L´italiano, L´Italia, Gli italiani....

Uz to budu dva roky co tu som. Dva roky, co som sa na dobro (aj nazlo) presunula k juznej casti nasho kontinentu.

Mam rada, toto cislo - dva, lebo v sebe skryva krasny alibizmus a velky potencial. Od tohto okamihu mozem otacat uhol pohladu a pritom nemusim siahat po klamstve (co ja vlastne aj tak nerobim). Ze ako? Mam dva varianty odpoede na otazku ako dlho tu zijem. A obe su pravdive.

Takze:
-Ako dlho zijes v Taliansku?
-Par rokov
A nastastie sa to da s rovnakym vyznamom povedat v kazdom jazyku. Englsih Few a Italino Paio ma ten isty vyznam, ako slovensky Pár. Par su predsa vzdy dva. Viac-menej. Takze uz nebudem za novo-priselca. Uz ziadne, ved pockaj ty pobezis domov...nie, nie, uz som tu predsa par rokov, to je ako keby som tu bola... Dlho.

Ono to samozrejme zavisi aj od situacie. Ked sa to ma napriklad tykat mojej taliancini, tak to upravim.
-Ako dlho zijes v Taliansku?
-Rok aj nieco
S tym, ze to nieco je takych 11 mesiacov. Ale to len v sebaobrane. Lebo aj ked mi vela talianov vravia, ze moja taliancina je prekvapivo vyborna, ja mam este v zivej pamati, ako som sem prisla a nevedela si vypytat ani len mineralku (leda v automate).
A potom som nazbierala nejaky zaklad jazyka, a raz som sa vybrala do pizzerie. Dodnes si spominam, ako som tomu ubohemu pizzaiolovi povedala, ze tu pizzu (com som prave zaplatila) moze zahodit do kosa, miesto aby som povedala, ze ju chcem zabalit a zobrat si so sebou. Pre vyjasnenie Vyhodit prec = BUTARE VIA/ odniest prec = PORTARE VIA. Taliancina je jazyk zaludny az zakerny.

Dodnes si s oblubou platiem strom a hotel (L´albero/L´albergo) a Šál a topanku (La scarpa/ la sciarpa). Co z toho plynie? vety typu - "su ubytovani na strome pri mori" a "ta topanka co mam okolo krku je nova".

Aj ked nedavno som mojmu kolegovi uplne plynulo povedala, co si o nom myslim, a on sa urazil. To svedci o tom, ze ma pochopil a moja taliancina je "boju a prezitiaschopna" :-) Lebo ked uz v hneve zo seba dokazem sypat vety, to je pokrok. Navyse sa zo zasady vyhybam nadavkam, takze to boli cele vetne zlozenia, ktore mu davali jasne najavo co si o nom myslim a kam sa moze strcit. To nie je najhorsie.

No obcas nevediet vsetky slovicka je aj dost potupne. Ked som odviezla auto do servisu chcela som povedat mechanikovi, ze mi vrzgaju brzdy, tak som netusila ako sa to povie. Tak mi neostalo nic ine, len mu ten zvuk predviest.Tusite spravne, cela autodielna sa dodnes bavi na mojom napodobovani piskotu a vrzgotu brzd.

Na druhej strane, obcas je lepsie nevediet sa vyjarit. Pred casom ma zastavil na ulici policajt (v Taliansku mate zo zakona povinnost mat pri sebe pokladnicny blok z obchodu - uz neviem kolko metrov od obchodu. Samozrejme, ze som to nevedela a ja navyse autoamticky bloky zahadzujem). Kupila som pizzu (opat raz ta pizza) a niesla som ju domov. Esteze ta pani zlata, mi ten blok nedala do ruky, ale zastrcila do krabice, inak ma pokuta nemynie. Vyjdem z obchodu a vrhne sa na mna polis (v civile) ze financna policia a ze ci mam pokladnicny blok od pizze (nie, je som tu pizzu slohla a este mi ju aj zabalili. Ale oni to vraj kontroluju kvoli plateniu dani). Co myslite ze som mu asi povedala? Tiez som mala mlcat.
Zbadal ten blok, co trcal z krabice a vytiahol ho ku kontrole. A ja v dobrej nalade (vonala mi pod nosom pizza) "Ake stastie! Este dobre ze ho ta pani dala do krabice, lebo ja tie bloky vzdy vyhadzujem!" No jo, obcas je lepsie cusat.
To je ako povedat danovakom, ake stastie ze mam ten danovy doklad, lebo ja zvycajne ziadne danove doklady zahadzujem.

No jo, som tu prilis kratko na to, aby som vzdy vedela co povedat, kedy to povedat a kedy naopak nic nepovedat. Ale som tu tiez uz dost dlho na to, aby si vsetci Taliani davali dobry pozor na co povedia, kedy to povedia a naopak co nepovedia, lebo uz im rozumiem (ale obcas ich aj tak nechapem)