sprchovanie duse

Stojim v sprche. Pada na mna horuca voda. Jej pramene mi omyvaju tvar. Smykaju sa mi po chrbte a hladia moje lytka. A potom miznu prec, v nenavratne. Ako vsetky tie narocne dni co uz mam za sebou. Zosmykli sa do odkvapu zabudnutia. Litre vody co uz odtiekla. Ale pridu dalsie. Opat a znova. Bez naroku na oddych. 
 
Stojim tam, bez siat, make upu...iba moja naha podstata. Vidim jej odraz v zrkadle. Taka aka je. Taka aka som. Nie taka aka by som chcela byt. Ani nie taka aka by som mala byt. Som nedokonala, vymikajuca sa ocakavaniam. Pridlho som obetovala samu seba pre inych. Moj svet, moje sny, moj cas, moj zivot. Uz mi nic neostalo. Pre svet som mama. To je to co sa odomna ocakava ze budem. Zena co sa stara o deti a domacnost. No ja v odraze vidim viac. Tato skatulka tlaci na moje kridla. 
  
Je to skutocne tak, ze ked ma zena deti, nema pravo na svoje sny? Kde konci sebaobeta a zacina dobrovolne sebalyncovanie zenskej duse? Vsteky tie mudre rady o vychove, su ako moderne reklamy na kozmeticke produkty. Hlasaju ze celulitida je choroba a neobetovat sa pre dieta je hriech. A zatial horuca voda omyva moje nahe, nedokonale telo a dusu. V doraze nie je ziadna dokonala postava. Ziadna dokonala mama.

Stoji tu zena s celulitidou a zlym nezelanym postojom k zivotu, co sa pyta, ci toto je ten svet, ktory chcem? A dokedy? Je toto ten zivot ktory som sa rozhodla prezit? Medzi nakladanim deti do kocika a umyvanim dlazky? Medzi nosenim deti do schodov a varenim? Medzi milionom cinnosti, z ktorych ani jedna nenaplna moje potreby.


Vsetci mi vravia, ze to pominie. Ze to bude lepsie. Ze mam byt trpezliva. Lenze ten cas co odsypava medzi jednotlivymi vycerpaniami a prebalovanim je moj. Ta voda co odteka odnasa preco cas co uz sa nevrati. Pre niekoho s neliecitelnou chorobou ma slovo cakanie celkom iny vyznam. Ja nie som iba mama. Som osoba. Clovek. Zena. Priatelka. Manzelka. Student. A zo vsetkeho najhorsie - Som niekto, kto ma sny! A vsetky tieto osoby su uz unavene mlcanim. Su uz unavene tisenim detskeho kriku a bolestami chrbta od neustaleho nosenia deti. Su vycerpane a otravene cakanim az na ne konecne pride cas.

Moje dieta prestalo pred casom spat pocas dna. Uplne. 13 hodin v kuse v detskm svete. S dvojickami. Volam doktorke. "Signora, ale to sa obcas tak deti rozhodnu, ze uz cez den nepotrebuju spat! Aj ine deti nespia pocas dna." Lenze mna nezaujimaju ine deti! A uz nemam chut sa prisposobovat mojim detom a ich vrtochom. Vyhladovanej dusi je jedno ze aj ine duse hladuju! Moja dusa je cela dolamana z obmedzeni ktore nastavili moje deti. Je toto materstvo? Sebaobeta az sa moje ja rozdrobi uplne na prach? Volam mojej polovicke, ci uz sa vrati domov, aby aspon na chvilu moje deti neboli v prevahe ale boli sme v pomere 1:1. Skor ako o osmej nepride. Musi dopisat nejaky list. Aj ja chcem tichu kancelariu a vyhradit si pravo na pokoj. No nemam narok ani len na pokojny telefonat, lebo kym spolu hovorime, z kuchyne je pocut ryncanie rozbiteho skla.

