PF

dnes vecer som si zlomila nechet a hned na to mi vypadla zubna plomba. Ked som sa na to divala v zrkadle tak ma napadlo zostrihat si vlasy...Zacina zo mna ubudat! Nech uz pride Novy rok kym este drzim v celku!

a to prajem vsetkym:

prezite Novy rok pohromade (s tymi ktori za to stoja), aby sa vam nic nelamalo (najme nie srdce a vztahy), malo dier (nie len v zuboch ale i na uctoch a pamati ,-)) a aby ste mali vzdy z coho ustrihavat (okrem vlastych snov a kridel :-D:-D

S lasku Oida

Povinne minimum

Cas mi unika medzi prstami a topi sa v mori unavy ktora ma obklopuje. Obas nevladzem vobec nic. A aj napriek tomu musim urobit to nutne minimum ktoreho je ohavne vela. Rano obliect a prebalit dve mrzute deti. Nakrmit ich. V tomto bode uz mam chut sa vratit spet do postele a to je este len 9 hodin rano. caka ma este kopa ostatneho "minima". Pripravit obed a najst sposob ako aspon cast z neho dostat do dvojiciek. Ist do parku co obnasa dalsie prebalovanie a obliekanie a taktiez nosenie dvoch 12 kilovych deti po schodoch naraz kedze nemame vytah. Ist k svokre. V tomto bode dna mam chut sa polozit pod auto. Alebo hoc kde inde, kde by som si mohla oddychnut a spat...celu zimu, najlepsie. Povinne minimum nie je este na konci. Ulozit deti poobede spat, olovrant, vecera a pripadne ak mi nestaci denny masaker, tak aj ist nakupit...ked ulozim deti spat definitivne, nikdy neviem kolkorat sa cez noc este uvidime. Zvycajne po mne a flasi mlieka tuzi iba jendo z deti a to okolo 4tej rano. Ale obcas sa nase nocne rande multiplikuje a male dieta chce jest aj 2 krat za noc alebo sa po mlieku cnie obom...idealne s hodinovym nocnym odstupom. To ocenuje mama. Tiez to ocenujem vzhladom k faktu, ze tu je fakt ze zima. Teplo v byte v zime v noci s vypnutym kurenim klesa na nieco okolo 17°C. Nocne prechadzky do kuchyne a do detskej prestavaju byt zabavne.

Potom este par krat za tyzden mame doma vecer hosti. Su to sice priatelia, no snaziaci sa mat deti. Nechcem ich odradit a tak sa vzdy pred ich navstevou snazim odstanit dokazy destrukcnej sily potomstva - snazim sa dat byt do povodneho stavu. Je fascinue ako vela za kratky cas dokazu rozhadzat dve male dvojicky.

A potom je tu moja milovana polovicka, ktora mi je velkou oporou a pomocou. Ale na druhej strane taktiez pyta jest. A pozornost, a podporu, a ocenenie a vetky tie veci co muzi potrebuju aby mohli spokojne fungovat.

Niet divu ze nemam chut a potrebu zveladovat este aj samu seba. Do kupelne sa dostanem na 5 sekund a to ma vzdy pred dverami kupelne cakaju dve ziapauce deti, ktorym sa nepaci moja nepritomnost a fakt, ze nemozu ist do kupelne so mnou...to nie je vela na to aby sa clovek upravil. Toboz nie zena a toboz nie ja.

Dnes som zo seba konecne po dlhej dobe urobila cloveka. Aj ked len tak napoly. Luxus sprchy a umytych vlasou som si odpustila, vzhladom k tomu ze ma odstrasila predstava ich susenia..v posledne dobe sa citim tak nejak uprimne unavena. Pozna sa to podla niekolkych znakov - jednak zaspim hned ako si lahnem do postele. To je prva fasa. Druha je ze zaspim v satach a nemam chut si obliekat pyzamo. Treti stupen unavy je, ze rano ked sa zobudim som stale dost unavena na to aby sa mi chcelo sa prezliekat (samozrejme vynimajuc spodnu bielizen) a tak ostavam v tom istom co vcera. Stvrta fasa je, ze aj po tyzdni mam na sebe to iste. Ked idem von natiahnem na seba modru mikinu Adidas a potom v nej podľa možnosti aj zaspim. Piata fasa je...no piata fasa uz nie je. ked dosiahne stvrtu metu, viem ze cosi nie je v poriadku. Vsetko zo seba stiahnem, hodim do pracky, nadavajuc si ako sa o seba nestaram. Urobim si make-up, ocesem vlasy (po tyzdnoch necesanie je to dost bolestny zazitok). zacnem si nadavat, a dohovarat s tym, ze sa musim o seba viac starat (a by som sa aj starala, keby bolo chut, energia, cas, vola a keby som vladzala). Otvorim skrinu a vyberiem si nejake pekne oblecenie. Idealne nieco o com uz dopredu viem, ze v tom budem moct pohodlne spat :-D

