Detaily alebo co ma zivot naucil o LASKE

    Zaparkoval pri vchode na parkovisko, pred nasim domom. Ostalo volne uz iba jedno miesto. Koniec koncov o deviatej vecer su uz vsetci susedia doma a pat parkovacich miest nie je tak vela. Volne miesto je priuzke pre pre moje rodinne auto, ale dostatocne pre jeho male city car. "Preparkujem svoje auto" vravi mi a chyta sa kluca od startovania, aby vypol motor...a potom zavaha. V skutocnosti ho pocuvam iba na pol ucha. Situaciu som uz zazila tolko krat, ze mam slusnu predstavu co sa bude diat a co sa odomna ocakava. Chcem si este vypocut posledne okamihy mojej oblubenej piesne. Radio sa vypne aj s motorom a aj ked sa mi nepodari dopocuvat do konca, chcem si aspon vychutnat refren...a vtedy si to vsimnem..jemny pohyb kluca, jemne pootocenie v smere vypnutia a jeho ruka sa zastavi. Nad niecim uvazuje...a potom nechavajuc motor bezat, zaraduje neutral, jemne na pohaldi po ruke a vystupuje z auta, aby preparkoval svoje auto...divam sa von do tmy a nevdojak citim prival emocii. On si to pamata. Pamata si v dave povinnosti a zhonu take jemne detaily, akym je moja oblubena skladba. 

   Sedim v tichu nasej pracovne. A premyslam o tom, co to je ta laska. Vo filmoch je to nieco magneticky magicke, co sa zrazu udeje, ako medzi Edwardom a Bellou. Velke literarne diela svojich hrdinou zas radi nechavaju trpiet ci umierat na dokaz lasky, ako to urobil Shakespeare s Romeom. Laska je nieco neodskriepitlene, megagalakticky silne a neopakovetelne osudove. Jackie DeShannon v mojej oblubenej piesni what the world needs now spieva o tom, ze svet ma dostatok pohori a riek, no co dnes skutocne potrebuje je sladka laska. Ale, co je to ta laska v realnom svete? Lepsie povedane - co je to ta laska pri dvoch malych dvojickach a dvoch nevyspatych rodicoch? 

   Boli casy, ked sme sa od seba nevedeli odlepit a ked kazdy dotyk vzrusujuco elektrizoval. Ked za bozkom mohol nasledovat len dalsi bozk. A ked sme celu noc prerozpravali, cakajuc na vychod slnka v objati. Ked sa romanticke kaviarnicky v Benatkach ci Florenci zdali byt presne tym pravym miestom, kde sa mame pohybovat. Boli casy, ked sa diala velka, filmova zamilovanost a ja som nepochybovala ze co sa deje je ta prava laska. Keby ste sa mojho ja vtedy spytali co je to laska, vyslo by z neho nejaka pompenzne okazala definicia.  

    Dnes by som ten velky koncept rozmenila na drobne. Tak ako prichod deti rozdrobi kazdy vztah. Rozmelie ho tak isto, ako ked mlynar vezme vzneseno vztyceny klas obilia a pomelie ho. Ak za nieco stoji, spravi z neho muku, v opacnom pripade to cele premeni na praobycajny prach, ktorym zapadnu leskle spomienky toho, co kedysi bolo ale uz sa nikdy nevrati. Je to tak lahke zazit VELKU lasku. Najme ak s tou velkou laskou nemusite denno denne zit, ci kazdu noc vstavat a krmit male dieta, kym on spi. Je lahke drzat sa za ruky pri zapade slnka a verit ze clovek nasiel svoju spriaznenu dusu. Vsetka ta intenziata rannej zamilovanosti dokresluje prehnane optimisticky obraz reality. Kazdodenny zivot, po boku vyvolenej osoby, ale gumuje leskly ram okuliarov zamilovanosti a zrazu sa clovek ocita zoci voci muzovi, co nechava na policke prazdne krabicky od caju a chodi neskoror domov z prace a zene co vytlaca zubnu pastu od polovicky a pohadzuje svoje ponozky po celom byte. 

   A potom, potom je to zrazu tak lahke nevidiet ten zapad slnka. Nepocut, ze v radiu hra jej oblubena skladba. Necitit potrebu drzat niekoho za ruku. Clovek sa uz nediva do oci, diva sa ponad plece na nevynese smetie a neumyty riad. Lebo den je zrazu plny povinnosti, a skladat dokazy lasky uz nie je prioritne. A prave tu lezi moja odpoved na otazku o laske. Prava a neochvejna laska nie je ta vzrusujuca emocia co nami prebehne intenzitou bleskou. Su to tie criepky, co sa trusia z nasich ruk pocas dna i po dvoch detoch a rokoch spoluzitia. Su to tie Detaily. Ustaranemu a vystresovanemu oku mozu uniknut, no ked sa zadiva lepsie, su tam. Male, nepodstatne detaily, akym je nechat bezat motor v aute, aby mohla dohrat skladba v radiu. A to len preto, ze niekto na kom zazeli ma tu skladnu rad...

