Ked sa clovek odstahuje, v istom zmysle sa pre neho svet odkial odisiel zastavil. Ludia a ich zivoty sa zastavili. Stale veri, ze ked sa vrati, najde tu istu partiu ludi, ktoru zanechal. Zabavajucu sa na tych istych vtipoch. Tu istu nevinnost. Tu istu naladu. Ten isty vztah.
Lenze ono to tak nie je. Ludia sa menia. Atmosfera sa meni. A vy tam nieste aby ste to videli, aby ste reagovali. Tak sa clovek stava vykorenenym. Nie ked odchadza, ale ked odumieraju vazby, korene ktore mal. Ked sa ludia hybu dopredu vo svojich zivotoch a vy tam nieste aby ste tomu boli svedkami. Ked sa absentujete v zivote tych, na ktorych tolko zalezalo. V ich kazdodennom zivote plnom vitazstiev a padov. Ked tam nieste aby ste ich objali. Aby ste odpovedali na telefon. Ked tam nie ste na rozhovory pri salke caju. Ked sa vam nepodari prist na svadbu na ktorej ste tuzili byt. Nie ste tam pre nich, a to i napriek tomu, ze na tych ludoch tolko zalezi.
A ked sa clovek hybe dopredu, korene co ho drzali na rodnej zemi sa pretrhavaju. Nove zazitku, miesta a ludia pretinaju stare spojenia. Clovek preziva nieco nove a nema pri sebe tu znamu tvar, aby sa o to mohol podelit, aby mohol napnut novy koren. Ma plnu hrst vtipov, ale z miestnych im nik nerozumie. Ked sa vracia domov, je uz host, nie domaci. Svet sa zmenil. Nove budovy, nove obchody, novy ludia, co vas nahradili v zivote blizkych. Clovek marne hlada ten svet co opustil. Tu atmosferu. Tie vtipy. Par krasnych vecerov plnych smiechu a potom je cas zavriet kufor a vratit sa tam, kde brebieha kazdodenny zivot. Inde.
Tak umieraju vztahy. Ked je clovk priatelom uz iba preto, lebo je na facebooku v skupine s tym nazvom. Ked sa o jeho zivote dozvedam zo statusov a nie z rozhovorou.
A napriek tomu, ta laska co ste k tym blizkym citili v srdci, neumiera. Tie zazitky, spomienky ostavaju aby vytvorili pevny zaklad, ktory ani najvacsia vzdialenost nemoze vymazat.
A ak ludia stoja o vase vzdialene priatelstvo, ostanu vo vasom zivote a budu ho kultivovat. O to su tito ludia cennejsi. Taketo priatelstva milimetrovymi krokmi rastu s kazdym emailom. S kazdou navstevou. S kazdou spravou.
A potom sa moze stat, ze vasi najblizsi priatelia su ti najvzialenejsi. Narodila som sa pod stastnou hviezdou, pretoze Boh bol ku mne stedri. Poslal mi do zivota uzasnych ludi. Nie je pravda ze Slovensko nema nic svetove...pre mna ta mala krajina, s premierom ktoreho som nikdy nezazila "kralovat", ma nieco vynimocne. Priatelov, ktory ma neopustili ani napriek mojej zivotnej volbe. Ani napriek tomu, ze tam uz nie som aby som ich objala kazdy den. Aby sme skocili do cajovne, ci aby som odpovedala na telefon.
Ako clovek dospieva, skrz zivote skusensoti, zacina chapat, ze v zivote su iste veci dolezite. Majetok, praca, osobny rast, peniaze, cestovanie....A potom pochopi, ze najdolezitejsie zo vsetkeho nie su veci, ale ludia. Rodina a priatelia. Socialna siet. A ich laska a priatelstvo ktore vam ponukaju. Nie je nic dolezitejsie na Zemi. Nie je nic cennejsie, ako priatel co tu pre vas je.
Mam velke stastie, pretoze moji blizki ma neopustili. A za to vam dakujem. Najme mojim najblizsim z najblizsich- Zuzke, Mili a Ade.
