Spat k zakladom

Dnes som sa prehrabavala v skatuly kde mam vsetko spojene s detmi a nasla som obalku s mojimi detskymi fotografiami..jedna ma zvlast dostala...

je na nej male dievcatko s kuratou pod pazuchou. Zasitymi kolenami na kamasliach a neskutocnym uzmevom. pamatam si ked som tym dievcatom bola...a na nicom inom nezalezalo...smiala som sa z duse

Keby ste sa ma dnes spytali co si ajviac na svete zelam, asi moc nafotit este jendu taku istu fotku...s tym istym usmevom...uz sa tak neviem spmiat a neviem sa tak ani tesit.

Samozrejme zivot mi udelil, kao to tak uz byva, svoje rany (a aj mudrsoti a obohatenia). V 29tych rokoch si clovek moze marne narokovat na nevinnu detsku mysel.

aj napriek tomu ta fotka vystihuje ciel mojho zivota....ten slobodny smiech a ta nepsutana radost...ked som bola mala, verila som, ze ked vyrastiem tak budem stastna...dnes ako rastiem si uveodmujem, ze cim som starsia tym viac si uvedomujem, ze stastie ubuda a udrzat ho da stale viac namahy...