Divam sa na zltu obalku. Je v nej list z Talianskeho Ministerstva adresovany mne, mam sa co naskor dostavit na Prefekturu. Citam si opat a znova tie riadky a nemozem tomu uverit. Po siestich rokoch som dosiahla to, o com mi vsetci vraveli ze je nemozne. Taliansky zakon. Taliansky uradnici - fundovany. Slovenky zijuce v Taliansku. Slovenske velvyslanectvo a Talianska ambasada. Slovenske ministerstvo zahranicnych veci. Vsetci odbornici mi opakovali tu istu vec - mam sa zmierit s tym, ze zakon to vravi jasne. Kedykolvek pocas mojej cesty som sa mohla nechat odradit a povedat si, ze to nema zmysel.Ale ja som bola odhodlana vydupat si pre seba maly zazrak o akom nikdy nik nepocul. To co sa este nikdy nikomu predomnou nepodarilo.
A teraz?...Tu to ministertvo pise jasne - vyhovuje mojej ziadosti. Napriek jej nelegalnosti. Napriek tomu ze mi vsetci vraveli ze je to nemozne, tu to stoji cierne na bielom - ked sa nevzdas vsetko je mozne, aj to co je nemozne!
Ked som sem pred siestini rokmi prisla, pisal sa rok 2005 a vsetko bolo omnoho zlozitejsie. Ziskanie povolenia k pobytu. Trvaly pobyt mi bol udeleny az po 6tych mesiacoch a milione byrokracie a kontrol. Obcianstvo som ziskala v january 2009 a cakala som dlhych sest mesiacov (maximum casu co mate na rozhodnutie sa ci ho prijmete) az som zlozila prisahu a stala sa talianskou obciankou. Preco som tak dlho vahala? Lebo byt taliankou je pre Slovenku velmi tazke. Taliasnke zakony zakazuju zene zmenit si priezvisko a tak nasledne ako som prijala obcianstvo mi bolo anulovane muzove priezvisko a vratila som sa spat k mojmu priezvisku za slobodna.
Tu zacala moja pereput zistovania ako by som mohla mat oboje. Obcianstvo aj priezvisko mojho muza a deti. A v tomto bode ma vsetci ubezpecovali ze to nie je mozne, kedze je to v rozpore so zakonom. Dokonca boli zmenene rodne lsity mojich deti aby im prepisali priezvisko ich mami. No ja som bola odhodlana obratit sa aj na medzinarodny sud ak to bude treba. Ale pre Talianov jeho rozhodnutia nic neznamenaju. Radsej prijmu naslednu pokutu ako by sa podla neho zariadili (myslite si ze z tried im zmizli krize?).
S mojim muzom sme stravli hodiny hladanim a studovanim zakona az sme objavili skuliny ktorymi sme podlozili moju ziadost. Trvalo nam dva mesaice nez sme sudne prelozili a zdokumentovali vsetko potrebne a mohli odoslat moju ziadost.
Nasledujuci rok a pol si ma povolavali policajti, prefektura a ine urady aby preverovali moju motivaciu a podavali spravy ministerstvu. To nakoniec zaciatkom tohto roka rozhodlo v moj prospech. Po 30 dnoch ked svoje rozhodnutie uverejnilo a nik sa neodvolal (ktokolvek aj kto vas nepozna sa moze proti jeho rozhodnutiu odvolat a vsetko ide odznova) a ja som si vybavila par kolkov a peciatky z niekolkych uradou sa list opat zaslal do Rima, aby sa Ministerstvo definitivne rozhodlo ci mi priezvysko zmeni alebo nie.
Buduci tyzden si idem na matriku pre prepis rozhodnutia na zaklade ktoreho mi vydaju nove rodne cislo a zmenia mi dokumenty na nove priezvisko. To o ktorom ma vsetky urady presviedcali ze nikdy mat nebudem. to o ktorom mi svet hovoril ze nemozem mat. Ale moj vnutorny hlas im to nandal. Nikdy som nepochybovala, ze dosiahnem po com tuzim nech si svet a zakony hovoria svoje.
Co som tym chcela povedat je, ze ked clovek chce vsetko sa da a nic nie je nemozne. Aj ked si okolity sve a fundovany toho sveta myslia ze je to inak. Netraba sa nikdy nikdy nikdy vzdavat ak nieco pre vas ma zmysel a cenu. Ja som vzdy vedela, ze ja a moje deti a rodina budeme mat to iste priezvysko, pretoze inak to pre mna nebolo prijatelne.
