Chlpacik

Dnes je specialny den. Dnes cestujem domov. Tesiim sa. Velmi sa tesim. A tesim sa dvakrat tak. Nie len ze stretnem vsetkych mojich priatelov, ale...

tadaaa!

idem si pre havina. Toto je on, drobec. Este nema meno, chlpac jeden (tak ak mate navrhy, sem s nimi. Inak je to mlady pan)

No ano, vytesujem sa ako male decko. Akurat, ze viete ako sa tak hovori ze ludia sa delia na Catperson a Dogperson? No tak ja som Catperson. Ja uplne totalne rozumiem Garfieldovi a smejem sa tomu nestastnemu psovi....Cely zivot som vyrastla s mackamy a psi mi vela nehovoria. Takze sa ma maly na co tesit.

Ale, nie zartujem. Ja teraz poctivo studuje o psoch. A najme o tejto rase. Je to Sheltie. A vzdy ma zarazi ako malo „mackoviti“ (jaj teraz ma ludia ukamenuju - ale inym slovom sofistikovani) su psi...ale zas pri velkom statsi z toho maleho vyrastie slusne vychovany kocur...

Ozaj to ste vedeli, ze pes je (zerie) kym nu davate jedlo? Macka nezje ani o omrvinku viac nez to co jej pridelite. Teda moj kocur Muro bol taky. Okram jednej vynimky – bol silne zavisly na horalkach. To bol este tazky komunizmus a Horalky maly taky priesvitny obal. Moj kocur to zboznoval (horalku, nie ten obal). Stacilo zasustat s tym obalom niekde v dome a doletela macka, jak namydleny blesk. A uz len same miau! miau! miau!....a vam bolo jasne, ze mate po horalke. Ale okrem toho ste ho mohli nutit, nic viac nezjedol. Najedol sa kolko potreboval a koniec. Ziadne – este tam mas lyzicku, uz to dojec..nie nie!. Zvysilo vam jedlo a bolo vam ho luto vyhodit? To mojho kocura vobec nezaujimalo. On sa najedol a odpadky po vas dojedat nebude (leda ze by to bola Horalka, ze ano)

Ale ine som chcela. Idem si po hafana. Este ho nemam tak sa nechcem prilis vytesovat...

Rozhodli sme sa pren aby moja svokra nebola sama a mala spolocnot. A aby sa OIDA viac hybala, kedze jediny moj pohyb je z postele do auta, z auta do kancelarie a z kancelarie rovnakou cestou domov...
A pripajam par foto tejto rasy psa. Je to taka krpata kolia.

4 x4 versus 600

Ja som pysna soferka malinkeho, chutnuckeho auticka FIAT 600. Poznamka cislo 1 pre damy - je biele a ma sedo-cervene potahy. Poznamky cisla 2 pre damy - vid foto. :-)
Ja a moje autocko mame vztah. Emocionalny vztah. To samozrejme Martania (muzi z Marsu) nechapu - ale to ani mne, ani mojmu auticku nevadi. Co nam ale uz o poznanie vaic vadi su ludia, ktori maju silny komplex a potrebu kompenzovat si ho na terennych mutaciach typu Jeep & Co.

Neviem ako je to doma na Slovensku, uz som tam dlho nebola, ale poviem vam ako je to tu. Kazdy, kto dokaze cislo 4 vynasobit stvorkou, sa citi byt kompetentny riadit tieto opachy. Poznamka c.1 pre damy - to si tie skarede, ohavne vyzerajuce auta velkosti tanku. Poznamka c. 2 - vid nasledujuce foto.
A verte mi, tu je takych jedincov dost vela. Co to v praxi znamena? Stracaju sa normalne auta a naopak ich nahradzaju Land Rovery, Jeepy a obdobne hovada (s prepacenim). Dodnes mi nikto nevysvetlil, naco presne clovek v primorskom meste vziadlom na mile savanam, pralesom, ci pustiam potrebuje na rovnej ceste (v meste kde ani nikdy nesnezi) terenne mexa-auto. Je to tak aj doma na Slovensku?

Moja osobna skusenost je taka, ze tieto auta su velmi, velmi neprehladne a ztazuju soferovanie. V meste posobia ako slon v mysacej rezervacii. A ze sa tu tie slony premnozili. Ked nahodou mate takuto Godzilu pred sebou, tak vam zakryje cely vyhlad. Ak vas nahodou takyto gigant naberie - vodic daneho auta nema problem, je vysoko, to vy ste ten hlupak pod jeho kolesami. No a zial podla toho aj mnohi jazdia. Do kariet im hra aj velmi skvely taliansky danovy zakon, vdaka ktoremu ak si takuto vecicku kupite na firmu, znizite si tym dane. No nekup to.

Nedavno som videla jednu extremne zdatnu soferku. Chcela odparkovat svojho tatosa, ale miesto spiatocky tam zaradila 1-tku a jej auto svizne breskocilo obrubnik a v plnej krase vmasirovalo cez vykladnu skrynu do nablizsieho obchodu. Trvalo to cele iba kratucky okamih a taky bezny, klasicky obrubnik (kde moje auticko ma iste probelmi) mu nebol ziadnom prekazkou.

