Zacalo to nevinne a v povzdiali. Nemohla som tusit, ze to prenikne az do vlastnych radov.
- Pred dvoma tyzdnami letma sprava, ze otec mojej priatelky ma nador na plucach.
- Par dni na to otec inej mojej priatelky nahle skonal v spanku.
- Nepreslo ani par dni a mojmu svokrovi necakane operovali oko.
- O par dni na to mojho manzela postihla neznama choroba, ktoru sprevadzali horucky vo vyskach 40°C.
- Na to aj manzela mojej svagrine postihla necakana choroba a zalahol
- Jej mladsi syn, este v ten den stihol vdychnut koralku (ktoru neslo vybrat) a zacal sa dusit.
Tym vypocet "mojich muzov" konci (este zavolam mojho otca, ci je OK). No ked uz sa zdal byt zoznam muzov nasej rodiny vycerpany, prislo druhe kolo.
Dnes v noci o tretej hodine rano mi zazvonil mobil, aby mi moja svokra oznamilam ze tie dve sanitky co mi blikaju pod oknom, patria k nasej rodine. Aj ked som zvysok noci stravila na pohotovisti, stale neviem nic viac, nez to ze to nebol infarkt. Svokor nateraz ostava v nemocnici na ARE.
Tak by som sa chcela verejne ospravedlnit tomu, komu moji muzi stali za "prekliatie", ak niekto taky je. Ja uz budem dobra, ak som nahodou nebola a ak je to moja vina.
Ak by to bolo mozne, uprednostnila by som, keby tieto mini-tragedie bolo mozne rozlozit do vacsich casovych usekov (napriklad kazdu ob-generaciu), lebo tieto dva tyzdne pre mna boli viac ako perne.
PS: posielam velky kusisko lasky vsetkym "mojim muzom" - ako ochranu. A zaroven ich prosim, aby sa uz vzmuzili - aby nas, svoje zeny nasho rodu, mohli nosit na rukach a rozmaznavat, za co mi ich budeme neskonalo obdivovat. :-)
