetkych moznych vyvojoych teorii. uz ani necitam knihy o vychove, lebo viem ze jediny dosledok bude pocit viny. Koniec koncov, nechcem moje deti o nic ochudobnit.
Pred sto rokmi bolo dieta posledne v rebricku socialnej hierachie. Verilo sa, ze nicomu neorzumie, nic nechape a jeho jedinou ulohou bolo co najsokr vyrast, aby mohlo pomoct s pracou. To bol ciel detstva. A ludstvo je tu! Boli casi, ked sa dokonca predcastne narodene deti operovali bez narkozy, kedze s verilo ze necitia ani len fyzicku bolest.
V minulosti mala zena svoju socialnu siet - zeny, pribuznych s ktorymi byvala a zila a ktori jej pripradne pomohli. Ked isla pracovat na pole, posadila dieta do travy. Ak bolo hladne dotalo kus chleba a islo si zas po svojich. Moj stary otec, ktory bol z osmych deti zvykol spominat - jedlo? Kto prisiel prvy jedol, kto nie bol hladni. placuce dieta? To ho prejde. Nikomu ani na um nezislo zistovat potreby maleho stvorenia. A to nebol ani len stredovek. Samozrejme takemu Freudovy by sa z daneho spravanie postavili vlasi na hlave. A vsetkym modernym expertom na vychovu tiez.
Lenze taka matka minulosti by sa velmi podivila, keby videla ako to funguje dnes. Jednotliva snaha rozvazne naplnit potreby dietata a umoznit mu aby sa citilo spokojne a stasne, a zaroven ho neobrat o prilezitost k rastu a chapaniu doleskov v atmosfere lasky je obcas ekvivalentom pomaleho mucenia zenskej duse. A nezabudnime na moj oblubeny koncept - nepodmienena laska dietata o ktorej treba maleho nespratnika neustale uistovat. Niet div, ze vacsina parov deti nema alebo sa obmedzi na prvorodeneho potomka.
Casto nad tym premyslam...a kde to cele ma hranice? Kazdym rokom poziadavky na vychovu stupaju. Dopracovala som sa k faze, ked vacsina knih o vychove mi zdvyha tak akurat adrenalin. O sebaobete nechcem uz ani pocut a materstvo sa stalo synonimom mucenia, ktore pomaly a systematicky rozpusta moju osobnost a pretvara ju v bojovnika za prava deti.
Moderne slovo dnesnej doby su DOSLEDKY. A ja casto o tych logickych a prirodzenych premyslam. A tak sa pytam - ale ak dame taku prehnanu vahu dietatu a jeho svetu, nehrozi potom, ze tomu nasmu, dospelackemu ostane primalo pozornosti? Ci zdravy vyvoj dospelackej psychiky nie je dolezity? Cim to je, ze ako rastie moja rodicovska skusenost, tym rastie aj moj odpor k milujucim, na dieta zameranym, alternativnym metodam vychovy a pomaly sa obzeram kde by sa dala zohnat trstenica?
