zena co krici

Moje dieta sa drzalo svojho otca, zatial co jeho hystericka matka na neho kricala.

Kricala zufalstvom, unavou, vycerpanim, sklamanim, hanbou, hnevom, agoniou a dalsou vlnou zufalstva... V tom kriku sa ozyvali ozveny mnozstva vykrikov. Kricala v nom osoba, co padala unavou a nebolo jej dovolene vlastnym dietatom spat. Krical v nej clovek, ktory je chory a potrebuje si lahnut a trpiet, ale miesto toho tu musi stat s teplotou a upchanym nosom a uspavat dookola dieta co sa chce v noci hrat. Krical mlady clovek co chce aspon v noci nebyt rodicom a nemat tazke okovy rodicoskych povinnosti okolo krku, najme po dni plnom rodicovskych vyziev. Kricala v nej matka, lebo nespiace dieta zobudilo aj druhe dvojca a uspat mrzute, rozospate dieta je narocne aj s plnymi energetickymi baterkami. Kricala manzelka, ktora sa tuzila ponorit do lieciveho objatia svojho muza s ktorym chcela byt osamote. Kricalo dievca, ktore este stale v materstve tapa a niektore situacie, ako dnesne nevie vyriesit hladko, zlyhava. Kricala partnerka, mraciac sa na svojho bezradneho partnera, osocujucim pohladom, pretoze nevie sam uspat deti a dopriat jej tak oddych. Krical rodic, neposlusneho dietata.

Tito vsetci kricali na moje dieta, opakujuc jedinu vetu "chod spat!". Rozkaz i prosbu. Beznadej a bezradnost. Hnev a zufalstvo. Ako lahko moze male dieta dat svojim rodicom sach mat.

A dieta sa len smialo. Odhazdujuc na zem mlieko o ktore nestalo, snaziac sa dosiahnut na cerveno -zelene auticko.

O pol hodinu na to som nakoniec uspala obe deti. Bytom sa opat rozlahol pokoj a ticho. Mojim vnutrom sa rozlahol pocit viny a zlyhanie. Mala som zly den a vysla som z neho ako zla matka.

....v momente ako som sa chystala kliknut na "publkovat prispevok" sa bytom ozval dvojlasny krik. Z detskej izby pocut hlasny plac. Aj v spalni niekto place. Mlada zena za pocitacom roni slzy zufalstva a vycerpania.

Maly princ

Divam sa okolo seba. Obed sa rozmrazuje, pracka dopiera, deti este spia. Ta zena v mojom vnutri, co ma dlzhy zoznam veci co dnes treba urobit, je spokojna. Ta zena, super zorganizovana mama, je nadmieru spokojna. Divam sa do seba. Ticho. To male, nezodpovedne dieta stichlo. Niet cas ani miesto na zabavu, na nezodpovednost a sialenstva. Na rebeliu. Maly princ odisiel. Rodic v mojom vnutri je spokojny. Konecne su veci zorganizovane, dosledky sa domyslaju, kona sa zodpovedne, vsetko je uhladne, predchadza sa omylom a zivot plynie predvidatelne hladko. Zoznam s povinnostami sa zuzuje, kuchynska podlaha je opat cista a prach zmyzol z policiek nadobro. Unava a stres urobili svoje. V mojom vnutri povstal vojak, bojujuci sa zorganizovanejsi zivot. Na bojisku niet miesta pre male deti. tak sa zda...

Ale vies co cteny vnutorny rodic? Mylis sa. Aj tak ho nedostanes! Zivot a jeho krasa je prilis rafinovana. Vyhnal si Maleho princa z mojho srcda s odovodnenim, ze kvoli detom treba dospiet...ale prave tam Maleho princa opatovne nachadzam. V mojich detoch. Oni ho ozivuju, zachranuju, privadzaju k zivotu zas a znova. V ich hre, smiechu...Clovek dospieva pre svoje deti. Ale prave s detmi, pre ktore polozil na oltar obety svoje vnutorne dieta, Maly princ opatovne oziva. Su to nase deti co prinasaju Maleho princa spat k zivotu. Co mu neodvoluju umriet ci odist. Co ho pirchilili, ohriali a co sa nim nechali skrotit.

Ak clovek sam sebe dovoli vojst do ich sveta. Byt ako oni, pochopi kam odisiel Maly princ. Vratil sa na svoju planetu s kvetinou a sopkami. Na svoju planetu, ktoru nosia v srdci male deti.
Mam to stastie, ze moje deti mi umoznuju vojst do ich sveta. Som a chcem byt jeho sucastou...Nosia mi svoje hracky, nahaname sa po byte, tahaju ma za ruku ked nieco chcu. Ked si cupnem, bezia so smiechom, aby ma objali...a ked sa toto vsetko deje, ten maly princ, co sa mi opatovne zas a znova uvelebuje v srdci, sa pyta - "nakreslis mi ovecku?". A ja viem ze to male stvorenie, co povstava v nas spolu s detskym smiechom, je nezmazatelne! Musi byt!

Aj ked, ako pise Exupery: "Nijaky dospely nikdy nepochopi, ze je to take dolezite!"

pani tvorstva

Nedavno sme si vysli s priatelmi do nasej oblubenej restauracie. Pri jednom zo stolou sedela skupina mladych ludi. Traja muzi, dve deti, jedna zena a jeden pes.

Ked prisiel cas platit, vsetci traja muzi ako pravi gavalieri sa pustili do dohadovania sa kto co a kolko zaplati. Zial v tom istom okamihu sa obe z malych deti rozplakali a tak tej zene neostavalo ine ako ich vziat naraz na ruky. Ako vstala, z pod stola jej zacat utekat pes a tak mu nohou rychlo musela este pristupit voditko. Muzov to nevyviedlo z miery a pokojne dalej riesili ucet a polozky na nom. Zena hodnu chvilu balancovala s dvoma detmi na rukach a jednym voditkom pod topankou. To ale gentlemanov neviviedlo z miery a pokracovali vo svojej rozprave...

Kazde z deti - dvojiciek vazi cez 12 kil. Viem to, lebo tou balancujucou zenou som bola ja.

Moji drahi muzi,

ak chcete byt gavalieri a zaposobit na zenu, obcas staci sa zaujimat o jej aktualnu situaciu. Niekedy tie najvacsie gesta nestoja ani korunu ale i napriek tomu maju velku hodnotu.

Ak uz ste to silensie pohalvie a pani tvorstva, tak sa podla toho aj spravajte.

Zeny by boli omnoho menej hystericke, keby ste vy boli o niecoviac pozorni a vnimavi...

ked niet koho poziadat o pomoc alebo ako umiera Maly princ v nas

povinnosti...konecne som si urobila zoznam veci co potrebujem vybavit a urobit...je nekonecny. Ked urobim jednu vec, 10 novych sa privali na zoznam. Neviem kde zacat. Moja hlava nerobi ine iba sa snazi vsetky tie datumy a polozky zapamatat.
Tieto sviatky nam pripisali na zoznam zopar novych veci na vybavenie- Buchli sme auto - treba sa dohodnut s tym druhym hysterickym soferom. 200 EURO za skrabanec na plechu nad kolesom je nemiestna cena.
Pokazilo sa nam cez sviatky kurenie a opravar v slnecnych okuliaroch, ktore si nedal dole ani vnutri, nam rozbil kuchynsku linku. Dalsia polozka na zoznam.
Moje tvorive dieta mi vytrhalo kalvesnice z pocitaca. A mne pribudlo na zoznam - zavolat do IBM a objenat nove klavesnice (kedze ich to dieta doslova rozmlatilo).
Vypadla mi blomba v zube, aj to treba dat do poriadku...Kreditna karta zmeni poplatky. Treba ju zrusit..treba tiez niekde najst peniaze ktore pokryju danne necakane vydavky...povinnosti striedaju povinnosti...toto su tie necakane...a samozrejme su aj take o ktorych som uz vedela ze ma cakaju...moj zoznam ma aktualne 18 poloziek a ja sa citim pochovana. Pochovana vsetkym tym co treba urobit a na co som sama. Moj muz ma svoj zoznam o ktorom nechcem vediet. Tusim co tam ma, a niekde na zozname iste mam Polutovat ho. Nevladzem mu pomahat a tym padom sa pripravujem o narok na ziadost o pomoc (nie ze by on mal priestor na pomoc inym).
A samozrejme ze byt sa neuprace sam, deti si sami neuvaria a nenajedia sa, vlasy sa mi same neumyju a pes sa tiez sam nevyvenci...

Volala som mame, ci by neprila mi pomoct. Je zima, nepride. Svokra sa neciti dobre ale aspon mi uvari obed...a tak je to na mne...

To to, to to je to co som predtym nechapala. Nedokazala som obsiahnut koncept, to o com hovorili tie zeny - moje priatelky, matky, ked sa mi stazovali ze museli urobit jedno, druhe, tretie - Povinosti. A ked do svojich lamentov pridavali stale ze - to vsetko som zvladla s malymi detmi, a bola som na to sama...nemala som tusenia o com hovoria. A teraz uz viem! Hovoria o tom pocite vnutri. O tej horkej nespravodlivosti. O strateni sa vo velkom svete dospelych. O vnutornom dietati ktore je oblozene mantinelmi povinnosti, drzane pod krkom vnutornym rodicom ktory do neho husti ze musi byt zodpovedny a ze veci sa same neurobia, ze to zavisi od neho. Ze MUSI dospiet...ze tu pre neho nie je miesto medzi platenym uctov a polozenim parkeit v obyvacke.

Tak uz viem ako umiera Maly princ v nas. Za zvuku odkazovaca na urade, kde sa nevie clovek dlhe dni dovolat. Za ticha telefonu, na ktory priatelia nevolaju, lebo s malymi detmi sa neda ist na aperitiv. O samote, v dane povinnosti s dvoma malymi detmi a jednym psom. Tak nejak sa to deje. Tak nejak sa dospieva. Tak nejako si ten rebel co chcel zmenit svet, potichu bali kufor a gumuje svoje tetovania.

Mudre knihy radia poziadat o pomoc. Ale uz neradia koho. A ked tu uz nik neostal? Ked niet koho poziadat...kniec koncov kazdy ma svoj osobny zoznam povinnosti a priskrteneho Maleho princa.

Agentura na baby siter sa mala ozvat v novembri ci nam nasla vhodnu kandidatku. Dalsia polozka na zozname veci na vybavenie - vypytat si spat zalohu!
Zapisem si to na zoznam. Hned za polozku Pochovat Maleho princa