Zrieknutia sa

Stretla som podivynku. Mlada zena. Moderne oblecena, upravena a zabavna. Abstinentka a nefajciarka. Nepije kavu. Neje masso a vyhyba sa aj vacsine zivocisnych produktov (aj ked priznava ze nie vzdy odola). Ziadne drogy. Nepozera televizor... Strela som ju v kupelni. Zizala na mna - v zrkadle. Odraz jej oci...odraz mojich oci...ako sa mi to vobec stalo?!

Presla som tym vsetkym. Nicoho som sa nezriekla pred tym, ako som sa do toho nezamilovala. Naplno, oddusevnele, vasnivo a pozitkarsky.

Kto bol prvy z milencov mojho pozitkarstva? Prva z mojich zavislosti? Zeby televizor so svojimi neodolatelnym sitcomami? Presedela som pred nim cele roky. Cele dni v kuse. Zivot ma nezaujimal. Moj zivot bezal tam, medzi reklamami na zubnu pastu a nove auto. V krabicke. Sposoboval mi plac, radost, hnev aj strach...vsetky emocie a v HD kvalite, s chipsami v ruke a v pohodli mojej postele. Nekomplikovane. Oddelene, bezpecne. Skala pocitov, dram, tragedii a snov. Vsetko moje...cudzie zivoty brnkali na moje pocity. Ako mohol sedy zivot s nudnymi ludmi konkurovat? Ludia nedokonali, s rozmazanou spiralou a mesto so zlymi kulisami. Televizor bol nastaveny tak, aby sa zapol skor ako otvorim oci a vypol az ked zaspim...boli sme dokonalym parom. Emocionalna zavislost. Totalna. Moj vlastny televizor do detskej izby som dostala v 14 rokoch, zavislsot sa dostavila skoro nasledne. Rozisla som sa nim ja, v okamihu ked som zacala odmietat realnych priatelov kvoli tym skatulkovym. Bolo to bolestne. Pri presuvani TV do druhej izby my moj odkopnuty milenec padol v plnej vahe na palec, skoncila som na chirurgii a bolo po laske.

Co bolo druhe? Alkohol? Je to uz 11 rokov co nepustam ziadne promile do svojho krvneho obehu. Nebranim inym, no osobne som pred rokmi ucinila rozhodnutie. Priznavam, nabozenske rozhodnutie, Nepit alkohol. Ziaden. Nikdy. Ani na Novy rok. Ani na vlastnej svadbe. Ani za ziadnych inych okolnosti (neratam sirup proti kaslu obsahujuci alkohol). Nechyba mi to. Naopak sa citim hrdo. Nie ze by ma nebavilo pit s priatelmi a na druhy den sa bavit na tom co sme to den predtym spachali. Pripustam, ked ma clovek isty vek, je zabavne zobudit sa rano v spinavom tricku na zemi a snazit sa spomenut ktory presne bol ten poharik ktorym to uz prepiskol. Kto nepil pivo slamkou na diskoteke? Kto neexoval, alebo nepil na Rolandovam namesti priamo z flase (no to uz je asi zakazane, kedze je to verejny priestor). Kto si nezasiel do "nobl" baru a neobjednal sialene drahy pohar vina v spravnom pohary (ziaden plast) a necitil sa pri tom velmi dolezito? A napriek tomu som sa toho vzala. Obeta viere...a na moje velke prekvapenie som sa o nic zasadne nepripravila

Co bolo dalsie? Cigarety? Ak je neduh ktory milujem, tak to bude nikotin. Ak je neduh ktory mi aj po rokoch uprimne chyba, tak to bude ten, sladko sustiaci zvodca so zltym filtrom. Skusali sme sa rozist na mnoho krat. Ja a nikotin. Ale jeho vona ma vzdy dostala. Samozreme, ze je to zly, nezdravy a smradlavy zvyk. Ale ako tak clovek nasava do pluc dym, pokozka na ukazovaku a prostredniku mu nasiakuje jeho aromou a stoji vonku v zime drkotajuc zubami, nieco magicky ukludnujuce sa s nim deje. Vyfajcila som stovky poslednych cigariet. A zhruba take iste mnozstvo previnilo dalsich, ktore nasledovali. Nevzdavala som sa svojej zamilovanosti lahko. Milovala som tie male krabicky v plastovom obale sitom na mieru, na vela sposobou. Rano cestou do prace - do skoly. Ked este den nezacal a clovek caka co mu den prinesie a na autobus. Ked je vonku zima a ako si clovek potiahne, pocuje to jemne puknutie, ako ubuda z papierika. Den este nezacal, ale uz ma tu niekto zvadza, medzi prstami. Uz sa nieco deje. Uz nieco robim. A potom, cez prestavku, ked cigaretka na dva tahy znamena odskocit si na chvilu od reality sedych dni. A v bare, s priatelmi, ked moja spolocnicka podciarkovala atmosferu. Ked sa mi nedarilo a niekto ma nahneval. Ked vsetky zle emocie horeli a menili sa v dym ,ktory mizol v dialke. Hned sa mi dychalo lahsie. Nase rozchody a odlucenia boli vzdy bolestive. Nasledovane sladkymi navratmi. A hlas zodpovednosti do toho. Kolko plnych krabiciek som vyhodila hrdinsky do kosa, aby som si potom o par dni na to bezala kupit novu? Ale niekde nastal ten zlom. V nejakom bode sa moja pevna vola rozhodla ozvat a dupnut si. Kedy to bolo? Pred 6 rokmi ked som tipla tu skutocne poslednu? A potom este milion a jeden krat ked ma opantavalo pokusenie a odolala som?

Ked clovek nefajci, aj kava ma inu chut. Ked clovek nemusi studovat hrube skripta celu noc, kava straca svoju funkciu spojenca. Navyse existuju rovnako chutne bezkofeinove, obylne nahrady.
V tom bode svojej cesty, kde som sa zbavila kavy som si aj nadobro prestala sladit caje. Ziaden rafinovany cukor.

A teraz ten najtazsi bod...Jedalnicek. S Massom a jeho jedenim a nejedenim som sa pohravala vacsinu svojho zivota. Zacala som na zakladnej skole, ako ranna pubertiacka podporujuca Slobodu zvierat a tahalo sa to so mnou uz cely zivot...Obdobia nejedenia sa striedali s otvorenim noveho McDonaldu a so spolocenskou nutnostou chodit sa tam najest. Samozrejme kedykolvek som ochorela vo fase vegetarianstva, bola jasnym vinnikom mojej virozy abstinencia mrtveho zvierata v mojom jedalnicku. V tehotenstve ma odbornicka na vyzivu vydesila k smrti (zvierat) a tak som poctivo jedla telacie platky. K smrti ma vydesili aj zle vysledky krvi. Neliecitelna, smrtelna choroba. To vravi oficialny zdroj. Medicina nema riesenie. Nema liek. Niekto zazracne prezie dlhy zivot, niekto podlahne aj v kratkej dobe. 50:50 ze tu o desat rokov nebudem. A potom, popod tym vsetkym dalsie hlasy. Ludi co dlhe desatrocia ziju s chorobou ktora je v remisii. Neaktivna. Nepritomna v krvy. Bez kazdodennych liekov ktore maju kopu vedlajsich ucinkou.
Taka smiesna myslinka - preco by to co jeme nemalo ovplyvnovat ako sa mame? A tak som to skusila. Napriek skepticizmu okolia. A na sok primarky oddelenia, sa krvne vysledky velmi rychlo vratili do normalu. Hned ako som obmedzila prisum zivocisnych bilekovin sa moj stav zlepsil. Esta stale tomu nerozumiem. Este stale vela studujem, snazim sa to cele pochopit. Este stale hresim. Neviem zit v krajime zmrzliny a odolat. Neviem odmietnut poprasok praveho parmezanu na taniery. Neviem ako povedat nie kalamarom ktore robi moja svokra...ale ucim sa. Kazdy den som o nieco blizsie...Moje vedomosti sa prehlbuju a moja policka s knihami sa rozrasta...stale viac hlasou lobuje za stravu bez zivocisnych bielkovin

Tym vsetkym presli tie oci, ktorych odraz vidim v zrkadle. Su podivne. Prechadzaju zivotom a obcas padnu do narucia niecoho lakavo leskleho. Pohodlneho. Ale potom ten maly asket v moje dusi zacne svoj proces zriekania sa. Zacne svoju rozpravu o skutocnych hodnotach. O tom, ze za kazdou nahraskou je nieco prave. Hodnotne...a ma pravdu.

Ked som opustila televizny svet, bola som nutena ist von. Otvorit dvere na byte a na srdci a budovat. Budovat vztahy. Ziadna telenovela. Ziadne Beverly Hills. Priatelstva. Pevne. Hlboke. Take ze i dnes, po rokoch odlucenia su mi moji priatelia rodinou. Naucila som sa byt oddanou priatelkou. To vsetko sa totiz stava, ked clovek odhodi dialkove ovladanie.
Ked sa prestane skryvat za alkoholicky smiech, a spusta sa do hlbin dovery vztahu. Ked necha ludi prist a najde odvahu objat ich.
Alkohol som vymenila za vieru. A aj ked mi alkohol prinasal istu ulavu, uprednostnujem celozivotne opitie sa duchovnostou a opojenie ktore prinasa viera.
Ked som opustila cigarety a jeden majetnicko-spalujuco-ziarlivy vztah, uvolnila som v mojom zivote miesto pre jedneho juzanskeho nefajciara. Pre muza, ktory nie je dokonaly... ale spolu sme dokazali vytvorit nieco, co je pre nas dvoch dokonalym miestom na zemy - Nasu rodinu.
A ked som sa zacala zamyslat co pustamdo svojho tela, objavila som zdravie. Pochopila som, ze moje telo mozem nicit alebo setrit. Ignorovat alebo si ho mozem uctit...

A tak jeden rodeny pozitkar pochopil, ze v asketizme je skryty ten najvacsi pozitok zo vsetkych - pod povrchom sa totiz skryvau tie prave hodnoty.

Naucila som sa, ze nikto nie je dokonaly.... pokial sa don nezamilujes

Naucila som sa, ze zivot je tvrdy ...ale ja som viac!

Naucila som sa, ze prilezitosti sa nikdy nestratia...no tie ktore si nechas ujst, zozbiera niekto iny

Naucila som sa, ze citit voci inemu zast a horkost znamena poslat vlastne stastie inam

Naucila som sa, ze treba vzdy pouzivat sladke slova...pretoze nikdy nevies ci ich zajtra nebudes musiet spolknut

Naucila som sa, ze usmev je najlacnejsi sposob ako vylepsit svoj vyzor

Naucila som sa, ze si nemozem vybrat ako sa citim...ale mozem s tym nieco urobit

Naucila som sa, ze ked tvoj prave narodeny syn ta chyti za prst...zahakne si ta na cely zivot

Naucila som sa, ze vsetci chcu zit na okraji hory...ale vsetko stastie a rast prichadza ked sa ju snazime zdolat

Naucila som sa, ze je treba vychutnat si cestu a nie len ciel

Naucila som sa, ze rady je treba dat iba v dvoch pripadoch - ak je o to clovek poziadany, a ak na tom zavisi zivot

...

:-D pravda je, ze tieto slova nie su moje, ja som ich iba prelozila z talianciny, no dane vyroky sa mi pacili natolko, ze si ich sem vylepim :-D pre radost...

lebo ja som sa naucila, ze inspirujuce myslienky prichadzaju, aby nas obohatili a je dobre si ich dat niekam, kde na ne nebude iba padat softwarovy prach :-D

A co je vlastne zdrave?

Nemam v tom jasno. Mam vela otazok a cim viac do temy zdraveho zivota stucham, tym viac otazok sa vynara na povrch. Priznavam sa, som jedna z tych co sa vela a rada zaujima o to co je zdrave a co je skodlive. Ale uz prestavam byt schopna drzat krok s novimi poznatkami a zacina mi byt viac ako jasne, ze zivot v modernej dobe je nebezpecnejsi ako si vieme predstavit. A nastrahy cihaju v nasom vlastnom byte.

KUPELNA

Zacnime kupelnou. To ze mokra podlaha a elektricke zariadenie su velke nebezpecenstva v kupelni vieme vsetci. Ale pod je tu toho este omnoho viac co nam skodi. Vlastne je tu take slusne hniezdo nebezpecnych produktov. Uz ste niekedy urobili to, ze ste si pozreli zlozenie kozmetiky, samponu, mydla? Parabeny a ine naftove derivaty, ktore kazdym dnom prenikaju do nasho tela z krasnych flasticiek. Pomaly nas zamoruju. Aspon to hlasaju ti co mi chcu dobre. Aj ked ta dlhovlasa, usmeivajuca sa teta v reklame ma presviedca zas o tom, ze s ich produktom bude moj zivot krajsi a lepsi.
Ked sa mi raz po pouziti tekuteho znackoveho a dookola reklamovaneho mydla vyhodila na ruke slusna alergia, pan doktor len mavol rukou a povedal – nechcite vediet co v takom tekutom mydle je. To mi na kludnom spanku nepridalo.
A nebezpecenstvo cistiacich prostriedkov? Zubna pasta? Myslite ze ta je bezpecna? Odbornici spochybnuju aj to. Podme radsej o izbu dalej.

SPALNA

Myslite si, ze tu je bezpecna zona? He...Ani omylom. Staci si otvorit satnik a pozriet etikety. MADE IN...? China, India, Bangaldes? ZLE. Take exoticke krajiny nevestia nic dobre.
A zlozenie siat? Akakolvek umelina? Este horsie. To co mi dnes vysi v skryni vraj vcera bolo plastovou flasou ci naftou. Vraj to skodi. Kazdodenne obliekanie takych siat zamoruje organizmus. Vnikaju don casti s ktorymi si nevie poradit, ktore skladuje, ktore mu nenavratne skodia....
A farbiva? Maju moje saty farbi? Este horsie. Nebezpecne, toxicke. Koledujem si o problemi. Vazne problemi varuju experti.
Priznavam sa, ked som si citala niektore vyhlasenie o tom co vsetko nam sposobuje nase saticky, ostala som v nemom uzase. Uz sa mi moje oblecenie nezdalo byt take krasne farebne. Zmenilo sa na zmiju co si pestujem na prsiach a po celom tele. Co sa okolo mna ovija aby mi ublizilo. A na moj zoznam o zdravom zivote pribudli dalsie otazniky a obavy
Nehovoriac o tom, ze zo siat etiketa ktora mna osobne najviac pritahuje nie je ta o zlozeni ale o disajnerovi co saty navrhol. Viem som povrchna a povrchni ludia maju kratke tvranie, lebo necitaju zlozenie.
A sperky? Hodinky? Ste si isty ze neobsahuju skodlivy nikel? Akekolvek zdravotne problemi by sa dali pripisat hocicomu z horeuvedeneho a to etse nekoncime. Cakaju nas dalsie miestnosti


KUCHYNA

Tak a sme tu. Najrozporuplnejsia miestnost v byte. Nepochybujem ze co jem ovplyvnuje moj zivot, moje zdravie. Je smiesne mysliet si ze je mozne jest zle a mat sa dobre. No co to znamane jest dobre.
Som jedna z tych co ked mi ukazete na nejake jedlo s najvacsou pravdepodobnostou vam poviem co to obsahuje, neobsahuje, comu to pomaha a com uskodi. Napriek tomu sa mnohe zdroje rozchadzaju a moje vedomosti su velmi protichodne.
Zacnime prvzm padom – KTO? CO? Kto budeme mi – ludia a co bude nase jedlo. Co teda jest a co nejest? vacsina zdrojov sa zhoduje v tom, ze masso nie je velka vyhra pre organizmus. No mnohi odbornici idu dalej a navrhuju vyskrtnut z jedalnicka aj mlieko a vajcia. Sama si spominam aki fanaticki sa mi zdali byt ti, co odmietali vsetky zivocisne produkty. Dnes stale viac a viac ludi tak zije (na moj velky udiv aj dlhe desiatky rokov) a miesto aby im bolo zle su super zdravi. A da sa ist este dalej – iba surova strava. Tomu sa tiez moze pridelit nalepka sialencov. Ale preco sa potom ti sialenci maju lepsie ako ti co jedia takzvane vyvazenu stravu plnu tukov a bielkovin? Skrtajme dalej- kava, cukor, sol, rafinovana muka, alkohol, sladkosti, olej...
Vem, ze vsetko podlieha mode. Staci si spomenut na „kauzu“ Super-plny zeleza spenat. Aktualne sa vedu velke diskusie o zdravi a skodlivosti super- vyzivnej a nepostradatelnej Soje. Osobne si kladiem otazku ci to moze byt tim, ze aktualne nastupuje velmi modny Kamut a snad je nacase „vyklidit pole“ a tak sa uz smie hovorit o nezdravosti soje. A az pridu na nieco nove tak sa mozno zacne hovorit o nezdravosti kamutu. Kto vie.
Ale nie je to iba o tom CO jeme. Teraz je podrobne pod dohadam aj AKE je to co jeme. Biologicke? Lebo zjavne mozete jest zdravo, no ak to nie je v ziadanej kvalite, aj tak je to zbytocne. Masso je plne hormonov, ovocie a zelenina plne pesticid. A tak sa kotulaju z penazenky dalsie korunky (teda Eura) za biologicky kvalitnu stravu.
Ani nejdem otvarat kapitolu s Eckami, mikrovlkny, polotovary a instatne jedla, ci geneticky upravovanu stravu. A nie len to. To nestaci.
Mate v domacnsoti nieco plastove co je v konatkte s jedlom? Pohar, flasa, kelimok od jogurtu? Zle. Koledujete si o hrozostrasne dosledky na zdravi. To zjavne plati o akomkolvek kontakte s plastom. Pastova stolicka, operadlo? Vsetko zle, vsetko nezdravo skodlive
Radsej zavriem dvere na chladnicke v kuchyni a idem dalej...

