povinnosti...konecne som si urobila zoznam veci co potrebujem vybavit a urobit...je nekonecny. Ked urobim jednu vec, 10 novych sa privali na zoznam. Neviem kde zacat. Moja hlava nerobi ine iba sa snazi vsetky tie datumy a polozky zapamatat.
Tieto sviatky nam pripisali na zoznam zopar novych veci na vybavenie- Buchli sme auto - treba sa dohodnut s tym druhym hysterickym soferom. 200 EURO za skrabanec na plechu nad kolesom je nemiestna cena.
Pokazilo sa nam cez sviatky kurenie a opravar v slnecnych okuliaroch, ktore si nedal dole ani vnutri, nam rozbil kuchynsku linku. Dalsia polozka na zoznam.
Moje tvorive dieta mi vytrhalo kalvesnice z pocitaca. A mne pribudlo na zoznam - zavolat do IBM a objenat nove klavesnice (kedze ich to dieta doslova rozmlatilo).
Vypadla mi blomba v zube, aj to treba dat do poriadku...Kreditna karta zmeni poplatky. Treba ju zrusit..treba tiez niekde najst peniaze ktore pokryju danne necakane vydavky...povinnosti striedaju povinnosti...toto su tie necakane...a samozrejme su aj take o ktorych som uz vedela ze ma cakaju...moj zoznam ma aktualne 18 poloziek a ja sa citim pochovana. Pochovana vsetkym tym co treba urobit a na co som sama. Moj muz ma svoj zoznam o ktorom nechcem vediet. Tusim co tam ma, a niekde na zozname iste mam Polutovat ho. Nevladzem mu pomahat a tym padom sa pripravujem o narok na ziadost o pomoc (nie ze by on mal priestor na pomoc inym).
A samozrejme ze byt sa neuprace sam, deti si sami neuvaria a nenajedia sa, vlasy sa mi same neumyju a pes sa tiez sam nevyvenci...
Volala som mame, ci by neprila mi pomoct. Je zima, nepride. Svokra sa neciti dobre ale aspon mi uvari obed...a tak je to na mne...
To to, to to je to co som predtym nechapala. Nedokazala som obsiahnut koncept, to o com hovorili tie zeny - moje priatelky, matky, ked sa mi stazovali ze museli urobit jedno, druhe, tretie - Povinosti. A ked do svojich lamentov pridavali stale ze - to vsetko som zvladla s malymi detmi, a bola som na to sama...nemala som tusenia o com hovoria. A teraz uz viem! Hovoria o tom pocite vnutri. O tej horkej nespravodlivosti. O strateni sa vo velkom svete dospelych. O vnutornom dietati ktore je oblozene mantinelmi povinnosti, drzane pod krkom vnutornym rodicom ktory do neho husti ze musi byt zodpovedny a ze veci sa same neurobia, ze to zavisi od neho. Ze MUSI dospiet...ze tu pre neho nie je miesto medzi platenym uctov a polozenim parkeit v obyvacke.
Tak uz viem ako umiera Maly princ v nas. Za zvuku odkazovaca na urade, kde sa nevie clovek dlhe dni dovolat. Za ticha telefonu, na ktory priatelia nevolaju, lebo s malymi detmi sa neda ist na aperitiv. O samote, v dane povinnosti s dvoma malymi detmi a jednym psom. Tak nejak sa to deje. Tak nejak sa dospieva. Tak nejako si ten rebel co chcel zmenit svet, potichu bali kufor a gumuje svoje tetovania.
Mudre knihy radia poziadat o pomoc. Ale uz neradia koho. A ked tu uz nik neostal? Ked niet koho poziadat...kniec koncov kazdy ma svoj osobny zoznam povinnosti a priskrteneho Maleho princa.
Agentura na baby siter sa mala ozvat v novembri ci nam nasla vhodnu kandidatku. Dalsia polozka na zozname veci na vybavenie - vypytat si spat zalohu!
Zapisem si to na zoznam. Hned za polozku Pochovat Maleho princa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára