Dal si mi dar, aky nedostane kazdy clovek. Dal si mi dar poznania vynimocneho cloveka. Osobnosti
Medzi nami bolo cenne priatelstvo, akych dnes uz vela nie je. Tak rada som s tebou travila cas. A uz vtedy som vedela, ze to co mame je cenne. A dnes je cas rozlucit sa.
Vzdy si mal pre mna usmev a aj ja pre teba. A vzdy sme mali na seba cas. Ci uz ist zbierat figy (oh spominam si, ako si zavesil palicu na konar a uz si bol v korune stromu). Ci ako sme chodili na ovocie do mesta. Ci len tak, na prechadzky do parku, divat sa na more.
Bol si mi viac nez len rodinou. Bol si mi priatelom, blizkou osobou. Vzdy si ma s radostou vital doma. Nie takou falosnou. Vzdy ti naskocil usmev ked si ma videl. A hned si chce vediet ako to ide. Kazdy den. To je cenny dar, ktory si mi daval.
Spominam si aj na nase prve stretnutie. Bola som nervozna. Giorgio ma prvy krat isiel predstavit svojim rodicom. „Boze, co im poviem?“ No a prveho sme stratli teba – Giorgiovho otca, dole v garazi. Uz vtedy si sa na mna usmial tym svojim cistym usmevom. Vzal si ma za ruku a tahal hore - ukazat ma mame.
A potom neskor, ked sme sa stali rodinou? Uz si nebol iba Giorgiov otec, bol si mi svokrom. A omnoho viac. Bol si to ty, kto ma ucil taliancinu. Kto mi ukazoval vsetky druhy cestovin a opakoval mi, ze nie je pasta ako pasta. A bol si to ty, kto sa od srdca smial na mojich brebtoch. Ako to s tym Cavalom animalom.
Pred par dnami ta zachranari vynasali z postele a nakladali do sanitky. Ako som mohla vtedy tusit, ze len o par hodin na to ta uz nebude? Ziadne prechadky, ziadne vtipy, ziadne usmevy.
Kostol bol v ten den plny. Plny az nebolo miesto na statie. Dospeli muzi aj zeny plakali. Plakali ako male deti. Umrela „personagio publico“, cela nasa stvrt sa ponorila do smutku. Carrabinieri vyslali kompletnu delegaciu. Videl si ich aspon? Bol by si na nich hrdy. Boli tam aj niekolky generali. Vsteci sme plakali. Plakali pre teba a za tebou. Knaz iba povzdychol a povedal, ze si mu bol priatelom a ze tu budes chybat. A ja som sa iba divala na rakvu a pytala som sa ci si to predsa len nechces rozmysliet a vratit sa...
Ja viem, ze kazdy z nas ma svoj vymedzeny cas a ked je cas ist, je cas ist. Slubila som si, ze kedze je zem lahsie o jednu dobru dusu, co sa snazila kazdemu pomahat, teraz je cas snazit sa o nieco viac pomahzat. Aby bol zachovany „balanc“.
Salvatore, dal si mi cenny dar. Vlastne niekolko. Tvoje priatelstvo mi bolo darom najcennejsim. No divat sa na to, ako clovek umiera a na konci zivota nema skoro nic co by lutoval, ako moze vydychnut spokojny, to, to bol tvoj posledy dar mne. A ja si ho na veky chcem pamatat. Dakujem Salvarote. Dakujem ze si bol
