Zabava pokracuje..o cudzincoch, teda o mne

Moj zivot v poslednej dobe sa podoba sitcomovym hrdinom. Akurat ze oni za to dostanu aj zaplatene.

Vcera sme boli na nakupe. Taliani su velmi otvoreny a tolerantny narod. Ale nie ked sa ide o jedlo. Viete ake je jedine "jedlo" ktore ked si vypytate, zarucene nasrdite kazdeho Taliana? Ketchutp! Ak si ho date na cestoviny alepo pizzu, deportacia z krajiny na seba nenecha dlho cakat. A viete ake jedlo moje deti (genetika) miluju? Presne tak. Ketchup. Samozrejme nie na cestovinach ci pizze. To by asi moj muz psychicky nezvladol. vacsina Taliano nezvlada ani len verbalne spojenie slova ketchup a cestoviny. Moje deti zato skvelo zvladaju spojenie ketchupu a ryby, hranoliek, zeleniny a vdaka experimentovaniu mojich deti jeden krat aj na banane.
Zvycajne mam plan - idem do najvacsieho nakupneho centra v meste (anonimita) kde uz presne viem kde maju oddelenie s ketchupom. Vezmem ho, a schovam peclivo na dno nakupneho kosika a tvarim sa ako ze robim nakup pre niekoho ineho. Lenze tento pondelok nam ketchup dosiel a aj napriek snahe oklamat moje deti horcicou a paradajkovym pretlakom, mali sa dozadovali svojho. A tak som ich odviezla do miestneho obchodu, kde som ale ketchup najst nevedela. Po tretom okruhu obchodom som to vzdala a odhodlala sa opytat sa predavacky. Skusila som tu v oddeleni s jedlom pre psou (mozno to bude v jej reviri). Nebolo, a tak ma poslala do predposlednej ulicky doprava a potom dolava, co je skvela navigacia v obchode kde su vsetku ulicky vodorovne. Samozrejme ze ketchup som nenasla. Takze mi neostava ine ako sa opat len pytat na pomoc inej predavacky.
   Aby ste mali predstavu v akej zone Taliani drzia ketchup - zona s exotickym jedlom, medzi mexickymi omackami a cinskymi rezancami. Presne tam stal aj moj Ketchup. Na uplne najnizsej policke na urovni noh (niet divu ze som si ho nevsimla). Nie je mozne jasnejsie demonstrovat postoj ku ketchupu. Rovno mohli nad tu ulicku napisat Ulicka hanbi alebo Loser food. A aby moja potupa nebola dostatocna, moje dieta (stojac v kosiku) vzalo ketchup do ruky a celu cestu k pokladni hrdo ukazovalo okoloiducim cerveny obal a kricalo "mama kupit kepuc!" (to aby vedeli ze nie len ze jem ketchup, este som aj cudzinka, co v tomto obdobi nie je zrovna velka vyhra. Nik so mnou nebude mat zlutovanie. Cudzinka co nie je to najhorsie, ale este aj je ketchup. To je pohorsujuca skutocnost. Som si ista, co si ta starenka okolo ktorej sme prechadzali mysela - z tej matky dvojiciek nekuka nic dobre. Ta ten ketchup urcite pouziva aj na "la pasta"...cudzincom by mali zakazat vstup do krajiny. Nic dobre z nich nevzide.)
A viete co je najhosrie na tomto pribehu? Ze to moje dieta ten kutchup niekam zahodilo, a ja som ho nakoniec nekupila a musim sa tam vratit znova...:-o

K tomu postavenie cudzincov...Nedavno som bola na statnom urade ktory je ekvivalentom nasich odborov. Mam nejake pracovne potahovanice s mojim ex-sefom a tak som sa bola obratit na odbory. Predo mnou bola asi storocna babicka s malym ciernym psom (ano storocna co potrebuje pracovne odbory. Nakoniec si len pomylila urad. Co hladala boli carrabinieri).
 Na urade so mnou boli aj moje dve deti, s ktorymi naplno trieska "terrible twos". Babkin pes si sadol na zem a suchal sa po nej, utierajuc si tak zadok o linoleum, nechavaju na zemi peknu vzorku toho co vyprodukoval. Problemom v cakarmi ale zjavne nebol ten pes. Bola som to ja. Babicka sa na mna obratila s otazkou ci moje deti budu vediet aj taliasnky ked do nich hustim "tou mojou"... a dalsie dve zeny cakajuce s nami sa znepokojene obratili na mna. Mala som chut jej povedat, ze keby ich bystrost mala zavisiet len od genetickej vybavy domacich tak asi nie, ale nastastie maju aspon polovicku genetickej vybavy v poriadku (tu maminu). Ale kusla som si do jazyka, koniec koncov netreba mat predsudky, no nie? Iba som sa usmiala s tym ze urcite budu vediet aj taliansky a nech sa neznepokojuje (kvoli veciam do ktorych ju aj tak nic nie je). No babaka sa znepokojovala dalej. Chcela vediet ako dlho zijem v Taliansku - najsamskvelejsej zemi na svete a ked som jej povedala kolko to uz je, neskryvala prekvapenie ze si este stale pamatam moj rodny jazyk (chcela som ju uchlacholit tym, ze uz si napamatam presne pravidla pisaneho prejavu - ako moze citatel posudit aj sam, ale nevyzerala na to ze vie citat a tak som ju tym nechcela zbytocne drazdit.) Nechcem ludi sudit. Aj moja susedka ktora vyrastla par kilometrov odtialto a nikdy sa nepozrela dalej ako do priemiselnej oblasti tohto mesta, nevie pisat a citat. To sa ludom stava (tu). A ani mojej susedke negramotnost nebrani v tom aby maja na vsetko nazor a vsetko vedela. Napriaklad presnevie kde je Uzbekistan, odkial pochadza jej susedka - ja.

