Mam tajomstvo. Uz dlho sa chystam k zavaznemu kroku. Uz dlho sa na pripravuem. Obehla som urady, vybavila tlaciva. Ludia co to uz vedia su sokovani co ma to napadlo a snazia sa ma prehovorit aby som neblaznila a rozmyslela si to. Moja zavazna zmena ich znepokojuje. Nuz ja si to uz nerozmyslim, ja som sa definitivne rozhodla. Aj ked to znamena istu revoluciu a zmeni sa tym zivot celej najse rodiny.
Schvalne by som chcela vediet co si myslite ze sa chytam urobit….stavim sa ze neuhadnete ani v tom najdivokejsom sne. Mate typ? Schvalne…Stavime sa ze vas sokujem?
Rozhodla som sa ze moj zivot potrebuje novy smer. Ze potrebujem zacat odznova. Ze potrebujem robit nieco pre seba. A ze nikdy nie je neskoro zacat nieco budovat odznova. A tak…som sa zapisala na universitu. Zapisala som sa na denne studium do mesta vzdialeneho hodinu a pol cesty odtialto.
Dobre nie?
Ja mam uz jedno magisterske studium ukoncene. Ale tento krat som sa rozhodla konecne studovat nieco na co som nikdy nemala odvahu ale co je mojou odvekou “tajnou” vasnou. Filozofia. Kazdy ma nejaku vasen, ta moja uz od 14tych rokov je filozofia.
S mojim muzom sme taky zvlastny par. Keby ste nainstalovali skrytu kameru zistili by ste ze aj po osmych rokoch manzelstva sa kludne pri ranajkach rozpravame o Descartovy ci Kantovy. To je take nase tajomstvo. Prave vcera sme rozoberali Spinosu (to sa stava ludom co nesleduju televizor. Miesto bulvaru rozoberaju mrtvych filozofov).
Divala som sa na studijny proram a tesim sa. Som zvedava. Chcem a bazim po tom moct to studovat do hlbky. Nadchyna ma to. Chcem pocuvat o tych ludoch. Chcem studovat ich knihy a chcem vediet viac. Chcem vyplnit prazdne miesta vo vzdani ktore mam (trebars o modernej filozofii).
Ked ma clovek deti, ukoncene vzdelanie, pracu a muza, akosi sa ocakava, ze bude pokracovat v uz zacatej ceste. Najme ked ma trebars uz po tridsiatke (a teda po mladosti a ma sa spravat dospelo). Ked ma deti a ma byt zodpovedny rodicom. Alebo ked uz jednu vysoku skolu ma (lebo naco je uz len takej zene druha).
Ocakava sa, ze sa rano zobudi a vychysta deti, pojde do prace, ze vecer nakupi a unavany pojde spat. Ze medzicasom postreta znamych, vyperie, zabavi sa a uprace byt…ze dokola pojde rovnakym tempom k starobe. Ze zapadne do dospelackeho stereotyu, bude platit ucty, vychovavat deti a prestane vymyslat a vytrcat z rady.
Mne to nestaci. Ja to takto este nechcem. Mozno je to kriza a mozno je to vzdor. Mozno je to potreba “posledny krat” este neico zmenit. A mozno potrebujem zmenu z vazenia “rodicovskych povinnosti”. Zivot bol ku mne velmi tvrdy a v poslednych rokoch este viac. Je cas aby som skusila nieco zmenit. Potrebujem byt tam kde je eneria mladych studentov a chcem byt sucastou tej enerie, jednou z nich.
V zivote nie je nic nalinkovane a urcene. Clovek tvori svoj zivot a svoju cestu. Este nechcem byt dospela ak to znamena nemoznost menit smer. Preto som sa rozhodla ze sa vratim spat a zacnem studovat to co ma vzdy bavilo. Celu strednu skolu ma vsetci nazyvali filozofkou (prave kvoli mojej vasni k tejto disciplnie). Nuz dufajme ze nou o par rokou naozaj budem. Ja citim ze este mam silu nieco nanovo budovat nech si konvecia hovori co chce.
Tak co typovali ste spravne? Pochybujem ;-D Ale kto ma pozna vie ze som nevyspytatelna.
PS: Viete o tom, ze filozofia je tak zrastena s mojim ja, ze uz len moj dlhorocny nick OIDA pochadza z vyroku od Sokrata?
