PF

dnes vecer som si zlomila nechet a hned na to mi vypadla zubna plomba. Ked som sa na to divala v zrkadle tak ma napadlo zostrihat si vlasy...Zacina zo mna ubudat! Nech uz pride Novy rok kym este drzim v celku!

a to prajem vsetkym:

prezite Novy rok pohromade (s tymi ktori za to stoja), aby sa vam nic nelamalo (najme nie srdce a vztahy), malo dier (nie len v zuboch ale i na uctoch a pamati ,-)) a aby ste mali vzdy z coho ustrihavat (okrem vlastych snov a kridel :-D:-D

S lasku Oida

Povinne minimum

Cas mi unika medzi prstami a topi sa v mori unavy ktora ma obklopuje. Obas nevladzem vobec nic. A aj napriek tomu musim urobit to nutne minimum ktoreho je ohavne vela. Rano obliect a prebalit dve mrzute deti. Nakrmit ich. V tomto bode uz mam chut sa vratit spet do postele a to je este len 9 hodin rano. caka ma este kopa ostatneho "minima". Pripravit obed a najst sposob ako aspon cast z neho dostat do dvojiciek. Ist do parku co obnasa dalsie prebalovanie a obliekanie a taktiez nosenie dvoch 12 kilovych deti po schodoch naraz kedze nemame vytah. Ist k svokre. V tomto bode dna mam chut sa polozit pod auto. Alebo hoc kde inde, kde by som si mohla oddychnut a spat...celu zimu, najlepsie. Povinne minimum nie je este na konci. Ulozit deti poobede spat, olovrant, vecera a pripadne ak mi nestaci denny masaker, tak aj ist nakupit...ked ulozim deti spat definitivne, nikdy neviem kolkorat sa cez noc este uvidime. Zvycajne po mne a flasi mlieka tuzi iba jendo z deti a to okolo 4tej rano. Ale obcas sa nase nocne rande multiplikuje a male dieta chce jest aj 2 krat za noc alebo sa po mlieku cnie obom...idealne s hodinovym nocnym odstupom. To ocenuje mama. Tiez to ocenujem vzhladom k faktu, ze tu je fakt ze zima. Teplo v byte v zime v noci s vypnutym kurenim klesa na nieco okolo 17°C. Nocne prechadzky do kuchyne a do detskej prestavaju byt zabavne.

Potom este par krat za tyzden mame doma vecer hosti. Su to sice priatelia, no snaziaci sa mat deti. Nechcem ich odradit a tak sa vzdy pred ich navstevou snazim odstanit dokazy destrukcnej sily potomstva - snazim sa dat byt do povodneho stavu. Je fascinue ako vela za kratky cas dokazu rozhadzat dve male dvojicky.

A potom je tu moja milovana polovicka, ktora mi je velkou oporou a pomocou. Ale na druhej strane taktiez pyta jest. A pozornost, a podporu, a ocenenie a vetky tie veci co muzi potrebuju aby mohli spokojne fungovat.

Niet divu ze nemam chut a potrebu zveladovat este aj samu seba. Do kupelne sa dostanem na 5 sekund a to ma vzdy pred dverami kupelne cakaju dve ziapauce deti, ktorym sa nepaci moja nepritomnost a fakt, ze nemozu ist do kupelne so mnou...to nie je vela na to aby sa clovek upravil. Toboz nie zena a toboz nie ja.

