Divam sa okolo seba. Obed sa rozmrazuje, pracka dopiera, deti este spia. Ta zena v mojom vnutri, co ma dlzhy zoznam veci co dnes treba urobit, je spokojna. Ta zena, super zorganizovana mama, je nadmieru spokojna. Divam sa do seba. Ticho. To male, nezodpovedne dieta stichlo. Niet cas ani miesto na zabavu, na nezodpovednost a sialenstva. Na rebeliu. Maly princ odisiel. Rodic v mojom vnutri je spokojny. Konecne su veci zorganizovane, dosledky sa domyslaju, kona sa zodpovedne, vsetko je uhladne, predchadza sa omylom a zivot plynie predvidatelne hladko. Zoznam s povinnostami sa zuzuje, kuchynska podlaha je opat cista a prach zmyzol z policiek nadobro. Unava a stres urobili svoje. V mojom vnutri povstal vojak, bojujuci sa zorganizovanejsi zivot. Na bojisku niet miesta pre male deti. tak sa zda...
Ale vies co cteny vnutorny rodic? Mylis sa. Aj tak ho nedostanes! Zivot a jeho krasa je prilis rafinovana. Vyhnal si Maleho princa z mojho srcda s odovodnenim, ze kvoli detom treba dospiet...ale prave tam Maleho princa opatovne nachadzam. V mojich detoch. Oni ho ozivuju, zachranuju, privadzaju k zivotu zas a znova. V ich hre, smiechu...Clovek dospieva pre svoje deti. Ale prave s detmi, pre ktore polozil na oltar obety svoje vnutorne dieta, Maly princ opatovne oziva. Su to nase deti co prinasaju Maleho princa spat k zivotu. Co mu neodvoluju umriet ci odist. Co ho pirchilili, ohriali a co sa nim nechali skrotit.
Ak clovek sam sebe dovoli vojst do ich sveta. Byt ako oni, pochopi kam odisiel Maly princ. Vratil sa na svoju planetu s kvetinou a sopkami. Na svoju planetu, ktoru nosia v srdci male deti.
Mam to stastie, ze moje deti mi umoznuju vojst do ich sveta. Som a chcem byt jeho sucastou...Nosia mi svoje hracky, nahaname sa po byte, tahaju ma za ruku ked nieco chcu. Ked si cupnem, bezia so smiechom, aby ma objali...a ked sa toto vsetko deje, ten maly princ, co sa mi opatovne zas a znova uvelebuje v srdci, sa pyta - "nakreslis mi ovecku?". A ja viem ze to male stvorenie, co povstava v nas spolu s detskym smiechom, je nezmazatelne! Musi byt!
Aj ked, ako pise Exupery: "Nijaky dospely nikdy nepochopi, ze je to take dolezite!"