Blbe otazky

Ani poriadne neviem kde to zacalo..ale ako had sa mojim zivotm odvija nit Blbych otazok. Potichu sa priplizia v roznych zivotnych situaciach z najroznejsich stran... Viem, z casti je to na prelomenie trapneho ticha, na zacatie konverzacie, ked uz clovek nevie co sa ma spytat, z casti je to nedostatok fantacie ci taktu...Pre daneho cloveka je to jedna otazka, no pre tazaneho sa, je to ta ista opakujuca sa otazka. Stale dokola. Ze neviete co mam na mysli? Schvalne kde na rebricku postupnosti otazok ste?

A co skola?
Prva, notoricky trapna otazka o skole...za 17 rokov mojho studia na roznych stupnoch skol ma tato otazka nikdy neopustila. A nikdy som neprisla na to, co presne ma znamenat. Co presne mam dotycnemu odpovedat? Sumar mojich znamok? Ci ktory spoluziak ma taha cez prestavku za vlasy? Samozrejme moja mama s hrdostou hlase vzdy odpovedala aka je ta jej dcera sikovna. A to aj vtedy, ked som bezne nosila domov trojky z diktatov. A na vysokej skole sa zas "postazovala" mojou posadnutosu dostat zo vsetkych skusok Acko.
A mozno je tato otazka iba vyzvou aby pysni rodicia mohli nasuchorit svoje perie. Pochybujem ze moju osemdesiat rocnu tetu mohol zaujimat moj sloh z vlastivedy, ci pisomka z chemie. A neschopnost zohnat skripta z patopsycholgie nedavali spavat iba mne. Tak som niekde na pol ceste medzi naletmi otazok tohto typu som pochopila vyznam slova zdvorilostna otazka. A hned po promocii som pochopila, ze tieto otazky su nekonecne. Sme odsudene na kolobeh Blbych otazok, co nas maju sprevadzat zivotom

Uz si si nieco nasla/ Ako to ide v praci?
Je len dospelackou obmenou otazky o skole. Az na to, ze miesto aby sa vas pytali na skusky, sa vas kludne dotycna osoba moze, netaktne spytat na vas zarobok.

Kedy sa vemete?
Toto je otazka, ktorej predchadzaju roky rokuce otazok -a uz niekoho mas? Na tuto otazku je radno odpovedat negativne- Nie nikoho vyznamneho este nemam. Preco? Lebo kladna odpoved na otazku so sebou prinasa sled dalsich, nekonecnych otazok. Na cele je otazka- Kedy sa vezmete?
Zaujimave, ze nikto nidky nedoda - kedy sa vezmete, mam pre vas vhodny svadobny dar- 2 tyzdne na Maldivach. Alebo novucike auto, ci dom. Alebo nieco podobne. Ludia len radi vrtaju v sukromi.
Co mna fascinuje je, ako rychlo ludia citia potrebu sparovat vas s vasim novym objavom. Po par tydnoch, ci mesiacoch ked sa budete na verejnsoti objavovat po boku tej istej osoby,  je velmi pravdepodobne ze si vykoledujete otazku ohladne svadby.

Ak sa dopracujete k svadbe dufajuc ze uspokojite zvedave okolie a uz nic nebude chciet, ste na omyle. Je mozne ze uz v den svadby si tetusky nasadia up-grade otazkovej platne a zacnu sa pytata - A kedy bude babo?
Ak nahodou mate najprv babo a potom svadbu, vymente si poradie, ale princip hry je ten isty. Dohnat vas k zufalstvu. 
Dnes ako matka dvoch deti by som rada poslala spravu do minulsoti vsetkym co sa ma po svadbe pytali na to ze kedy bude babo - Drahi moji, ak nemate v umysle prist robit baby sitting a to najma po nociach, nepytajte sa ma na potomkou. Nestarajte sa do toho ci a kedy budem mat deti, kedze tazoba ich vychovy sa vas netyka. Odpustite si stavat ma do svetla tej sebeckej zeny co si nezasluzi ine len krizovy vysluch o plodnost mna a mojho muza.

A teraz to najlepsie a konecny dokaz ze Blbe otazky nikdy neskoncia. Viete co nasleduje ked porode svojho prorodeneho? Len, len ze vam spolu s gratulaciami v porodnici niekto nepolozi tu "logicky nasledujucu otazku" - a kedy bude bracek/ sestricka?