Dnes som zo seba konecne po dlhej dobe urobila cloveka. Aj ked len tak napoly. Luxus sprchy a umytych vlasou som si odpustila, vzhladom k tomu ze ma odstrasila predstava ich susenia..v posledne dobe sa citim tak nejak uprimne unavena. Pozna sa to podla niekolkych znakov - jednak zaspim hned ako si lahnem do postele. To je prva fasa. Druha je ze zaspim v satach a nemam chut si obliekat pyzamo. Treti stupen unavy je, ze rano ked sa zobudim som stale dost unavena na to aby sa mi chcelo sa prezliekat (samozrejme vynimajuc spodnu bielizen) a tak ostavam v tom istom co vcera. Stvrta fasa je, ze aj po tyzdni mam na sebe to iste. Ked idem von natiahnem na seba modru mikinu Adidas a potom v nej podľa možnosti aj zaspim. Piata fasa je...no piata fasa uz nie je. ked dosiahne stvrtu metu, viem ze cosi nie je v poriadku. Vsetko zo seba stiahnem, hodim do pracky, nadavajuc si ako sa o seba nestaram. Urobim si make-up, ocesem vlasy (po tyzdnoch necesanie je to dost bolestny zazitok). zacnem si nadavat, a dohovarat s tym, ze sa musim o seba viac starat (a by som sa aj starala, keby bolo chut, energia, cas, vola a keby som vladzala). Otvorim skrinu a vyberiem si nejake pekne oblecenie. Idealne nieco o com uz dopredu viem, ze v tom budem moct pohodlne spat :-D

Zrieknutia sa

Stretla som podivynku. Mlada zena. Moderne oblecena, upravena a zabavna. Abstinentka a nefajciarka. Nepije kavu. Neje masso a vyhyba sa aj vacsine zivocisnych produktov (aj ked priznava ze nie vzdy odola). Ziadne drogy. Nepozera televizor... Strela som ju v kupelni. Zizala na mna - v zrkadle. Odraz jej oci...odraz mojich oci...ako sa mi to vobec stalo?!

Presla som tym vsetkym. Nicoho som sa nezriekla pred tym, ako som sa do toho nezamilovala. Naplno, oddusevnele, vasnivo a pozitkarsky.

Kto bol prvy z milencov mojho pozitkarstva? Prva z mojich zavislosti? Zeby televizor so svojimi neodolatelnym sitcomami? Presedela som pred nim cele roky. Cele dni v kuse. Zivot ma nezaujimal. Moj zivot bezal tam, medzi reklamami na zubnu pastu a nove auto. V krabicke. Sposoboval mi plac, radost, hnev aj strach...vsetky emocie a v HD kvalite, s chipsami v ruke a v pohodli mojej postele. Nekomplikovane. Oddelene, bezpecne. Skala pocitov, dram, tragedii a snov. Vsetko moje...cudzie zivoty brnkali na moje pocity. Ako mohol sedy zivot s nudnymi ludmi konkurovat? Ludia nedokonali, s rozmazanou spiralou a mesto so zlymi kulisami. Televizor bol nastaveny tak, aby sa zapol skor ako otvorim oci a vypol az ked zaspim...boli sme dokonalym parom. Emocionalna zavislost. Totalna. Moj vlastny televizor do detskej izby som dostala v 14 rokoch, zavislsot sa dostavila skoro nasledne. Rozisla som sa nim ja, v okamihu ked som zacala odmietat realnych priatelov kvoli tym skatulkovym. Bolo to bolestne. Pri presuvani TV do druhej izby my moj odkopnuty milenec padol v plnej vahe na palec, skoncila som na chirurgii a bolo po laske.

Co bolo druhe? Alkohol? Je to uz 11 rokov co nepustam ziadne promile do svojho krvneho obehu. Nebranim inym, no osobne som pred rokmi ucinila rozhodnutie. Priznavam, nabozenske rozhodnutie, Nepit alkohol. Ziaden. Nikdy. Ani na Novy rok. Ani na vlastnej svadbe. Ani za ziadnych inych okolnosti (neratam sirup proti kaslu obsahujuci alkohol). Nechyba mi to. Naopak sa citim hrdo. Nie ze by ma nebavilo pit s priatelmi a na druhy den sa bavit na tom co sme to den predtym spachali. Pripustam, ked ma clovek isty vek, je zabavne zobudit sa rano v spinavom tricku na zemi a snazit sa spomenut ktory presne bol ten poharik ktorym to uz prepiskol. Kto nepil pivo slamkou na diskoteke? Kto neexoval, alebo nepil na Rolandovam namesti priamo z flase (no to uz je asi zakazane, kedze je to verejny priestor). Kto si nezasiel do "nobl" baru a neobjednal sialene drahy pohar vina v spravnom pohary (ziaden plast) a necitil sa pri tom velmi dolezito? A napriek tomu som sa toho vzala. Obeta viere...a na moje velke prekvapenie som sa o nic zasadne nepripravila

