Posledne dva tyzdne som sa citila ako v mlynceku na masso...Nespiace dieta, nasledne chore deti, moj crevny virus, napriek ktoremu sa musim starat o dve deti, niekoko noci ked sme isli spat az okoli siedmej rano, vecne upratovanie a pranie ogracanych veci (prave mi perie pracka - jedenasta za poslednych pat dni), prebalovanie deti co maju hnacku, pes s ktorym nema kto ist von a tak musi cikat na psiu plienku, na ktoru sa nevie poriadne trafit, opat sa tvoriaca plesen v kupelni (co porkyva uz jeden cely mur) a v dalsich 4 izbach...ma to vobec niekde koniec? varit, upratovat, nesapt, chlacholit mrzute deti...nadovazok je konecne vonku tak krasne, ale kde najst silu ist von?
A tak som si aspon pustila hudbu...moj obluneny subor...vyber tych piesni co mi maju co povedat. Moje najmilsie...a zrazu na mna Gloria Gaynor spusti : "First I was afraid, I was petrified......." Nieco vo mne sa stavia na nohy a ja s tym...zacinam tancovat po byte a kricat tak hlasno ako len viem ...
"Go on now go walk out the door
just turn around now 'cause you're not welcome anymore
(a v mojej mysli vidim vsetko to zle, tu smolu, choroby a unavu ako sa zosobnuju a balia si kufor...stoja pri dverach, ku ktorym sa blizim a davam pomyselnej bytosti riadny kopanec tam, kde slunce nesviti) weren't you the one who tried to hurt me with goodbye
you think I'd crumble,
you think I'd lay down and die,
Oh no, not I,
I will survive
as long as i know how to love,
as long as i know how to love,
I know I will stay alive,
I've got all my life to live,
I've got all my love to give,
and I'll survive,
I will survive!!!