Teraz otazka do plena...a keby tam boli ludia, co by sa stalo?...uvazujete? tak ja vam poviem co by sa stalo...Dve mlade dievcata vo veku menej ako 20 mrtve a kopa krvy na namesti...to by sa stalo. Vlastne inak - to sa aj stalo! Pred par rokmi. Pan sofer dostal infarkt a jeho "mini" kara vyskocila z cesty - pretoze je to taky tank, ktory uz nic nezastavil, sinul si to pesou zonou. Vlastne nakoniec sa ho podarilo zastavit. Zastavila ho fontanna na namesti v pesej zone. A aj dve tela zaseknute do kolies urobili svoje.
Ze prehanam? Podla mna prehanaju ti, co si myslia ze su zdatni soferovat take silne auto v meste kde nepotrebuju ani stvrtinu jeho sily a prejavit ju naplno je uz nebezpecne. Podla mna prehanaju ludia, co nedokazu regulovat svoje potreby a chu iba viac a viac...Podla mna prehana kazdy zakomplexovany trotl v tomto meste, ktory siahne na terenne auto, len aby niekomu nieco dokazal. Lebo 4x4 v tom pripade vyjadruje vysku jeho inteligencneho kvociendu- teda 16

A teraz este pridam moju skusenost. Kedze mam malicke "city car" auticko, kazdy hlupak co vie zoslapnut plyn a ma pohon 4x4 ma pocit, ze je opravneny dokazovat si / mi o kolko je rychlejsi. Takze ak nahodou idem po ceste v mojom auticku, tak si mozem byt ista, ze nejaky chumaj sa ma bude snazit bud predbehnut, alebo vystresovat tym, ze mi bude neprijemne blizko ocumovat zadnu SPZtku. Ono keby ma aj nabral, problem je to moj, nie jeho (jaj a to som zabudla dodat, ze moja polovicka ma nizke sportove auto. Ani nechcem vediet co by sa stalo keby jeho taky tank nabral).

Ale mam aj inu skusenost. Za celu moju sofersku historiu som naburala iba jediny krat v zivote. Hadate spravne. Bol v tom Golias v podobe terenneho mega auta. Jeho majitel mal totiz pocit, ze kedze je najvacsi, tak je KING a ako taky moze odparkovat kdekolvek. Napriklad aj na zakaze parkovania v zakrute (quizova otazka, ako hlupy musi byt clovek aby odparkoval v zakture mini tank?). Ze ten zakaz parkovat tam bol z isteho dovodu, nemalo zmysel KINGovi vysvetlovat. On bol v Pohode. Problem som mala ja - inym slovom auto prichadzajuce z bocnej cesty s nulovym vyhladom na hlavnu cestu. Takze ked som sa pomalym posuvom vpred rozhodla vyliest na hlavnu cestu, stalo sa presne to co sa stalt muselo. Zrazila som sa s inym autom. Trikrat hura terennym opacham v meste!!!...a trikrat slava ich neschopnym majitelom!!!

Aky velky musi byt komplex a aky maly musi byt zdravy usudok cloveka, aby napochodoval do predajne terennych auta a zapisal sa do zoznamu ludi vlastniacich zran na styroch kolesach? A ked uz ju musite mat, berte laskavo ohlad aj na ostatnych vodicov.

Pocta jednemu "malemu" cloveku

Vcera sme boli na veceri. Moja polovicka a ja, nas spolocny priatel – „miestny“ DJ obcas hostujuci aj v Bratislave a jeden svetoznamy DJ z Luxemburgu.

Pocuvam, pocuvam co vravi ten slavny DJ, ktory si dokonca nedavno otvoril skolu pre DJ-ou. Je to vsetko velmi posobive. Rozpravame sa o tom, ako cestuje po svete. Ako zaraba patmiestne cifry za jeden vecer a aky ma skvely zivot. Mimochodom ked zisti odkial pochadzam, ohuruje ma tym ako precestoval aj Slovensko. Pozvalo si ho Fun Radio na akusi svoju akciu. Navstivil ale aj ine miesta a zamiloval sa do Popradu, kam sa chce este vratit. A potom mi medzi recou vravi, ze Adela Banasova je fakt symposka a ten jej kralicek je zas prilis mlady.

Nakoniec sa obaja DJ zacnu rozpravat o svojom „chlebiku kazdodennom“. Ten svetaznaly DJ dava rady tomu nasmu priatelovi, ako prerazit a stat sa „velkym DJom“. Prezradza mu rozne triky a co a ako ma a nema, preberaju jeho moznosti.

A na to ten „maly“ DJ povie: “Ked jedine co ja vlastne chcem je zarobit dost na to, aby som mohol byt s mojou Marti a zaplatit vsetko co potrebujeme.“ A vtedy mi to dojte. To ako ten „maly“ DJ je vlastne jeden uzasne velky clovek. Lebo pochopil skutocnu cenu veci a vie ze slava a nalesteny zivot ho nenaplnia. Ked mu ten Velky DJ navrhuje aby sa prestahoval do miest kde zarobi viac, odpoveda mu, ze ma svoju mamu, ktora je na neho naviazana a to by jej neurobil. Ved aj ona uz ma svoj vek.

