Zivot je zivy...a
prave preto ze je zivy tak sa zije. Zivot je pribeh, je to cesta, je to dobrodruzstvo.
Osud nie je nic ine ako objavenie sameho seba. A aby si objavil co sa skryva,
musis sa dat do pohybu. A uz samotny pohyb je zivot.Zivi je kto nieco
dosahuje, kto niekam smeruje. Smrt sa nehybe, je pasivna. Neodpoveda, nezije.
Ludia co nikam nejdu umieraju. Ludia co nemaju sny umieraju.
A ludia co maju sen a pocitili silu akou je dosahovanie (a to naplnenie je uz pohyb, cesta, zivot) ziju. A citia zivot. Prudi nimi, prehovara k nim. Toto je vecnost a nesmrtelnost, byt zivy.
A ludia co maju sen a pocitili silu akou je dosahovanie (a to naplnenie je uz pohyb, cesta, zivot) ziju. A citia zivot. Prudi nimi, prehovara k nim. Toto je vecnost a nesmrtelnost, byt zivy.
A ludia citia
zivot.Aj smrt ho citi, Smrt je clovek co nezije, co chce zastavit tok a prud
zivota. Chce ho vlastnit, drzat. To preto lebo ho desi. Chce aby sa nehybal ale
ak sa prestane hybat, zivot zomrie. A preto aj ludia sa delia na tych co
maju v srdci zivot a tych co zomreli. Odvaha nie je nic ine ako cista laska k zivotu. Proste nemozes ine ako hladat ho...a akykolvek pohyb je uz zivot. Robit umenie je zivot,
tancovat, sportovat, bezat...cokolvek co a hybe ta dava do kontaktu so zivotom a ty ho citis. Ta radost, to je zivot ktory sa tesi lebo v tebe zije. Aj vzdor, neposlusnost, laska aj nenavist su pohyb, dynaminka a zivot. Maju naboj a maju zivot.
Cokolvek co vzdoruje, co sa brani, co tlcie, co neposlucha a odmieta sa zastavit a podrziardit pevnym pravidlam je zive.
Poznam vela zien (aj muzov).
Mnohe netusia ze su zive, lebo im to nik nepovedal. A pritiahli k sebe
muza co ich zabija. Alebo maju rodica co im zostrihal sny a strcil ich do klietky, v mene racionality a istoty. Jedina istota v zivote je smrt. A cokolvek co obsahuje istotu obsahuje aj smrt. Zivot je riziko a dobrozruzstvo (to ze je to dobre je obsiahnute uz v nazve) a to lebo to ta posuva...
A oni v sebe citia svoj sen ... co ale pomaly umiera na oltrari toho co je a nie je mozne a pravdepodobne. Este ho citia ale uz ho nevedia dlho drzat pri zivote... aj preto lebo nemaju niekoho kto by v nich veril a ani oni v seba uz neveria.
Zhasina v nich nieco co potrebuje dychat a zit. Co potebuje najst samu seba. Spoznat sa a byt v kontekte so sebou a tym aj s Bohom ktory dycha. Ale to ludom nik nepovedal. A tak hladaju vonku. Nehladaju bezbecie byt sam sebou, ale istotu vykupenu zavislostou. Podmanenie sa a uvaznenie. Hladame ludi co nas budu vlastnit a ktorych budeme vlastnit my a chcem aj Boha ktoreho budeme vlastnit ale ktory nas nebude nutit k aktivite (dobru). Staci nam pasivne sediet a pocuvat. Staci nam forma nie dusa, esencia. Nechceme robit dobro lebo to uz je pohyb a zivot. A zivot je Boh. Ale nam staci ho mat vonku, v sebe ho nepotrebuje dat do pohybu a pomahat, prispievat k dobru a zlepseniu. Ale clovek naozaj najde Boha len ak mu sluzi a sluzi mu dobrom (lebo to je pohyb a aktivita). Clovek ma schopnsot vratit svetu viac ako to co dostane. V tom je jeho moc. Nie v tom co si vezme ale v tom co vrati, v tom o kolko zlepsi co tu nasiel. Viera musi byt ziva a musi sa zit tak aby priespievala k zlepseniu. Vsetko ostatne je smrt.
