Napadol sneh. Vsetko je nadherne biele. V spomienkach mam opat 10 rokov a s Kristinou a ostatnymi sa spustame na sackoch po kopci co je pri skolke. Vzdy ked napadol sneh, tak sme sa tam sankovali. Bola to skvela zabava, ktora nam vydrzala az do uplneho premocenia. Vzdy sme preliezli cerveno – biele zabradlie a uz sme boli na skvelom, strmom svahu. Akurat pri konci bolo treba brzdit, lebo posledna cast svahu bol zraz, ktory ustil na cestu s autami. A prave tu, pti tom zraze, sa zrazu vsetko meni. Moje spomienky, pocity, myslienky. Niekde nastal zlom, lebo doteraz bola tato spomienka jednou z tych smiesnych, veselych a bezstarostnych momentov minulosti. No uz nie je. Teraz mi tuhne krv v zilach ked si na to spomeniem. Na to, ake to bolo nebezpecne a co vsetko sa nam mohlo stat. Cely obraz zimnej radovanky sa zmenil. Uz nie som to smejuce sa dieta na sacku co v plnej rychlosit leti dole svahom a je presvedcene, ze to bude dobre, lebo nakonci to ubrzdi. Uz som rodicom, co kontrouje teren, zvazuje nebezpecenstva, rata rizika a modli sa.
Minuly piatok sme boli u mojej priatelky. Prave sa vydala a nastahovali sa do noveho domceku. Pozvala nas, aby nam ho ukazala. Ked som v minulosti bola na nasvteve u priateliek a ich domacnostiach, vychutnavala som si krasne zariadenie, farby, vkus a styl. Mam istu slabost pre farebne kombinacie nabytku a interierov. Minuly piatok? Farba, styl a vkus isiel stranou. Vobec som si ich poriadne nevsimla a to im ich dokonaly dom zariadoval architekt. Zato mi neuslo (a zial ani mojim detom) schodisko bez zabradlia, obrus ktory sa da stiahnut, sklenena stena ci televizia vacsia ako obe moje deti, polozena na zemi. Krasny dom sa tak stal domom plnym nastrah.
Odekdy moje deti zacali chodit, vela som startila. Niekolko nocnych lamp, salok, par mobilov a jeden nevinny uhol pohladu. Prepla som do pohotovostneho rezimu, ktory sa prejavu tym, ze mi uplne unika celok, zato mam zaostrene na vsetky hrany, potencionalne rozbitne predmety a cokolvek co by mohlo skoncit v ustach mojich deti. Ratam mozne pady, ci uz deti niekam, alebo niecoho na nich. Vzdy som pocula ako mi ine zeny hovorili, ze materstvo cloveka zmeni. Tak uz viem co mali na mysli. Z normalneho cloveka, co sa so smiechol spustal na sacku dole svahom, sa stane paranoik...Je to pravda, vdaka detom vnimam svet novym pohladom.Nikdy som si neuvedomila ake nebezpecne je toto miesto pre tak male a krehke stvorenie.