A o tom, ze niektori ludia sa nekontroluju (alebo su uplne mimo reality) svedci aj fakt, ze sa to kludne spytaju aj mami malych dvojiciek. V mojom svete sa akosi casto, v poslednej dobe, opakuje so smiechom polozena otazka - tak teraz malym zbojnikom treba dat sestricku, nie?. V skustocnosti si myslim, ze sestricku budem potrebovat ja. A to v blazninci, kde skoncim ak by som aktualne mala robit akekolvek zmeny v pocte clenov nasej rodiny.

To nikdy neskonci? Vazne! Co je to s ludmi! Ked tak radi strkaju nos do osobnych zalezitosti inych, prosim, zapojte sa. Nos inych nepotrebujem, ale ich ruky ano. Ale zatial co nos vam podstrci kazdy rad, napomocnu ruku si radsej strci do vrecka.

cudzinec

Divam sa divam, ako sa to vsetko meni. Vsetky dvierka na skinkach su uzatvorene detskym zamkom. Vsetky sklenne a rozbitelne objekty zmyzli. Nabytok sa popresuval tak, aby zakryl elektricke zastricky. V kuchyni mame ten-mnou-tak-nenavideny plastovy obrus. Vsteky knihy, DVDcka a CDcka sa presunuli do vyssich urovni nabytku. Niektore dvere musia ostat pocas dna zavrete. Teleskop a ine potencialne nebezpecne predmety sa stratili z obehu. Telefony, kluce, dialkove ovladace a ich ochrana a prezitie sa stali TOP prioritou dna. To iste plati aj o pocitaci. Vsetku okna v byte boli vymenene za nerozbytne skla. A nocny stolik ma uz iba orkrasnu funkciu, nie je mozne nan nic polozit.

Zmenil sa. Nas byt sa zmenil, prisposobil sa nasim detom. Obcas sa v nom ale citim ako cudzinec. Nesmiem si polozit salku s cajom priliz blizko okraja stola. Nesmiem si citat casopis, ci nieco si pisat. Nesmiem nic polozit vedla seba na pohovku. Nesmiem zabudnut rano vytiahnut budik zo zastrcky. Nesmiem ist do kupelne ak ma mali vidia. Nesmiem si sadnut do mojho kresla v pracovni. Nesmiem zehlit, venovat sa hobby, lakovat si nechty...zoznam je dlhy.

A ja cakam, kedyti mali vyrastu a stanu sa plnohodnotnou, nedemolicnou sucastou rodiny a domacnosti....

Slovenska hymna hanebna....

Skuste sa Americana spytat ci je hrdy na to, ze sa narodil v Amerike. Odpoved bude jednoznacne YES. Skuste sa spytat takeho Taliana co si mysli o talianskej kuchyni. Samozrejme vam odpovie ze niet nad tanier cestovin - talianskych. Skuste sa spytat takeho Slovaka, ci je hrdy na svoju vlast...a odpovie vam - a na co presne mam byt hrdy?

Narod ktory pozostava z jedincou co nevedia najst nic, na co by mali byt hrdy v rodnou hniezde, si nezasluzi ani len vlastnu zastavu a stoji za to aby ten, co odide posledny naozaj uz len zhasol. A odsrouboval ziarovku, aby tak zamedzil moznym buducim pokusom a prinesenie svetla. Narod, ktoreho jedinci sa buria ak maju spievat SVOJU hymnu, si vazne zaslizia zhnit na hnojisku zabudnutia dejin. Preco sa este vobec unuvame pouzivat svoj jazyk, ved je to jazyk nejakych anonymnych Slovakou co mi nic nehovoria. 

Ak by ste sa ma spytali ci chcem spievat kazdy pondelok moju hymnu, odpoviem ANO. Preco? Boze aka smiesna otazka, lebo je to MOJA hymna. MOJA! Asi nie je najkrajsia, a mozno nie je ani najmelodickejsia, ale je MOJA! Nie je to hymna nejakych anonymnych Slovakou, ani nejakych politkou. JE MOJA! A to je strasne vela. Patri mne, reprezentuje mna, hovori nieco o mnea o ludoch na ktorych mi zalezi. Hovori, ze som sucastou rodiny, naroda Slovakou, ktory maju svoju hymnu. Je skvele mat piesen, ktora je o mne.

Obcas mi diskusie o narodnosti pripadaju ako rodina rada, co sa nevie dohodnut ci chce mat na zvonceku svoje meno.