Aj preto spravny muz (aj zena) musi urobit co je jeho ulohou: zivit zivot v sebe a v zivote. Ale to mnohi nerobia a miesto toho ubijaju seba a inych. Su mrtvy. Ubijaju svoju energiu, a dovolia inym aby ich o nu okradali a aby ich vlastnili. Robia to nasi rodicia, partneri aj nadriadeny..ktokolvek kto po tebe chce aby si sa prestal hybat ta chce zabit. Clovek ti musi pomoct sa niekam posunut ak ta ma rad, lebo posun je zivot. A ak ti nedovoli hybat sa a nemozes dychat (a aj to je pohyb) tak umries zaziva. Dobry clovek ta musi dat do pohybu a nesmie byt poslusny. Akymkolek sposob sa musis hybat a hladat cestu na ktorej objavis sam seba. Nechaj svet svetom, vsetko co potrebujes k tebe prehovara zvnutra. Uz mas vsetko co potrebujes, najdi to.
Clovek ma v sebe nieco divoke, co ma zit. Co ma vzdorovat a tesit sa. co ma uctievat zivot tym ze zije. Ale kedze ani nevie ze to ma, nechrani si svoj poklad. A zacne umierat. Citi ze nie je stastny, ze nikam nejde, ze sa nehybe a ze cosi zhasina. Zhasina zivot lebo aby zil musi sa hybat...
A oni v sebe citia svoj sen ... co ale pomaly umiera na oltrari toho co je a nie je mozne a pravdepodobne. Este ho citia ale uz ho nevedia dlho drzat pri zivote... aj preto lebo nemaju niekoho kto by v nich veril a ani oni v seba uz neveria.
Zhasina v nich nieco co potrebuje dychat a zit. Co potebuje najst samu seba. Spoznat sa a byt v kontekte so sebou a tym aj s Bohom ktory dycha. Ale to ludom nik nepovedal. A tak hladaju vonku. Nehladaju bezbecie byt sam sebou, ale istotu vykupenu zavislostou. Podmanenie sa a uvaznenie. Hladame ludi co nas budu vlastnit a ktorych budeme vlastnit my a chcem aj Boha ktoreho budeme vlastnit ale ktory nas nebude nutit k aktivite (dobru). Staci nam pasivne sediet a pocuvat. Staci nam forma nie dusa, esencia. Nechceme robit dobro lebo to uz je pohyb a zivot. A zivot je Boh. Ale nam staci ho mat vonku, v sebe ho nepotrebuje dat do pohybu a pomahat, prispievat k dobru a zlepseniu. Ale clovek naozaj najde Boha len ak mu sluzi a sluzi mu dobrom (lebo to je pohyb a aktivita). Clovek ma schopnsot vratit svetu viac ako to co dostane. V tom je jeho moc. Nie v tom co si vezme ale v tom co vrati, v tom o kolko zlepsi co tu nasiel. Viera musi byt ziva a musi sa zit tak aby priespievala k zlepseniu. Vsetko ostatne je smrt.
Aj preto spravny muz (aj zena) musi urobit co je jeho ulohou: zivit zivot v sebe a v zivote. Ale to mnohi nerobia a miesto toho ubijaju seba a inych. Su mrtvy. Ubijaju svoju energiu, a dovolia inym aby ich o nu okradali a aby ich vlastnili. Robia to nasi rodicia, partneri aj nadriadeny..ktokolvek kto po tebe chce aby si sa prestal hybat ta chce zabit. Clovek ti musi pomoct sa niekam posunut ak ta ma rad, lebo posun je zivot. A ak ti nedovoli hybat sa a nemozes dychat (a aj to je pohyb) tak umries zaziva. Dobry clovek ta musi dat do pohybu a nesmie byt poslusny. Akymkolek sposob sa musis hybat a hladat cestu na ktorej objavis sam seba. Nechaj svet svetom, vsetko co potrebujes k tebe prehovara zvnutra. Uz mas vsetko co potrebujes, najdi to.
