Skuste sa Americana spytat ci je hrdy na to, ze sa narodil v Amerike. Odpoved bude jednoznacne YES. Skuste sa spytat takeho Taliana co si mysli o talianskej kuchyni. Samozrejme vam odpovie ze niet nad tanier cestovin - talianskych. Skuste sa spytat takeho Slovaka, ci je hrdy na svoju vlast...a odpovie vam - a na co presne mam byt hrdy?
Narod ktory pozostava z jedincou co nevedia najst nic, na co by mali byt hrdy v rodnou hniezde, si nezasluzi ani len vlastnu zastavu a stoji za to aby ten, co odide posledny naozaj uz len zhasol. A odsrouboval ziarovku, aby tak zamedzil moznym buducim pokusom a prinesenie svetla. Narod, ktoreho jedinci sa buria ak maju spievat SVOJU hymnu, si vazne zaslizia zhnit na hnojisku zabudnutia dejin. Preco sa este vobec unuvame pouzivat svoj jazyk, ved je to jazyk nejakych anonymnych Slovakou co mi nic nehovoria.
Ak by ste sa ma spytali ci chcem spievat kazdy pondelok moju hymnu, odpoviem ANO. Preco? Boze aka smiesna otazka, lebo je to MOJA hymna. MOJA! Asi nie je najkrajsia, a mozno nie je ani najmelodickejsia, ale je MOJA! Nie je to hymna nejakych anonymnych Slovakou, ani nejakych politkou. JE MOJA! A to je strasne vela. Patri mne, reprezentuje mna, hovori nieco o mnea o ludoch na ktorych mi zalezi. Hovori, ze som sucastou rodiny, naroda Slovakou, ktory maju svoju hymnu. Je skvele mat piesen, ktora je o mne.
Obcas mi diskusie o narodnosti pripadaju ako rodina rada, co sa nevie dohodnut ci chce mat na zvonceku svoje meno.
Kedysi sa ma ludia pytali preco som hrda na svoju vlast a ja som splietala cosi o Tatrach a o kulturnom dedicstve...To je strasne klise. Tatry ma uchacuju. Ale rovnako ma uchvati aj akykolvek iny pekny kus hor kdekolvek. Hviezdoslavove sonety mi netrhaju srdce a Sturov boj o autonomiu sa mi zda byt prilis vzdialeny mojmu svetu. Ale je dovod preco som hrda na moju vlast. Lebo na Slovensku, tam je ten maly kusok ulice, kde som sa prvy krat bicyklovala. Je tam Slavin, ktory som vzdy vecer videla z nasho okna. Je tam skola, kde sme povinne pisavali diktaty a cez prestavky skakali gumu. Je tam Shine a Brana. Je tam moja stredna skola so vsetkym co k tomu prati. Aj moju prvu vyplatu som dostala v Slovenskych korunach a moj vysokoskolsky diplom nesie Slovensky znak. Je to svet plny spomienok. Ak by sa toto iste odohralo o niekolko kilometrov dalej, bola by som hdra na tu vlast ktora mi toto poskytla. Tak, ako keby som sa narodila matke o izbu dalej, volala by som sa inak a hrdo niesla meno inej rodiny. No ja som sa narodila a vyrastla na Slovensku a to zo mna cini Slovenku. Ta skusensot, tie zazitky, nie pas ci dokumenty. Su to priatelia, co na mna hovoria tou recou. Zmysel pre humor, ktoremu rozumeju iba ti moji najblizsi...toto je to moje Slovensko. Nie su specialni lebo su Slovaci, ale su specialni a su Slovaci.
Pre mna byt vlastnencom neznamena milovat vsetkych Slovakou. A neznamena to, ze teraz nutne musim zacat vyvarat halusky. Ani si nemienim vyvesit v byte nasu zastavu. Znamena to, ze ked sa ma niekto spyta odkial som, tak viem odpovedat. Znamena to, ze viem odkial prichadzam a viem ako sa ten maly svet vola. Znamena to, ze hovorim na moje deti po slovensky, aj ked sa s tou komplikovanou recou asi nikde vo svete nedohovoria. A znamena to, ze mam respekt pred mojim narodou. Uz len preto, lebo som jeho sucasotu a to ho pre mna cini vynimocnym.
Nehovorim, ze Slovensko je najlepsie. Ze ma najviac co dat. Ze je to to najuzasnejsie miesto. Ale ono aj Eifelova veza by bez svojej slavy nebola ine ako hrdzava veza a keby Socha slobody, nemala za sebou svoju PR kampan, tiez by nebolo viac ako obycajnym monumentom. Co tym chcem povedat? Ze obcas hodnotu veci urcuje to, ako sa ne ludia divaju aku im prisudzuju hodnotu. A to plati aj o Slovensku a tom ako ho vnimaju samotny Slovaci.
Takze co sa mna tyka, ja by som na zvoncek pri vchodovych dverach kludne pripla meno a nechala aby po jeho staceni zaznelo to tazkopadne: "Nad Tatrou sa blyska..."