Kedysi sa ma ludia pytali preco som hrda na svoju vlast a ja som splietala cosi o Tatrach a o kulturnom dedicstve...To je strasne klise. Tatry ma uchacuju. Ale rovnako ma uchvati aj akykolvek iny pekny kus hor kdekolvek. Hviezdoslavove sonety mi netrhaju srdce a Sturov boj o autonomiu sa mi zda byt prilis vzdialeny mojmu svetu. Ale je dovod preco som hrda na moju vlast. Lebo na Slovensku, tam je ten maly kusok ulice, kde som sa prvy krat bicyklovala. Je tam Slavin, ktory som vzdy vecer videla z nasho okna. Je tam skola, kde sme povinne pisavali diktaty a cez prestavky skakali gumu. Je tam Shine a Brana. Je tam moja stredna skola so vsetkym co k tomu prati. Aj moju prvu vyplatu som dostala v Slovenskych korunach a moj vysokoskolsky diplom nesie Slovensky znak. Je to svet plny spomienok. Ak by sa toto iste odohralo o niekolko kilometrov dalej, bola by som hdra na tu vlast ktora mi toto poskytla. Tak, ako keby som sa narodila matke o izbu dalej, volala by som sa inak a hrdo niesla meno inej rodiny. No ja som sa narodila a vyrastla na Slovensku a to zo mna cini Slovenku. Ta skusensot, tie zazitky, nie pas ci dokumenty. Su to priatelia, co na mna hovoria tou recou. Zmysel pre humor, ktoremu rozumeju iba ti moji najblizsi...toto je to moje Slovensko. Nie su specialni lebo su Slovaci, ale su specialni a su Slovaci.  


Pre mna byt vlastnencom neznamena milovat vsetkych Slovakou. A neznamena to, ze teraz nutne musim zacat vyvarat halusky. Ani si nemienim vyvesit v byte nasu zastavu. Znamena to, ze ked sa ma niekto spyta odkial som, tak viem odpovedat. Znamena to, ze viem odkial prichadzam a viem ako sa ten maly svet vola. Znamena to, ze hovorim na moje deti po slovensky, aj ked sa s tou komplikovanou recou asi nikde vo svete nedohovoria. A znamena to, ze mam respekt pred mojim narodou. Uz len preto, lebo som jeho sucasotu a to ho pre mna cini vynimocnym.

Nehovorim, ze Slovensko je najlepsie. Ze ma najviac co dat. Ze je to to najuzasnejsie miesto. Ale ono aj Eifelova veza by bez svojej slavy nebola ine ako hrdzava veza a keby Socha slobody, nemala za sebou svoju PR kampan, tiez by nebolo viac ako obycajnym monumentom. Co tym chcem povedat? Ze obcas hodnotu veci urcuje to, ako sa ne ludia divaju aku im prisudzuju hodnotu. A to plati aj o Slovensku a tom ako ho vnimaju samotny Slovaci. 

Takze co sa mna tyka, ja by som na zvoncek pri vchodovych dverach kludne pripla meno a nechala aby po jeho staceni zaznelo to tazkopadne: "Nad Tatrou sa blyska..."

I will survive!!!

Vcera ked sa moj muz zobudil, pozrel sa na mna a prva vec co mi ponad nase vacsinu-postele-okupujuce dvojicky povedal bolo: "poznacila si si SPZtku toho kamionu co nas sejmul?"

Posledne dva tyzdne som sa citila ako v mlynceku na masso...Nespiace dieta, nasledne chore deti, moj crevny virus, napriek ktoremu sa musim starat o dve deti,  niekoko noci ked sme isli spat az okoli siedmej rano, vecne upratovanie a pranie ogracanych veci (prave mi perie pracka - jedenasta za poslednych pat dni), prebalovanie deti co maju hnacku, pes s ktorym nema kto ist von a tak musi cikat na psiu plienku, na ktoru sa nevie poriadne trafit, opat sa tvoriaca plesen v kupelni (co porkyva uz jeden cely mur) a v dalsich 4 izbach...ma to vobec niekde koniec? varit, upratovat, nesapt, chlacholit mrzute deti...nadovazok je konecne vonku tak krasne, ale kde najst silu ist von?

A tak som si aspon pustila hudbu...moj obluneny subor...vyber tych piesni co mi maju co povedat. Moje najmilsie...a zrazu na mna Gloria Gaynor spusti : "First I was afraid, I was petrified......." Nieco vo mne sa stavia na nohy a ja s tym...zacinam tancovat po byte a kricat tak hlasno ako len viem ... 

"Go on now go walk out the door

just turn around now 'cause you're not welcome anymore

 (a v mojej mysli vidim vsetko to zle, tu smolu, choroby a unavu ako sa zosobnuju a balia si kufor...stoja pri dverach, ku ktorym sa blizim a davam pomyselnej bytosti riadny kopanec tam, kde slunce nesviti)

weren't you the one who tried to hurt me with goodbye

you think I'd crumble,

you think I'd lay down and die, 

Oh no, not I, 

I will survive
as long as i know how to love, 

I know I will stay alive, 

I've got all my life to live, 

I've got all my love to give, 

and I'll survive, 

I will survive!!!