- "Macko, tvoje deti ma nenechaju vyspat" kricim na otca mojich deti v sobotu na obed. Mala som utopisticku predstavu, ze si na pol hodinku natiahnem chrbat. Opat mam za sebou jednu z tych noci co sa v poslednej dobe prilis casto opakuju. Dvojhodinovy spanok rozsekany na kusky kriciacim dietatom, co v pravidelnych intervaloch pita vodu. A nasledne druhym dieato, co bolo zobudene zo sladkeh ospanku.ked sa opat ulozim spat, do hodiny ci dvoch som zas na nohach a v duchu si opakujem osobnu mantru "ze spanok je aj tak precenovany"...
A tak som vstala s podobnym mottom aj tentokrat. A kedze moj muz ma umelecku chvilku a foti deti ako sa hraju vo svojej isbe, sadla som si do ticha pracovne. Netrvala dlhsie ako pat riadkov a moje dieta ma niekam taha za ruku. "Poka, Poka!" krici na mna. Neviem co presne chce. No je este stale bose a tak ho posielam aby mi prinieslo "poki" co je nase tajne heslo pre POnozKI, nech ho potom obujem. Dieta sa nevracia, ale po chvilke pocujem rachot, nieco pada...bezime s muzom pozriet sa co to bolo...moje dieta stoji pri botniku ktory lezi na zemi (taky ten lahky plastovy) a cele hrde mi hovori "Boty! Boty!"
Kym som dala dokopy jednotlive kusky, vidim nasho psa ako sa znazi zduchnut...a za nim bezi druhe dieta s plastovymi hrablickami v ruke. Iba hadam, ze jeho umyslom je ocesat ho. Nas pes nie je hlupy, nelenil a necakal na novy uces, dal sa do behu. Co sa mojmu dietatu vobec nepaci a v zachvate plneho "terrible twos" sa od hnevu hadze o zem a reve ako o zivot, pretoze nedokaze dobehntu psa. Akoby kriza s nazvom presadzoavanie si vlastnych potrieb versus realny svet, u maleho cloviecika nestacila, nastupuje brat a berie mu z ruky hrablicky. Hadka a bitka dvoch dvojrocnych tvrdohlavcov je neodvratna...vreskot ako ked sa klbcia dvaja kocuri. Jeden sadza do druheho, druhy mu to vracia otlackom zubov na ramene. Kriku postacujuco na niekolk bolesti hlavy. Je jedenast hodin a toto je uz siesti krat co sa hadaju a revu.
Vlastne siedmi. Kym som toto dopisala, jedno z deti naslo plastovu lyzicku, ktoru mu v zapati vzalo jeho dvojca. Na co zareagovalo male stvorenie promptne, zliezlo z pohovky a knockoutovalo brata. Brat spustil rev ale lyzicku nepustil. Pud zebazachrany ho vohnal ku kne do narucia. Kedze mal sopliky vsade, prvym krokom ako mi sedel na kolenach bolo utriet soplik. Reakcia maleho tvora bol hnev a ten sa prejavuje tak, ze odhodil svoju cenne vybojovanu lyzicku. To dvojcatu nebolo treba dvakrat hovorit, pribehol tak rychlo ako mu jeho male nozky stacili, vzal mu cennu bojovu trofej zo zeme a s nesmiernym smiechom a prvou kozmickou rychlostou zduchol do splane. Ostal mi na rukach porazeny v zaplave slz. V naruci s mojou bolavou chrbticou, sme chodili po kuchyni a hladali inu lyzicku, ale je len samozrejme, ze ta jedina a spravna je ta bratova.
Nakoniec sme sa navzajom dohodli, ze kreslenie moze byt dobra aktivita. Nebola. Ani som si nesadla a uz moj maly piccasso za mnou bezal a ukazoval mi svoj na modro nafarbeny prstek so slovami "no! no! no!" a dalsia drama bola na svete.
Teras si tu moji umelci spievaju. vlastne spieva len ocko. Jedno dieta sa sanzi prist na to ako mame vyzut topanky a druhy v kuchyni skusa trpezlivost nasho psa a jeho naviazanost k jeho miske s vodou.
Obcas nepisem a neodpovedam na maily a obcas uz ani neviem o com sa mam s ludmi bavit. Moji priatelia sa ma pytaju ako sa mam a ja vzdy hovorim - ved vies, ako s detmi. Stale rovnako. A to stale rovnako sa v priebehu hodiny tisickrat zmeni a za jeden den prechadzame stovkou osonych kriz a dram na ktore musi mama zareagovat vychovne sprave. Ale ani jedna z nich nie je nic co by stalo za to aby sa to prenasala do mojich dospelackych rozhovorou.
takze ako sa mam? Tak klasicky..ako s detmi, stale rovnako...:-D
a teraz muism bezat, moje dieta prave otvorilo chladnicku...peknu sobotu