Horuca voda omyva moje telo.A ja si stale viac a viac uvedomujem, ze moje boky a sny su prilis siroke a nikdy nebudu spadat do skatulky dokonalej zeny a dokonalo sa sebaobetujucej matky. Vypinam sprchu, obliekam si moderne saty a malujem si nad oci ciernu linku. Niekto zvoni. Moja suseda. Vraj nam z balkona odletelo pradlo. Medzi recou sa pyta ako sa mame. Nasadzujem usmev co sa hodi k mojim nausniciam. Taky ako sa od spokojnej zeny v domacnosti ocakava. Spomedzi usmev jej vravim, ze je vsetko skvele. Ved byt mamou dvojiciek, dlhodobo bez pomoci a moznosti aspon na okamih odist musi byt skvele. Tak sa to odomna ocakava...

Kult dietata

Nasa historia pozna rozne kulty. Momenty ked na piedestaly dolezitosti stali rozne socialne skupiny. Robotnici, zeny a ich prava, cernosy a ine rasy, homeosexualy...rozne obdobia nasej historie, ked sa verilo, ze najvacsiu dolezitost ma prave danna skupina. Ze treba lobovat za ich prava. Myslim si, ze dnes zijeme KULT DIETATA. Obdobie, ked su mami vystavene neunosnemu tlaku, ktory im hovri, ze dieta a jeho vychova maju prioritu, dolezitost. A ze ak nieco "zvoraju", to ubohe stvroenie si ponesie nasldky do konca zivota.

A tak na hlavu mam dopadaju vsetky obavy sveta. Milion a jeden premennych, ktore spolocnost nuti zenu vziat v uvahu. Dieta musi...a teraz sa s vami stavim o co chcete, ze kazda jedna mama ktoru poznam vie doplnit svoj zoznam - dieta musi chodit pravidelne von! musi sa kupat! musi mat svoj rezim! musi spat xy hodin! musi citil rodicovsku lasku! musi citit blizkost a bezpecie! musi jest vyvazene jedlo! musi sa mu rodic venovat! musi byt v kontakte s inymi detmi! musi mat svoj pevny recim a hranice! musi citit podporu a byt odmenene za vsetko dobre co urobilo! a tiez je tu aj zoznam toho co dieta nesmie...a je rovnako dlhy ak nie este dlhsi...

Osobne sa citim v pasti. Idealny rodic, ktory zaisti vyvazeny vyvoj osobnosti dietata je clovek -zena, ktora ma stale dobru naladu a laskavosti na rozdavanie, nikdy nie je podrazdena, s manzelom sa nehada, v pohode upratuje svoj byt a zvlada kuchynu, medzi tym sa hra s detmi, stiha si vsimat vsetko dobre co urobili deti, aby ich odmenila a posilnila tak ich vyvoj. Ak sa dieta rozhodne nespat, s laskou ho vezme do teplej naruce a to iste urobi aj ked neje, alebo ma zly den ci je uz po milionty krat hore pocas noci. Lebo, ked to neurobi tak tym nenahraditelne poskodi psychiku dietata a jeho vyvoj.

Ano priznavam, mam smolu, studovala som psychologiu a socialnu pracu. A k tomu mam sklon k perfekcionalizmu.Co to pre mna znamena? Ze ak by sa ma niekto spytal o com je pre mna matestvo, asi by som povedala ze o Pocite viny, ktory na mna sala zo vsetkych moznych vyvojoych teorii. uz ani necitam knihy o vychove, lebo viem ze jediny dosledok bude pocit viny. Koniec koncov, nechcem moje deti o nic ochudobnit.

