Obcas ma to napadne. Aky privlastok dostaneme? Niekde som citala, ze sme generaciou ludi, ktorych umenie uz nedokaze byt originalne. Ze zijeme v dobe, ked uz nie je mozne vymysliet nieco co tu uz nebolo. Nove smery, prudy.
Kto vie, snad to je z casti pravda. Moderne umenie je tak siroky pojem, ze sa tam zmesti aj perverznost pod zastitou tolerancie. Sokovat je sice fajn, ale originalitou to este vonat nemusi. (Ono totiz sokovat za akukolvek cenu tazko moze byt originalne, ak to predtym urobili uz desitaky a stovky umelcov).
Ironiou je tiez fakt, ze samotne Umenie uz pred rokmi odislo do dochodku a nahradil ho mladsi a agresivnejsi Biznis. Ten si aspon vie na seba zarobit a neumrie od hladu ako Van Gogh... Umenie sice obcas o sebe da vediet, ako to ludia v dochodku zvyknu z casu na cas robit, ked im je dlho lustit krizovky, ale firmu uz riadi pan Obchod.
Co uz. Kaslat na selebrity. Ked ale premyslam o ludoch. Beznych ludoch a tom ako ich budu nasi potomkovia definovat, nemozem si pomoct, prichadza mi na um jediny vhodny privlastok. UMELI. Ti co stratili pochopenie, spojenie s vlastnou prirodzenostou. Odprirodneni ludia. Myslim, ze v dejnach budeme zapisani ako ti co hrali. Ti co sa bali citit. Ti co sa nechali natlacit do formiciek.
Moja terapeutka mi nedavno povedala zaujimavu a pre mna sokojucu vec. Vraj ci viem, co zistila na zaciatku stavania sa samou sebou?
A teraz si ju dovolim citovat (snad mozem): „Zistila som, že vlastne hrám niečo, čím skutočne som ale neverím si. Takmer všetci ľudia, s ktorými som kedy pracovala, to zistili. Keď sa bojíme cítiť, čo cítime, tak hráme to, čo by sme mali cítiť. Ak sa prestaneme báť, cítime skutočne to, čo sme predtým hrali.“
Lepsi opis nasej doby si neviem predstavit. Sme genracia ludi, co hra samych seba. Co sa miesto do zrkadla, do vlastnych oci, diva radsej do oci okolia a hlada tam prijatie, obdiv, popularitu. A tu prazdnotu v sebe? Vyplni ju shopping center. Tak sa stavame timi co si kupuju mnohe veci, ale malo co z toho skutocne vlastnia a ziadne z nich nevyplnia ich prazdno.
Mne od isteho casu kuchynu zdobi zlaty ramik s tymto textom: „Byt sam sebou ma za nasledok vyhostenie mnohymi ludmi, ale naopak podriadenie sa prianiam inych ma za nasledok byt vyhosteny sam v sebe…”
3 komentáre:
o.i.d.a., každý tvoj článok, iná a zaujímavá téma. Páčia sa mi tie nevšedné prirovnania, pozorujem to u viacerých ľudí, mladých, ale aj starších, že hľadajú a nachádzajú seba, svoju reč, svoje vyjadrovanie, svoje prirovnania.
To je povzbudzujúce aj v zmysle tvojej úvahy o dobe a generáciách.
Tá doba, tá dnešná generácia, nie je rozhodne zatratená... možno sa to na chvíľu tak zdá, ale ja vidím (čítam, aby som príliš negeneralizoval...) aj originalitu..
Mnoho ľudí píše knihy, píšu básne, maľujú amatéri, fotografujú... sochárčia.. to nie je len tak, z ničoho nič, to je túžba po originalite, to sa časom niekde objaví, ak nie inak, tak v dobrom pocite autorov, čím sa stávajú lepšími...
Umenie žije, už nie je len výsadou talentovaných (čo prináša aj isté konflikty a možno znížený priemer kvality..), umenie žije v mnohých hlavách, srdciach, dušiach...
Myslím si aj, že rozdiely medzi generáciami sa zmenšujú.. mladí rýchlejšie starnú a starý dlhšie ostávajú mladými...
Nie som preto istý, koho myslíš pod pojmom "naša generácia"... kam by si napríklad zaradila mňa? (to je kontrolná otázka...:) tiež sa hľadám a možno aj nachádzam v prirodzenosti... :)
sorry, nie je to príliš dlhé?
:-) Nie, vobec to nie je dlhe...Je to uplne primerane :-)))
a myslim, ze viem co myslis.
koho myslim pod pojmom nasa generacia? dobra otazka. vies napriklad tu v Taliansku, sa 40tnici pokladaju za velmi mladych. Napriklad aj na sobas a zalozenie rodiny. Nedavno jedna "slecna" povedala, ze ona je iba "DIEVCA" vo veku 48 a este sa nechce usadit. Radi si uzivaju zivot a mladost. Ja mam 25 a obcas sa citim staro. Nie je to paradox? moj svokor ma cez osemdesiat a lezie po stromoch a zbiera figy...:-) takze s tebou plne suhlasim, ze je tazke vymedzi tu "generaciu", lebo tie hranice nie su jasne narysovane...
mozno je len otazka ci je nejaky vek, ked si clovek povie, uz nie som strateny. Uz som nasiel sam seba, dozrel, dospel....A mam silne tusenie, ze nie je, hehe :-)))a asi je to prave tak dobre..je to urcity proces. Vdaka Boho...
No a umenie?...mam blizkych priatelov ktori studuju umenie, venuju sa umeniu naplno, snazia sa aby ich uzivilo. Ja ich odvahu nemam. Skoda....
tak ci onak, do istej miery mas pravdu, umenie zije. Ja si ale dovolim dodat - skoda len ze dnes uz nie je az tak slobodne, lebo sa musi podriadit "predajnosti" ktora ho do velkej miery determinuje. Alebo sa nepodriadi, ale neoslovi "masy". A vtedy je to skutocne ako dochodcovske hobby, nie ako hlavna napln....
Samozrejme ze vec nie su cierne a biele. Ani o tom nepochybujem...ale
tiez vymenovat vsetky vynimky by asi tiez neslo...
vynikajuco podane, krasne zamyslenie
Zverejnenie komentára