OBYVACKA

Ak sme sa dostali cez cely byt a jeho nastrahy az sem v nadeji ze si sadnete do kreslea oddychnete. Omyl. Nastrahy su aj tu. Totalne zamorenie. Mobil a jeho ziarenie je to co nas nakoniec asi dostane. Ale sem spada aj bezdratovy telefon a ak mate iny ako dial up modem tak to uz je uplny koniec. Proste si koledujete o to aby vam bolo zle
Televizor a jeho vlny zas nicia nas mozog a jeho bunky. Nenavratne ho menia (mimochodom to plati aj o niektorych programon komenrcnych stanic:-D)

NEDA SA UJST

Skodlivost na nas ciha vsade – blomba v zube? Farba na vlasoch? Deodoratn v podpazusi? Make up na tvari? Ruz na ustach? Boli ste niekedy ockovany? Brali lieky? Antibiotika? Opalovali sa? Staci si vybrat a potencialny zdroj konca je tu. Obcas sa cudujem ze som este nazive ale ako upozornuju odbornici nie nadlho ak nieco so zvojim Nezdravym zivotom nepsravim.
Vzduch co dychame. Voda...neda sa ujst. Sme odsudeni znasat nasedky svojich industrialnych omylov.

Mrkva, vajce a kava

Jedno dievca pride za svojou matkou a vravi jej, ze zivot je velmi tazky. Ze si nie je ista ci vobec stoji za to a ze uz nevladze dalej. Ze uz ma chut to vsetko nechat tak. Hned ako vyriesi nejaky problem, hned sa objavia nove tazkosti.

Mama ju vezme do kuchyne a polozi na ohen tri hrnce naplnene vodou. Pocka az voda zovrie a potom do jedneho vlozi mrkvu, do druhejo vajicko a do tretieho hrst kavovych zrn. Po 20 minut necha vsetko vriet bez jedineho slova. Potom vyberie mrkvu a ulozi ju na jeden tanier, vajicko na druhy a kavu naleje do salky. Otoci sa k dcery a spyta sa jej – “co vidis?” Dcera najrpv vezme do ruk mrkvu. Je makka a rozvarena. Potom vezme vajicko, ktore vo vode ztvrdlo..nakoniec s usmevom vezme do ruky salku kavy a odpije si.

Dcera sa pyta mami – "co mi chces tymto povedat?"
A matka jej vysvetli, ze kazda z tychto veci sa musela popasovat s vriacou vodou, ale kazda zareagovala inak. Mrkva ktora je povodne tvrda a pevna sa v horucej vode zmenila na makku a krehku. Vnutro vajicka, ktore je krehke vo vriacej vode ztvrdlo. A kavove zrna zareagovali inak. Po tom co prisli do kontaktu s vriacou vodou, zmenili obsah vody.

-“Kto si ty?” spytala sa matka dcery “Si ako mrkva, ktora sa zda byt silna, ale v bolestivych chvilach zmekne a oslabne? Si ako vajce s jemnym srdcom, ktore v tazkych chvilach zatvrdne a stane sa neflexibilnym a nepruznym? Alebo si ako kavove zrno, ktore zmenilo vodu, zmenilo zdroj svojej bolesti. Hned ako sa voda trochu ohraila, zacalo menit vodu a chut vody. Ak si ako kava, v tazkych chvilach sa nenachas zmenit, ale menis svoje okolie a svet okolo seba..

a ty co citas tieto riadky? Ako reagujes? Si mrkva, vajce alebo kava?