Clovek ma v sebe nieco divoke, co ma zit. Co ma vzdorovat a tesit sa. co ma uctievat zivot tym ze zije. Ale kedze ani nevie ze to ma, nechrani si svoj poklad. A zacne umierat. Citi ze nie je stastny, ze nikam nejde, ze sa nehybe a ze cosi zhasina. Zhasina zivot lebo aby zil musi sa hybat...
Ludia sa boja.
Boja sa zit. Su vydeseny k smrti a tak sa tou smrtou aj stanu. Chcu istoty, lebo tie mozu vlastnit, uchopit. A co
uchopis to sa nehybe a preto ti to neutecie. No je to aj mrtvre. Vela ludi
sa pyta: a co ak to nevyde . A su plny pochybnosti. A niet na
svete vecsej istoty ako su pochyby. Lebo mozem pochybovat o comkolvek ale nikdy
nemozem spochybnit pochyby. Preto pochyby su istota a tu ten co sa boji chce. Ked nemam nic, vzdy mozem mat
aspon pochyby. Najdem ich, vytvorim ich z nicoho a o ne sa opriem. Pochyby mozem vzdy vlastnit.
Lepsi vrabec v hrsti ako holub na streche...ale ten vrabec v hrsti sa nehybe, lebo si ho zahrdusil. Mas ho, uz ti neuleti, ale esencia z neho vyprchala. To sa totiz stava krehkym vtacikomm, ktorych niekto prilis tesno stiska.
No v skutocnosti je este ina otazka co nas vydesi do morku kosti. A ta je: a co ak to vyjde? Co ak sa to da. Co ak to moze ist a co ak JA na to mam....a nakoniec: co ak naozaj mam svoj zivot v mojich rukach a nemusim len cakat nehybne na smrt. A toto je bod ked sa rodi hrdina ktory pochopi svoju vlastnu moc. Spozna ju. A na druhej strane sa rodi zbabelec co sa odsudil na smrt lebo zabil svoj sen v mene istoty a toho co je mozne a nemozne a bezpecne... V momente ked si polozi tuto otazku, nasledne sa musi spytat kolko je ochotny riskovat. Kolko dokaze dat do pohybu aby zreralizoval svoj sen. Cim viac zivis zivot tym viac ho mas.
Lepsi vrabec v hrsti ako holub na streche...ale ten vrabec v hrsti sa nehybe, lebo si ho zahrdusil. Mas ho, uz ti neuleti, ale esencia z neho vyprchala. To sa totiz stava krehkym vtacikomm, ktorych niekto prilis tesno stiska.
No v skutocnosti je este ina otazka co nas vydesi do morku kosti. A ta je: a co ak to vyjde? Co ak sa to da. Co ak to moze ist a co ak JA na to mam....a nakoniec: co ak naozaj mam svoj zivot v mojich rukach a nemusim len cakat nehybne na smrt. A toto je bod ked sa rodi hrdina ktory pochopi svoju vlastnu moc. Spozna ju. A na druhej strane sa rodi zbabelec co sa odsudil na smrt lebo zabil svoj sen v mene istoty a toho co je mozne a nemozne a bezpecne... V momente ked si polozi tuto otazku, nasledne sa musi spytat kolko je ochotny riskovat. Kolko dokaze dat do pohybu aby zreralizoval svoj sen. Cim viac zivis zivot tym viac ho mas.
Zivot nechce
istoty, zivot chce pravdu a pravda je len jedna: zivot sam. Zivot chce
zivot. Chce byt ziti skrz cloveka. Chce sa byt objaveny. Potrebuje to, lebo cim viac ludi bude zivych,
tym mocnejsi bude.
Chcete pre seba
nieco urobit? dajte sa na cestu. A je jedno kam, lebo aj omyl je pohyb a teda
zivot. Netreba sa bat zlyhania. Trabe sa bat toho ze neprezijes svoj zivot. Lebo co sa nehybe a len pasivne caka, to umiera.
Nie vseci pochopia
tieto riadky. Pochopi ich len zivot, lebo sa v nich odraza a prihovaraju
sa mu. Pozyva ho na cestu, na dobrodruzstvo ktore nema zaruky, len ciste
naplenie a stastie z pohybu....a on uz davno dobre vie ze ta cesta ho caka len cakal na povel k startu....
