Vcera sme boli na veceri. Moja polovicka a ja, nas spolocny priatel – „miestny“ DJ obcas hostujuci aj v Bratislave a jeden svetoznamy DJ z Luxemburgu.
Pocuvam, pocuvam co vravi ten slavny DJ, ktory si dokonca nedavno otvoril skolu pre DJ-ou. Je to vsetko velmi posobive. Rozpravame sa o tom, ako cestuje po svete. Ako zaraba patmiestne cifry za jeden vecer a aky ma skvely zivot. Mimochodom ked zisti odkial pochadzam, ohuruje ma tym ako precestoval aj Slovensko. Pozvalo si ho Fun Radio na akusi svoju akciu. Navstivil ale aj ine miesta a zamiloval sa do Popradu, kam sa chce este vratit. A potom mi medzi recou vravi, ze Adela Banasova je fakt symposka a ten jej kralicek je zas prilis mlady.
Nakoniec sa obaja DJ zacnu rozpravat o svojom „chlebiku kazdodennom“. Ten svetaznaly DJ dava rady tomu nasmu priatelovi, ako prerazit a stat sa „velkym DJom“. Prezradza mu rozne triky a co a ako ma a nema, preberaju jeho moznosti.
A na to ten „maly“ DJ povie: “Ked jedine co ja vlastne chcem je zarobit dost na to, aby som mohol byt s mojou Marti a zaplatit vsetko co potrebujeme.“ A vtedy mi to dojte. To ako ten „maly“ DJ je vlastne jeden uzasne velky clovek. Lebo pochopil skutocnu cenu veci a vie ze slava a nalesteny zivot ho nenaplnia. Ked mu ten Velky DJ navrhuje aby sa prestahoval do miest kde zarobi viac, odpoveda mu, ze ma svoju mamu, ktora je na neho naviazana a to by jej neurobil. Ved aj ona uz ma svoj vek.
A tak si uvedomujem, ze tento clovek asi nikdy nebude slavny DJ a nikdy nebude mat svoju sochu na namesti. Ale jeden taky maly pomnik v mojom vnutri mu iste postavim. A aj tento blog je pocta „Velkemu Maurymu“.
