Samozrejme, maly podrypavac v mojej hlave spustil - ale ved to moze byt lepsie! Ja mozem byt lepsia! Moje saty mozu byt lepsie! Jedlo ktore jem moze byt lepsie (toto je pravda!). To co robim moze byt lepsie! Mozem byt lespia matka! Moje auto a nas nabytok mozu byt lespie! Moje deti, muz, manzelstvo a vsetky vztahy mozu byt vylepsene...aj moj blog moze byt lepsi (a keby uz nemohol byt lepsi obsah, vzdy sa da vylepsit obal - napriaklad novym pozadim.)
Toto je klucova poznamka, lebo cely tento clanok sa odvija v dvoch rovinach. Ta hlbsia je o mojom pokuse pochopit sebakaceptaciu bez podmienok a ta povrchnejsia je o uputani citatelovej pozornosti k faktu, ze mam nove pozadie blogu. Ak otvorim oci co len jednemu cloveku (na akejkolvek uravni) tento clanok ma zmysel.
Moj muz mi od polovice septembra "dlhuje" darcek k nasmu piatemu vyrociu sobasa...spytal sa ma co chcem. A ja som mu este nedala odpoved. Ja neviem. Samozrejme ze je mnozstvo ziarivych veci ktore by ma potesili. Lenze som sa zamysela ktora z nich o takych 50 rokov na zlatej svadbe (vola sa to tak?) bude este mat zmysel? A zrazu sa nic nezdalo byt dostatocne ziarive. Akoby to vsetko boli len zaplaty na aktualne boliestky ale nie skutocne zdroj stastia...a potom to prislo. Ruhanie sa proti konzumu. A co ak nic z toho co si kupim napotrebujem k skutocnej spokojnosti? Lebo ked o rok, dva ma to nebude "bavit" asi to nie je skutocne hodnotne
A potom ten potok volnomyslienkarstva pretrhol hradzu a spustil lavinu otazok. A co ak stastie a spokojnost nezavisi od toho co mam. Co ak zavisi od mojho postoja k tomu kde prave som a odkial prichadzam? Co ak to mozem ovplyvnit? A potom to klucove - a co ak sa to tyka aj mna? Co ak mozem byt sama so sebou spokojna? Co ak so mnou nie je nic v neporiadku?
Samozrejme, Angelina Jolie ma krajsie pery a Monica Bellucci ma krajsie oci, a vyretusovane modelky v casopisoch maju krajsiu plet (asi preto ze ju maju kompletne bez porov). Moje telo zdobi na striedacku celulitida a strie. To sotva trhne sutaz krasy ci dokonalosti. Ale co ak na nicom z toho nezalezi? Co ak prave tak ako som, som OK? Co ak nebudem stastnejsia ci spokojnejsia ked budem ma to 10 kil menej a moje telo bude tonickejsie?
Nechcem tym povedat ze sa clovek ma prestat starat o seba alebo snivat a snazit sa dosiahnut svoj ciel (koniec koncov aj pozadie mojho blogu sa zmenilo - ak si citatel nevsimol predoslu nenapadnu poznamku)...chcem tym povedat, ze obcas aj cesta je ciel. A ked clovek oceni teraz a tu, a prestane cakat na to az bude potom a tam, mozno, mozno najde zdroj spokojnosti.
Myslim, ze sa proste casto sustredime na to ako je to s nami zle a ako by to mohlo byt horsie a zabudame ocenit fakt, ze je to aj napriek vsetkemu este stale OK. A skoro vzdy by to mohlo byt aj horsie.
Myslim, ze ked nabudece byt niekomu odpovedat, ze som OK, tak to strohe OK na mojej osobe aj viac ocenim.