Ale zas obcas si aj my sami robime zlu reklamu. Chcela som si dat vytlacit par fotiek z leta. Pokrok dorazil aj sem a tak sa da poslat foto cez internet a iba si ich ist vytlacit. Chybou lavky je, ze mi to neslo a tak mi neostavalo ine ako zavolat do obchodu preco to nefunguje. Velmi mily a ochotny (a ako som neskor zistila aj pekny) predavac mi povedal nech vypnem antivirusovy program a ze potom mi to pojde. No neslo. Moje Xpcko ma viac pouzivatelou a kedze ten pod ktorym som ja, nema prava ako administrator, taketo veci mi proste nepovoli ucinit (na to som prisla po polhodinovej strate casu marnymi pokusmi). Tak si vravim - nic nie je stratene, vezmem USB pero a nahram to tam...No a potom uz veci isli hladko. Moj synator chytil krizu ze on rifle nechce a nejde von, ja som chytila nervy, dve deti, tasku, USB pero a uz sme boli v aute. Peknne som si zaparkovala pred obchodom na zakaze a odbehla do obchodu. Mlady predavac si na mna pamatal (s otazkou ty si Eva). Co nie je dobre ked ide o to, ze sa vam nieco nepodarilo a on vie vase meno. Tak si vravim, ze musim vylepsit svoj zly profil a vravim mu (praofesionalnym hlasom), ze som mu doniesla tie foto na USBeecku a ze sa pre ne zastavim tak o pol hodinku (lebo som isla kupit ketchup). Ked som sa po pol hodine zastavila, predavac mi vravi "Eva mam problem, pod sem." A tak som preliezla pult a zasla dozadu do kancelarie (co je obcas prijemne ako pozvanie, ale spojene slo slovom probelm je to znepokojive. Zvazovala so mci ten virus ktory mam v PC mohol prejst na to USB pero alebo ci sa mi do albumu s fotkami nezaplietla nejake z nepublikovatelnych fotiek) Simpaticky predavac mi na pocitaci ukazal obsah mojhu USB pera. nebola tam ani jedna fotka! (ak neratam potravinovy pyramidu pre veganov). Vsetko ostatne pracovne veci mojho muza...:-/
   Skvele, a to som si chcela vylepsit reputaciu aby si nemyslel ze som uplne technicky neschopna. Esta sa ma medzi recou spytal ze odkial som, a ja som mu pohotovo v pude zebazachovy odpovedala, ze som z Hungaria. A kusla si do pery...
Viem, pojdem do pekla. Klamat sa nema...lenze to najhorsie je, ze mi na to povodne USB pero nevosli vsetky fotky a budem sa tam musiet vracat este dvakrat. Musim nejako zachrani nasu narodnu reputaciu :-D

Mimochodom ked som tu bola pred rokmi, slovencina bola nieco ako tajny jazyk. Nik vam nerozumel. uz to tak nie je. Nedavno som uviazla v stvorhodinovej zapche na dialnici v teplte cez tridsat stupnov s dvoma nervoznymi detmi (radio hlasi, ze na dialnici je premavka plynula. To bol prvy krat co som mojho muza videla urobit iste gesto. Takze sme v aute boli styria nervozni.) Nakoneic sme zisli z dialnice na benzinku (spravne, v tom momente sa premavka zacal hybat) a tak sme sa rozhlodli co najskor nalozit deti zas do auta. Co samozrejme nie je take jednoduche. V tom bode som ja vypenia a so slovami "Sadni si uz prosim ta! Co povie tvoja matka, je pismo svate a nediskutuje sa o tom. A vies preco? Lebo som to povedala ja! Sadaj!" som na moje deti napoly histericky jacala. Prizerajuci sa ludia (prevazne Nemci a Fracuzi) si museli mysliet svoje. Este som vravela mojmu muzovi ze som asi pridala Taliankam na zlej reputacii histerickych zien (kedze mame SPZtku talianska). Na to moj muz chytil zachavt smiechu a vravi ze toho by sa nebal a prstom mi ukazla do akeho auta nastupili nasi divaci. SPZetka bola z Martina!!

perfect day

Dnes som jeden taky mala. Den kvoli ktoremu sa oplati viest si dennik. Den ked clovek nechce aby skoncil. Den ked tam niekde vnutri citi spokojnost a zadostucinenie, za to ze dnes, dnes to stalo za to. Ze ja som dnes stala za to.
Dnes bol taky skvely den. Rano som vstala a zobrala von psa, zvladla zdrave ranajky, vybavila uradne veci a na obed sme uz boli vsetci v aute na vylete do Rimini do zabavneho parku. Cele poobedie som stravila s dvoma nadmieru spokojnymi detmi e skvelym muzom. Mojim (to je na nom to najlepsie) a vecer sme tu mali priatelov az do jednej v noci. Medzi tym som stihla uprata byt, uvarit a nechybalo mi ani cvicenie. Dokonca som si nasla cas aj na pracu a predala som nepotrebnu vec na EBAY.Este mienim poslat zivotopis na pohovor ktory mam v piatok a dostat mojim duchovnym povinnostiam...

a tak sa tu sama zo seba tesim, ako som to dnes vsetko zvladla a ake to bolo prijemne :-D

mat taky jeden maly perfect day (video)