____
tento text mi v taliancine poslala moja polovicka ako presentaciu v powerpointe. Jedna z tych inspirujucich veci co beha po internete mailom bez podpisu. Skoda, lebo ten kto to napisal bol bezpochyb velmi mudry clovek a rada by som mu zlozila poklonu

Chvilu som tu nebola

chvilu som tu nebola, lebo som potrebovala dat do kopy par veci - vlastne iba jednu. Moj zivot a jeho smer... a chvilu mi to trvalo. dostala som jednu z tych VELKYCH zivotnych lekcii. Taku o akej sa mi ani nesnivalo.


Stala sa zaujimava vec. Stala sa skvela vec. Stala sa strasna vec. Stala sa strasidelna vec....a vsetko sa to stalo sucastne a moje ja iba kruzilo vo vire udalosti.

Moje telo preslo zmenou. Prezilo zmenu. Dalo zivot dvom malym dvojickam. A ochorelo. Tehotenstvo v nom spustilo proces destrukcie. Neliecitelny, nepredvidatelny. Moje telo si tvori armadu protilatok proti samemu sebu. Armadu ktoru az sa rozhodne ze nadisiel cas, pouzije aby neodkladne napadolo a znicilo vlastne organy. Oblicky, srdce, mozog, pluca...ma na vyber. Stava sa to. Stava sa to mladym zenam.Stalo sa to mne.

Nie neplacem a nie este neumieram. Spracuvavam a este stale stojim na vlastnych nohach tvarou v tvar vlastnej smrtelnosti. No to nestaci. Moja zivotna lekcia je bohatsia. Je o preziti s dvoma malymi dvojickami bez akejkolvek skusensoti a pomoci. Mat dieta je nadherne, mad dve naraz je narocne. Jedno dieta si clovek vychutnava, dve sa proste snazi prezit. Priznavam sa, nebolo vela casu na pisanie. Potrebovala som si usporiadat myslienky, priority, emocie...

Moj rok bol rok o preziti. Iste obdobie boli tak narocne, ze som sa s laskou divala na datum spotreby niektorych jedal a tuzila, celou bytostou tuzila aby uz neblo jedle. Aby uz bolo o nejaky ten tazky mesiac viac. Lebo potom to uz bude lepsie. Musi to byt lespie. V kalendari som si odskrtavala dni. 100 dni od Noveho roku. Dni do prveho jarneho dna, alebo proste 30 dni od dneska. A kazdy den som vedela, ze sa blizim k okamihu ked to uz bude lespie. Musi. Vedela som, ze deti povyrastu a pride den ked ich zovretie povoli a ja budem moct opat dychat. Vedela som ze pride den ked aj moje deti pojdu spat pred polnocou a naucia sa spat aj cez den. Vedela som, ze najdem sposob ako pomoct mojmu telu vratit sa do normalu. Ze najdem sposob ako dat veci do poriadku. Nepochybovala som, ze to bude dobre. Musi byt. Ina moznost nie je.

A popri tom vsetkom som na niecomu dolezitemu naucila. Posledny rok, rok a pol bol najcennejsim obdobim mojho zivota. Niecomu dolezitemu ma naucil. Stastiu. Tak hlbokemu, uprimnemu, naplnujucemu stastiu o akom sa toci filmy. Nikdy som nebola tak stastna, ako po tom co som si uvedomila ze moj cas je limitovany (a koniec koncov koho cas nie je? priznajme si to) ale este ho mam stale dostatok aby som si vychutnala co mam. A ja si to vychutnavam. Vychutnavam si usmevy ludi v mojom okoli a snazim sa usmievat na nichco najviac. Vychutnava si to co mam. Skveleho manzela, ktory mozno nie je dokonaly ale miluje ma najviac ako vie. Dve male deturence, ktore na mna volaju "mama". Vychutnavam si aj malickosti, ako nove nausnice ci dobru knihu. To vsetko ma tesi. Mam vsetko co potrebujem k stastiu.
  
Naucila som sa nieco velmi dolezite. Ze aj ked ma clovek akokolvek tazke obdobie, to este neznamena ze nemoze byt statny. Viem, znie to absurdne. No mna posledny rok naucil vytazit aj tu mini hrudku stastia a spokojnosti z tazkeho zivotneho obdobia.