A tak si uvedomujem, ze tento clovek asi nikdy nebude slavny DJ a nikdy nebude mat svoju sochu na namesti. Ale jeden taky maly pomnik v mojom vnutri mu iste postavim. A aj tento blog je pocta „Velkemu Maurymu“.

A ono niekedy to, ze clovek cestuje po svete je aj preto, ze vie ze ho doma aj tak nikto necaka. A aj keby dal dokopy celu tu kopu penazi co zarobil, skutocne cenne veci si za ne aj tak nekupi.

Dnes nepisem

dnes kreslim - 3 esencie nas samych (jejda to znie ako tie mudre New Age poucky...:-) hehe.
Zamyslela som sa, kde je moje Ego, kde Dusa a kde je moje vnutorne dieta (tak, tak, aktivne zive vnutorne dieta!!!) a zacitila som sa do seba...

To modre je symbolika duse, to telovej farby je moje vnutorne dieta a to tazke, fialove je Ego. Scaner velky respekt k povodne ziarivym farbam nemal, takze original je k nahliadnutiu az budete prechadzat Talianskom...

No a je tu aj vysvetlenie jednotlych vyznamom (po kliknuti na obrazok). Ale nedoporucujem- mam pocit, ze kazdy kto sa zamysli a zaciti si svoj vyznam najde aj sam.




:-) Jej, ako ja milujem mat svoj "osobny" blog a tu slobodu zaplnit ho cim len tuzim. Vlastny priestor a ziadne oci davu...:-)

Ozaj, uz ste si niekedy polozili otazku Aky vztah mate k svojmu egu?

Preco ho milujem?

Dnes rano som sa zobudila o piatej rano, s tym ze mam kopu veci co musim urobit skor ako sa vyberiem do prace. Zajtra sa nam byt zaplni ludmi. Moja mama, otec, mamina priatelka, moja priatelka a jej dcera. A den na to moja svagrina, svagor a ich dve deti. Vsetci natlaceny do dvoch bytov.

Ked som okolo siedmej rano dozehlila, presiakol mnou akysi smutok. Mam take tazke obdobie a kazdy den sa stane nieco, co ma rozosmuti. Naposledy mi odkvytla moja milovana orchidea. Iba tak, opadali jej vsetky kvety co medzicasom vyhnala. O tom, ze sa v mojom okoli zakradaju choroby, pohreby a isti ludia sa v dosledku toho stali ludskymi hyenami, nebudem ani hovorit. No aj ked travim vela casu na cintorine a tym ze pocuvam ludi v mojom okoli nariekat, stale sa snazim mat hlavu hore a ukazovak „pointed“ na to, co sa z toho blata da vytazit. To je tak tazke zivotne obdobie, ze tam niekde musi byt nejaky diamant toho co sa z toho mam naucit. Kedysi som si hovorila, ze pocas tazkosti clovek rastie. Ja v tomto obdobi nerastie, ja expandujem.

Moja polovicka naopak podlahla okolnostiam a cely sa odizoloval od sveta, aby si mohol hoviet v svojom smutku nad rodinnou tragediou a zradou blizkej osoby k tomu. Tak som v poslednych dnoch akasi sama a okrem prekonavanie vlastnych strat a organizovania kopca povinnosti, sa snazim najst sposob ako :

a) donutit moju polovicku aj oddychovat a nie sa len ponorit do miliardy smutnych povinnosti, ktorymi sa obklopil a ktore ho nicia

b) pomoct mu vidiet aj to pozitivne a nie sa len utapat v tom ako sa vsetrko ruca.

c) urobit vsetko co dokazem pre jeden jeho usmev, ktory akosi zabudol vykuzlit

No prave dnes rano to na mna akosi dolahlo. S vychodom slnka, na mna cely ten smutok dopadol. To, ako je toho vela. To, ako sa citim byt na to sama. To, ako stale cosi nove pribuda...

Prave tieto moje myslienyk pretrhol ranny budik. A do toho rozlepene oci mojej polovicky. Ani ich poriadne neotvoril, a zrazu mu tvarou prebleskol obrovsky usmev, prvy po par tyzdnoch. Spontanne ma jeho ruky objali, az som sa ponorila do jeho vrucneho objatia.

„Ty si take moje slniecko. Ja mam teraz tolko mrakov pred ocami, ze nevladzem zvdyhnut hlavu a pozriet sa na to ako svieti. Ale to je chyba. Mal by som viac ocenit moje slniecko. Aby nebolo same. Viem ze toho vela robis a ja to teraz neviem ocenit. Stale nie som sam sebou a potrebujem cas. Ale i tak viem ze si uzasna. Si pre mna jedina na svete“

No a vtedy mi to doslo, preco ho tak zboznujem. Lebo niekde v nasom vnutri je akesi spojenie. Intuitivne, ci dusevne. Ked jeden nevladze, ten druhy to citi a pride ho podrzat. Bez slov, prosieb ci vyhrazok. Proste to vycit. Z lasky.