Pred sto rokmi bolo dieta posledne v rebricku socialnej hierachie. Verilo sa, ze nicomu neorzumie, nic nechape a jeho jedinou ulohou bolo co najsokr vyrast, aby mohlo pomoct s pracou. To bol ciel detstva. A ludstvo je tu! Boli casi, ked sa dokonca predcastne narodene deti operovali bez narkozy, kedze s verilo ze necitia ani len fyzicku bolest.
V minulosti mala zena svoju socialnu siet - zeny, pribuznych s ktorymi byvala a zila a ktori jej pripradne pomohli. Ked isla pracovat na pole, posadila dieta do travy. Ak bolo hladne dotalo kus chleba a islo si zas po svojich. Moj stary otec, ktory bol z osmych deti zvykol spominat - jedlo? Kto prisiel prvy jedol, kto nie bol hladni. placuce dieta? To ho prejde. Nikomu ani na um nezislo zistovat potreby maleho stvorenia. A to nebol ani len stredovek. Samozrejme takemu Freudovy by sa z daneho spravanie postavili vlasi na hlave. A vsetkym modernym expertom na vychovu tiez.

Lenze taka matka minulosti by sa velmi podivila, keby videla ako to funguje dnes. Jednotliva snaha rozvazne naplnit potreby dietata a umoznit mu aby sa citilo spokojne a stasne, a zaroven ho neobrat o prilezitost k rastu a chapaniu doleskov v atmosfere lasky je obcas ekvivalentom pomaleho mucenia zenskej duse. A nezabudnime na moj oblubeny koncept - nepodmienena laska dietata o ktorej treba maleho nespratnika neustale uistovat. Niet div, ze vacsina parov deti nema alebo sa obmedzi na prvorodeneho potomka.

Casto nad tym premyslam...a kde to cele ma hranice? Kazdym rokom poziadavky na vychovu stupaju. Dopracovala som sa k faze, ked vacsina knih o vychove mi zdvyha tak akurat adrenalin. O sebaobete nechcem uz ani pocut a materstvo sa stalo synonimom mucenia, ktore pomaly a systematicky rozpusta moju osobnost a pretvara ju v bojovnika za prava deti.

Moderne slovo dnesnej doby su DOSLEDKY. A ja casto o tych logickych a prirodzenych premyslam. A tak sa pytam -  ale ak dame taku prehnanu vahu dietatu a jeho svetu, nehrozi potom, ze tomu nasmu, dospelackemu ostane primalo pozornosti? Ci zdravy vyvoj dospelackej psychiky nie je dolezity? Cim to je, ze ako rastie moja rodicovska skusenost, tym rastie aj moj odpor k milujucim, na dieta zameranym, alternativnym metodam vychovy a pomaly sa obzeram kde by sa dala zohnat trstenica?

nieco pre zeny

Jeden z tych mailov co chodia a toto si sem muism dat...jemne feministicke, ale nadherne

 Aký je rozdiel medzi mužom a dieťaťom?

Takmer žiadny, ale dieťa môžete nechať samé s opatrovateľkou.

Ako z 10-tich chlapov vyberieš toho najhlúpejšieho?
Náhodným výberom.

Koľko ozajstných mužov je potrebné na vymenenie žiarovky?
Ani jeden. Ozajstný muž sa tmy nebojí!

V živote muža sú štyri obdobia:
keď verí na Mikuláša,
keď neverí na Mikuláša,
keď sa hrá na Mikuláša
a keď vyzerá ako Mikuláš.

Ak hľadáte muža, ktorý je vtipný, múdry, príťažlivý, sebavedomý, citlivý, nežný a romantický...choďte do kina.

Ako môžete zmeniť mužský mozog na maličký hrášok?
Musíte ho POOORIADNE nafúknuť a natrieť na zeleno

Koľko chlapov je potrebných na výmenu jednej rolky toaletného papiera?
To nikto nevie, zatiaľ sa to ešte nestalo.

Čo povedal Boh, keď dotvoril Adama?
Tak od tohto viem aj niečo lepšie...

 

na najlepsie na koniec:

Co je životní poslání muže:
Zasadit strom, postavit dům, zplodit syna.

Co je životní poslání ženy:
Zalejvat strom, uklízet dům a starat se o ty dva blbce.