Na mojej chorobe je skvele, ze ju objavili vcas, vo faze ked je iba klinicka (je v krvi ale nema symptomi). Nie je to stastie? A dokonca uz nejaku dobu nie je pritomna ani v krvi. Z velkeho mnozstva liekov ktore mi boli predpisane, uz nemusim brat ziadne. A nie je aj to stastie? 


Nikdy som nebola tak skutocne uprimne spokojmna a stastna ako teraz. A pritom som nikdy nebola tak vycerpana, ustvana, unavena, vystrasna a na hrane ako v tomto obdobi. Aky paradox.
No tak ako je kyslik sucastou mojho tela, tak je aj stastie v mojm vnutry...je mojou sucastou...Citim sa stastna a vdacna. Hrda na samu seba, na to co som dokazala, na to co moje telo dokazalo. Ludia sa casto trapia hlupostami o postave, vahe. A ponizuju, zbytocne oslabuju svoje telo. Nie je na tele najdolezitejsie ze je silne? ze je zdrave? nez to ci ma celulitidu? 

Nechcem a nebudem sa tvarit tak, ze namam tazke zivotne obdobie. Mam, priznavam. Kazdy den je o nieco nemej tazke, no stale je tazke. Moj zivot je plny unavy, vycerpania, hnevu, zloby, strachu a paniky, ansie,a este raz unavy :-D Obcas ma prepadnu obavy, pochyby. Pocit, ze mnohe veci neviem a nezvladnem, veci ked mam pocit ze zlyhavam...no to neznamena ze sa nemozem smiat...naopak. Hned ako naberiem opat odvahu, zacnem sa smiat este veselsie. Uprimnejsie. Opat mam o dovod naviac sa smiat, lebo ked sa prezenie burka, slnecne luce su este teplejsie a krajsie.

Smejem sa vela, casto a rada v tomto obdobi...vychutnavam si vsetko to dobre aj to minimum co mam...som velmi statsna. Znie to ako klise, viem. No ja som stastna. Nie preto ze mam viac ako ini, ale preto ze to co mam viem ocenit. Nemam o nic viac ako ini, ale to co ma mi staci. Naplna ma. Naucila som sa nedivat na to zle, necakat ze veci nepojdu a nedopadnu dobre. Naucila som sa obzriet sa okolo seba a najst tu jednu jedinu omrvinku, ktora mi sposobi usmev na tvari. A doteraz som ju vzdy nasla. Obcas je to najlespie to, ze so zapadom slnka je jeden zly den za mnou a som o jeden den blizsie tobu dobremu co na mna caka v buducnosti. Aj takych dni je moj zivot plny. Nevadi, podciarkuju to krasne. O to viac si to potom vzchutnam, lebo som na to dlho cakala.A doteraz som sa vzdy dockala. Ked som 4 mesiace lezela v posteli v neznesitelnych bolestiach ktore mi tehotenstvo prinieslo, ockala som sa dna ked som mohla vstat. Po operacii, ked sa moje deti narodili, som na druhy den stala na nohach, vediac ze kazdou minutou to je lespie a bolest ustupuje. Ked moje vysledky krvi boli zle a horsie, vedela som, ze musi existovat sposob ako to zlepsit a dnes je moje telo tak zdrave ako len moze byt. Ked som si domov doniesla tasku plnu liekov a inekcii ktore som si po mesiace pichala, vedela som ze kazdym dnom z nich bude ubudat a dnes uz nemam ziadne lieky. Ked som cele dni drzala na rukach dieta e nemohla nikam ist, vedela som ze pride den ked moje deti budu kracat a pojdu za mnou a za objavovani sveta same. A dnes uz objavuju svet same. 

Taliani maju uzasne porekadlo..situacia moze byt vazna ale nikdy nie "seriozna" :-D a to je podla mna ono...to je to tajomstvo. Aj moja zivotna situacia bola, je a v buducnosti este vela krat aj bude vazna...ale to este neznamena ze musi byt seriozna. Clovek moze byt stastny aj ked ma tazke obdobie...cenim si to co mam, uveodmujem si ake je to uzasne a ako je to vela a som vdacna. Mam vsetko po com som vzdy tuzila a po com realne clovek moze tuzit...uz je iba malo snou co si mienim este naplnit a ked naplnim aj tie, vysnivam si nove. V tom je ten zivot uzasny. Moze sa stat cokolvek...aj to dobre

chvilu som tu nebola... potrebovala som sa totiz nieco dolezite najprv naucit.