Taliansky patente na rozum

Nie je tazke pochopit, preco sa hovori, ze veci budu klapat a pojdu ako Svajciarske hodinky. A tiez je velmi lahke pochopit, preco nikdy nikto nepouzije podobu alegoriu v Talianskej trikolore. Lebo v Taliansku veci slapu tak ako v Kocurkove a pre vacsinu Talianov je svet Gombicka.

Nadisiel cas zasmiat sa a poplakat si nad faktom ze ja este stale nemam vodicak a je to vdaka dobrej investicii mojich dani do pracovnikov isteho statneho uradu.

V Taliansku vam vodicak nedaju policajti. Tu vam ho vyda Ministerstvo dopravy a jej prislusny urad.

Moja prva navsteva tohto uradu odhalila, ze najdolezitjsou osobou v celej budove Ministerstva je asi storocna vratnicka v neonovo ruzovej mikine Mickey-Mouse na ktorej jej troni obrovska viktorianska brosna. Bez jej laskaveho povolenia sa neostanete nikam a uz nikomu dalsiemu som nemusela tak detailne vysvetlovat co sa mi stalo a co potrebujem. Preco su to vzdy vratnicky a upratovacky ktore maju pocit ze niet dolezitejsej osoby v celej galaxii?

Pani z prveho poschodia ma ubezpecila ze vsetko je OK, mam vetky dokumenty, len mi chyba lekarske vysetrenie a potom mi ctena talianska vlada vyda moj vodicak - tak do konca roku ho bude mat. Aka skoda ze ma nenapadlo spytat sa ktoreho roku presne ma na mysli.

Lekarsku prehliadku som uspesne absolvovala a cela natesena som odniesla ctenemu organu lajstro papiera, nech si ho moze zalozit do mojej zlozky. Poslali ma z prveho poschodia na prizemie za okienko cislo 5. Za okienkom cislo 5 sedela Barbie v zivotnej velkosti....Seriozne chcem moje dane naspat ak ich vlada pouziva na plat tejto zeny! To tam kludne mohla sediet Paris Hilton a aj ta by to v taliancine pochopila rychlejsie.

Ale nejake kolieska sa tej babike v hlave predsa len krutili a tak mi vydala taky papier ktory ma docasne opravnoval riadit auto. Teta si vypytala moje 2 forky a pekne sme sa rozlucili.

Na druhy den mi teta Barbie vola ze musim prist spat na ministersvo, lebo nemozu overit ze tie dve fotky co som im vcera dala, su moje a ze som na nich ja.....Tak, toto!...toto je dovod preco nikto nikdy nepovie ze veci slapu ako Talianske hodinky.

Vypytala som si teda volno a s besnou penou okolo ust som sa vratila k okienku cislo 5. Este ze tam bola moja polovicka, lebo inak by si ta pani za klobuk nedala co som mala na srdci. Ale aj tak som prskala hnevom. Odstala som si polhodinovu radu pred okienkom, prisla som k Barbie , ta otvorila moju zlozku, pozrela sa na foto, na mna a opeciatkovala si laskavu jednu z fotie s tym ze je AUTORIZOVANA. Usmiala sa na mna a vravi ze uz je to OK, mozem ist, vodicak budem mat o 20 dni.

Vedoma si ze 20 dni v Taliansku je silne informativny termin, o 35 dni som sa vratila na dany urad. Tento krat k prepazke c. 3, s tym ze si idem prevziat moj hotovy vodicak. Ako som cakala az na mna pride rad, iba som sa musela smiat. Pri prepazke cislo 4 sa rozculoval mlady Talian a nahlas krical „ako je mozne ze moje auto nie je moje! Kupil som ho, zaplatil a pouzivam ho. Teraz ho chcem predat a vy mi to musite dovolit!“
Na co mu s kludom kontroval pan za prepazkou „nepodpisali ste ten a ten dokument do 30 dni od kupi. To uz sa dodatocne neda podpisat. Auto predat nemozte, nie ste jeho majitel. Auto majitela nema a predat sa nikdy nebude moct.“
Na to mu ten majitel auta rozculene vravi „A co mam teraz s tym autom urobit?“
A pan za prepazkou mu s kludom anglicana, ale logikou taliana odpoveda: „Mozete ho but odparkovat na zahrade a uz nikdy nepouzit, alebo ho dajte zosrotovat.“

To uz ale prisiel rad na mna a bola som na tahu v hre „clovece nehnevaj sa“. Za prepazkou cislo tri tronila starsia pani, jednoznacne pribuzna slecny od 5 prepazky.
Tuka do PC aby ma nasla...a nasleduje moment prekvapenia.... Ja ani moj vidcak tam nie sme! Moje meno, rodne cislo, ani cislo schvalenia mojho vodicaku PC nerozoznava. Pani zdvyha sluchadko a vola hore, na prve poschodie.
„je tu taka pani zo Slovinska..“ – ZO SLOVENSKA! -Skacem jej nahlas do reci.
- Mnmh, zo Slovinka, ako som vravela...ano ano...no neviem ona je Slovinka – SLOVENKA!- ziapem na nu"...mhmh...ano, ano...aha neviem spytam sa....“pani sa diva na mna „Je Slovinsko v EU?“...cez zatate zuby jej vravim “Ja som zo Slovenska. A Slovensko je v EU!“ pani sa spokojne usmeje a pokracuje v telefonate „ano, Slovinsko vraj je v EU............“ v tomto bode som stratila vsetku nadej ze moj vodicak niekedy dostanem, ak to bude zavisiet od tejto zeny.

Dalsie rande mame 28.2. Zatial zbieram vsetku trpezlivost a dufam, ze moj Patente (vodicak) este niekedy uvidim. Jedien o com ma ma tento cteny urad zatial presvedcil, ze ma Patente na rozum.
DODATOK: dnes je 8.2. a patente urad mi volal, ze NASLI, ano prosim nasli moj vodicak a uz je hotovi, mam si pre neho ist. Samozrejme ze som v Taliansku a kym nemam karticku v ruke, neuverim...