Divam sa divam, ako sa to vsetko meni. Vsetky dvierka na skinkach su uzatvorene detskym zamkom. Vsetky sklenne a rozbitelne objekty zmyzli. Nabytok sa popresuval tak, aby zakryl elektricke zastricky. V kuchyni mame ten-mnou-tak-nenavideny plastovy obrus. Vsteky knihy, DVDcka a CDcka sa presunuli do vyssich urovni nabytku. Niektore dvere musia ostat pocas dna zavrete. Teleskop a ine potencialne nebezpecne predmety sa stratili z obehu. Telefony, kluce, dialkove ovladace a ich ochrana a prezitie sa stali TOP prioritou dna. To iste plati aj o pocitaci. Vsetku okna v byte boli vymenene za nerozbytne skla. A nocny stolik ma uz iba orkrasnu funkciu, nie je mozne nan nic polozit.
Zmenil sa. Nas byt sa zmenil, prisposobil sa nasim detom. Obcas sa v nom ale citim ako cudzinec. Nesmiem si polozit salku s cajom priliz blizko okraja stola. Nesmiem si citat casopis, ci nieco si pisat. Nesmiem nic polozit vedla seba na pohovku. Nesmiem zabudnut rano vytiahnut budik zo zastrcky. Nesmiem ist do kupelne ak ma mali vidia. Nesmiem si sadnut do mojho kresla v pracovni. Nesmiem zehlit, venovat sa hobby, lakovat si nechty...zoznam je dlhy.
A ja cakam, kedyti mali vyrastu a stanu sa plnohodnotnou, nedemolicnou sucastou rodiny a domacnosti....
