Moj pes sa pomaly stava legendou v nasom parku a ja uz plne chapem naco ludia maju psov....aby sa nimi mohli chvalit. Aby im pridavali na dolezitosti.
Nuz mne na dolezitosti pridava moj pes. Vzdy ho najpr pekne vycesem, navoniam a potom, ked vojdeme do parku ludia si hned suskaju „to je on, to je ten co som ti hovorila!“. Potom sa obdivne a s istou zavistou v kutiku pozru na mna a moja dolezitost na psom ihrisku zivota rastie.
No a ked potom niekto pride aby si vypytal povolenie si moje stena vyfotit, alebo pohladit. A som to ja, kto ma toto dolezite rozhodnutie v rukach...iba odo mna a iba odomna to zavisi, niet dolezitejsej osoby v parku ako som ja.
Moje stvormesacne stena uz vie cikat so zdvihnutou labkou, a nechava tym v nemom uzasne cele osadenstvo parku. To ziadny iny pes v jeho veku nevie a nedokaze. Iba moj pes to vie. Moje stena ked pohne zadkom, tak to ma nejaky uslachtily dovod. Ono nebeha, ono dosahuje nejaky vyssi ciel. Vidite ako nesie ten papek? Az vyrastie, to bude nieco. To bude osobnost. Ak to isté robia iné psi to je nic. Ale ked to robi to moje stena, to je ine. To je vyznamne. Lebo aj moje stena je vyznamne - je lepsie ako ostatni psi. Lebo je moje. A to ho robi vynimocnym. To ho robi inym ako su vsetky ostatne stenata tohto sveta. Keby som si vzala ine stena, to by sa stalo vynimocnym. Ale ja som si vzala toto. A prave preto je toto stena to najtalentovanejsie a najnadanejsie a najvynimocnejsie na celom psom svete.
Aj ja som vynimocna, lebo mam vynimocne stena. Nikto nema take stena ako ja. Ini ludia maju roznych psov, ale take stena ako mam ja – vynimocne – je jedine na svete. To moje. A ja to vynimocne stena vlastnim. No a preto som aj ja vynimocna. Iba ja mam tu cest vlastnit toto stvorenie...som vynimocna...J
Mimochodom – ak ste lahku ironiu a tazku symboliku v texte nepostrehli, dajte si pauzu. Je cas urobit si dobry caj a vylozit si nohy na stol...tak ako to robim prave teraz ja.
