Občas to robim. Otvorim si web stranku nejakej cestovky s ponukou, na ktoru nikdy nebudem mať. Dnes to bolo 161 dni na vyletnej lodi, s cestou okolo sveta a zastavenim v mojom idealmi opradenom Velkonocnom Ostrove. ..Oh, ako ja len tuzim tam raz ist!
V hlave mi znie nie nutne laskavy hlas, so stipkou ironie, ktory ma chlacholi, hovoriac: "No to vies, ze sef ti da 5-6 mesiacov volna, aby si mohla omrknut svet. A samozrejme ze vydavky okolo jedneho miliona korun na osobu su zanedbatelne. Vies co? Pozvi aj priatelov!"
No tak dobre...! Tak sa to asi nikdy nestane (tazky je zivot beznych smrtelnikov).
Taky realnejsi hlas v mojej hlave mi vravi, ze mozem skusit poziadat o pracu na takej vyletnej lodi, co kruzi okolo sveta. Ale to mam este v cerstvej pamati ludi co robili na tej vyletnej lodi z ktorej sme sa nedavno vratili (ako klienti podotykam). Vraj 15 hodin na nohach, to je nic!, vravel mi nas casnik z Peru a skoro na mna vylial omacku, ako tak krcovito rozhadzoval rucickami snahe naznacit, aka je to vlastne zabava. Dlllllhe mesiace pracovat bez oddychu kazdy den. Aj nas chyzny zo Singapuru sa tvaril, ze je to strasna zabava vstavat uz o piatej rano a ist spat o desaitej vecer. Najlepsie leto ich zivota, predpokladam. No to asi nebude pre mna.
Tak aspon zavtaram oci a predstavujem si to. Raz by som chcela vidiet svet. Mam taku teoriu (v duchu hesla - podla seba a svojej skusenosti sudim teba a zvysok sveta!).. existuje taka, zatial nepomenovana choroba Slovakov (kedze som ju objavila ja, mohla by som ju pri vsetkej skromnosti nazvat po sebe, ale kto by uz len chcel aby sa po nom volala nejaka choroba?)
Choroba Slovakov je nesmierna tuzba cestovat. Taliani maju opacnu. Neopustit Taliansko. Su presvedceni, ze za hranicami Talianska konci civilizovany svet a vsetka jedla kuchyna sveta (su roztomili ako tak zaryto, svorne tvrdia, ze niet nad tanier spagiet). Ja osobne mam ale obcas opacny pocit, ze hranicami Talianska celkom iste zacina necivilizovany bordel a chaos! :-) Zartujem (z casti).
No faktom je, ze ked uz Taliani niekam idu, tak ich prva snaha je pretvorit to tam na Male Taliansko. Dodnes si spominam na centrum Stockholmu. Svedsku kuchynu tam tak lahko nenajdete, zato ulicky zdobia talianske zastavy a vsade citit pizzu. A co Slovaci? Co som zatial videla, tak miesto aby vyvesili Slovensku zastavu, tak si ju radsej strcia do....hehe...povedzme ze tam, kde by ju nikto nehladal :-))
" Ja nie som Slovenka!" krici na mna pohorsene jedna moja znama, co tu zije. "Ja som sa TAM iba narodila, ale teraz zijem tu, vies? Teraz som Talianka!" vravi mi hrdo.
"No tak to blahozelam." vravim jej a v mysli sa mi vynara jej obraz, ako pri splne mesiaca ritualne nechava zhoriet svoj podradny slovenky pas, potom si cisti svoje pospinene ruky, ktore sa ho dotykali, aby nakoniec mohla siahnut na ziarivy, novy taliansky pas, na zlatom podnose. Nech zije narodna hrost Slovakov!
Ale ked sa zamyslim na sebou...aj ja som sa zmenila. Na zaciatku som skalopevne vysvetlovala, ze Ceskoslovenska uz NIET! Ze More NIET! Ze vojna NIET! a ze naopak elektrina JEST (dost nato aby zasobila polovicku Talianska). Ze zehlicky a ine spotrebice JEST! a ze dokonca aj vlaky JEST! (z chrbtov somarov sme zliezli uz pred desiatkami rokov) ....a tiez ze som celkom ista ze sme v EUROPE ...
A dnes? teda ak mam byt uplne presna, tak vcera. Vcera sa ma spytalo jedno dievca ci som americanka. Vyzerala, ze by ju celkom potesila pozitivna odpoved. No mam jej pokazit radost? Tak som sa usmiala tak cudne, ako som len vedela (skoda len, ze bola na druhej strane telefonnej linky a nemohla moj vykon ocenit) a vravim jej, ze viac-menej ano. Som americanka....ale potom mi to nedalo a akysi vnutorny hlas ma zacal buchnatovat, rozculovat sa a karat ma (tipujem to na svedomie v sate narodnych farieb). Tak som si povedala, ze pre utisenie tej rozzurenej zeny v mojom vnutri co opakovala cosi o vlastizrade, to musim vyzehlit...nadychla som sa rychlo som dodala ".teda presnejsie som z Ceskoslovenska!". No a ona z nepochopitelneho dovodu ten vnutorny hlas, co mi otlkal o hlavu vlastenectvo a reprezentaciu nasej mladej krajiny sa nasral a urazil!
Tolko moja moralna a geograficka degradacia- ci adaptacia?
Tak ci onak, je fascinujuce ako Slovaci miluju cestovat a tuzia cestovat. Moze to byt vplyvom komunizmu? Ci je to presvedcenie, ze vsede lepsie, doma najhorsie? Ci mam povedat vsade dobre, doma Fico? :-) zartujem, ja proti nemu nic nemam, ved sa ani nepozname.
