velky a Maly predajca

Uz davnejsie sme si povedali, ze potrebujeme nove auto. Pred rokom sme zacali velmi lezerne omrkavat rozne znacky a modely aut a samozrejme aj intenzivnejsie setrit. Nakoniec sa ako idealna volba splnajuca vsetky nase sny javili dve auticka. FIAT Idea a jeho luxusnejsia verzia Lancia Musa.

Po este uzsom vybere sme sa rozhdoli pre Fiat Idea, nakolko Lancia Musa, nech sa nam akokolvek pacila viac, nemola cenovo konkuroavt Fiatu (a to nie len cena auta, ale aj nahradnych dielov a pod.).

A tak sme zacali obiehat predajcov Fiatu v meste a zhromazdovat rozne cenove ponuky. Januar bol tym mesiacom ked sme si vybrali svojho predajcu. Mojej polovicke sa zdalo, ze najvacsi bude aj najlepsi. Ako sa ukazalo bol akurat nejneochotnejsi. Hned na zacaitku sme si dovolili vyjadrit sme svoje skromne poziadavky –cierna farba, benzin a slusna cena za odkupenie stareho vozdila. Ako sa ukazalo su to dost krkolomne poziadavky ktore Velkeho predajcu zdrzali. Auticko malo byt hotove o dva mesiace – v marci, ale ked sme volali v aprili o auticku nebolo ani chyru ani slychu. Vraj mame byt trpezlivi. Posledna navsteva prebehla 29.4. a vela ustretovosti zo srany predajcu neprinasala. Mame cakat, ale nakolko Fiat meni Ideu tak nevie a uvidime a on sa ozve a tak...

Cestou domov mi v hlave skrsol napad skocit na okuk ku konkurencnemu predajcovi Fiatu. Spominam si ze pri poslednej navsteve bol ustretovejsi.

No a co sa nestalo? Tento predajca okrem toho ze predava Fiat, predava aj Lanciu. A akousi nahodou, ma specialnu akciu na Lanciu, ktora konci 30.4. – na druhy den. Zlava z cennika okolo 30%, vdaka comu ma Lancia Musa nizsiu cenu ako Fiat Idea. No a co je este zaujimavajsia nahoda - ma prave u seba novucicku Lanciu Musu novu verziu, ciernu, benzin a za odkupenie nasho auticka nam dava o tisicku (EURO) viac ako konkurent. Bez reptania, bez natahovania sa, bez komplikacii. Akurat sa treba rozhodnut zo dna na den. Ale nebolo treba dlho vahat. Auto akoby uz na nas cakalo.

A tak v pondelok bude mat nase auticku SPZtku a mi v rukach papiere vlastnictva. A mne len nejde do hlavy ako je mozne ze u jedneho to neslo dlhe mesaice a druhy si isiel nohy polamat aby nam to auto predal. Ochotny vysvetlit, poukazovat.

Zatial co Velkeho sme museli skoro prosit ci nam to auto vobec ukaze, tento Maly nevahal rozobrat cele auto aby nam ukazal co vsetko kde a naco ma.

Tak ci onak zlatym klincom, kedy som pochopila ze taliansku mentalitu nechapem, bol okamih, ked ja som bola cela nadsena vyhodnou cenou a velkou zlavou, zatial co moj muzik sa zadival na predajcu a vravi mu: „je takym zvykom ze ked sa kupuje auto, predajca nieco daruje zadarmo. Co mi darujes?“

V tichosti mi padla sanka a dufala som ze to nebolo prilis trufale vzhladom na maximalnu vyzdimanu zlavu a rozne ustupky ktore nam uz predajca dal. V duchu som sa divala kde je najblizsi vychod ktorym nas pozenie von, ale ukazalo sa, ze nas nikam nepozenie. Dostali sme dalsie vyhody.

Nuz ako sa ukazalo, Maly a velky je niekedy hlavne o pristupe.