2012 alebo ako ma vytocit na 4

Z casu na cas obehne svet ZARUCENA sprava o konci sveta. Iba pocas mojho zivota som to zazila 4 krat...

Prvy krat v roku 1992 ked sa ocakaval navrat Krista a Apokalipsa. Koniec nam dychal na chrbat. Dodnes si pamatam to zdesenie ktore ma naplnilo. Mala som 10 rokov a bola pripravena zomriet tak ako sa len na smrt tak male dieta dokaze pripravit. Pamatam si, ze som dokonca zvazovla ukoncit to sama, kedze som sa prilis bala prichodu jazcov apokalipsi o ktorej sa hovorilo. Des a hroza ma naplnili. Okolie ma hodilo do hrozy mojej zahuby a Konecneho sudu, a nechalo ma topit sa v strachu z obrazov toho, co sa chysta.  Male dieta veri dospelym. Ale nastatsie sa koniec sveta nekolan.

Ani o 4 roky neskor v '96. Aj rok 2.000 (napriek neomylnosti Biblie, Nostradama a neviem koho "zaruceneho" este) som prezila. A nie len to. Dospela som. Pochopila som, ze koniec sveta nie je nieco co ma datum, a sa da poznacit do diara. Osobne si myslim, ze koniec sveta bude, ked uspesne zlykvidujeme nasu planetu a jej zdroje, nie ked konci nejaky kalendar ci ho indikuje nejaka zarucena dvojzmyselan predpoved.

Lebo takyto predzvest  konca sveta je Bussines. Parazitizmus na ludskom strachu. A viete co ma na tom vytaca k smrti? Ze podla mna sa koneic sveta skutocne blizi. Blizi sa ako miznu amazonske lesy. Blizi sa ako sa zuzuje ozonova vrstva a topia ladovce. Lenze ludia slepo ignoruju ako sa pod nimi lame vetva na ktorej sedia a radsej sa trasu strachom z nejakeho datumu v kalendaroch.

Chcete sa bat svojho konca? Zamyslite sa co dycahte, co pijete, co jete a hlavne ako malo robite preto aby ste ten koniec odvratili. Ale to je asi komplikovane a upinat sa k Mayom, apokalipse, 3tej svetovej vojne ci Nostradamovi. Je rychlejsie a hlavne -clovek s tym n ic nemoze urobit a preto nenesie zodpovednost. 

V skutocnosti som si vypestovala skusnu alergiu na danu temu konca sveta. To tomu  skutocne ludia este veria? Dobre spropagovanemu datumu, podlozenemu faktom o neomylych vykladacoch buducnosti, hviezdnych konstalaciach a roznych kalendaroch? A ked sa tym istym ludom, zacne rozpravat o tom, ze recyklacia, ze setrenie zdrojov, ze ochrana prirody a miznucich druhou, tak vas ako zeleneho fanatyka poslu ku kvitkom. A pritom podla mna ten koniec nastane preve tak. Nijako hromadne v jeden den. Postupne. Ako budu odchadzat nase tele plne umelyn a lieciv, co do nich kazdodenne cpeme. Ako na nas bude svietiti slnko cen priuzku ozonovu vrstvu. Ako bude vzduch a voda (dva zdroje ktore k prezitiu potrebujeme najviac) priliz spinave.  Ako budeme dookola jest jedlo plne umelyn a chemikalii.

Koneic svet nenastane v jeden, predpovedany den. Koniec, je nieco na co sa kazdodenne pripravujeme a pred cim zatvarame oci. Respektive to radsej nevidime, lebo sme prilis zaslepeni strachom z Mayskeho kalendara, premagnetizovania sveta ci 3tej svetovej vojny. Koniec je nieco, za co nesieme zodpovednost.

a este maly prehlas vsetkych kncov sveta...je tam 220 datumov...a ak by sa koniec sveta v tom 2012 nekonal, nemsudte, je tu aj 2016, 2034 ci 2047 ...http://www.bible.ca/pre-date-setters.htm