Co bolo dalsie? Cigarety? Ak je neduh ktory milujem, tak to bude nikotin. Ak je neduh ktory mi aj po rokoch uprimne chyba, tak to bude ten, sladko sustiaci zvodca so zltym filtrom. Skusali sme sa rozist na mnoho krat. Ja a nikotin. Ale jeho vona ma vzdy dostala. Samozreme, ze je to zly, nezdravy a smradlavy zvyk. Ale ako tak clovek nasava do pluc dym, pokozka na ukazovaku a prostredniku mu nasiakuje jeho aromou a stoji vonku v zime drkotajuc zubami, nieco magicky ukludnujuce sa s nim deje. Vyfajcila som stovky poslednych cigariet. A zhruba take iste mnozstvo previnilo dalsich, ktore nasledovali. Nevzdavala som sa svojej zamilovanosti lahko. Milovala som tie male krabicky v plastovom obale sitom na mieru, na vela sposobou. Rano cestou do prace - do skoly. Ked este den nezacal a clovek caka co mu den prinesie a na autobus. Ked je vonku zima a ako si clovek potiahne, pocuje to jemne puknutie, ako ubuda z papierika. Den este nezacal, ale uz ma tu niekto zvadza, medzi prstami. Uz sa nieco deje. Uz nieco robim. A potom, cez prestavku, ked cigaretka na dva tahy znamena odskocit si na chvilu od reality sedych dni. A v bare, s priatelmi, ked moja spolocnicka podciarkovala atmosferu. Ked sa mi nedarilo a niekto ma nahneval. Ked vsetky zle emocie horeli a menili sa v dym ,ktory mizol v dialke. Hned sa mi dychalo lahsie. Nase rozchody a odlucenia boli vzdy bolestive. Nasledovane sladkymi navratmi. A hlas zodpovednosti do toho. Kolko plnych krabiciek som vyhodila hrdinsky do kosa, aby som si potom o par dni na to bezala kupit novu? Ale niekde nastal ten zlom. V nejakom bode sa moja pevna vola rozhodla ozvat a dupnut si. Kedy to bolo? Pred 6 rokmi ked som tipla tu skutocne poslednu? A potom este milion a jeden krat ked ma opantavalo pokusenie a odolala som?

Ked clovek nefajci, aj kava ma inu chut. Ked clovek nemusi studovat hrube skripta celu noc, kava straca svoju funkciu spojenca. Navyse existuju rovnako chutne bezkofeinove, obylne nahrady.
V tom bode svojej cesty, kde som sa zbavila kavy som si aj nadobro prestala sladit caje. Ziaden rafinovany cukor.

A teraz ten najtazsi bod...Jedalnicek. S Massom a jeho jedenim a nejedenim som sa pohravala vacsinu svojho zivota. Zacala som na zakladnej skole, ako ranna pubertiacka podporujuca Slobodu zvierat a tahalo sa to so mnou uz cely zivot...Obdobia nejedenia sa striedali s otvorenim noveho McDonaldu a so spolocenskou nutnostou chodit sa tam najest. Samozrejme kedykolvek som ochorela vo fase vegetarianstva, bola jasnym vinnikom mojej virozy abstinencia mrtveho zvierata v mojom jedalnicku. V tehotenstve ma odbornicka na vyzivu vydesila k smrti (zvierat) a tak som poctivo jedla telacie platky. K smrti ma vydesili aj zle vysledky krvi. Neliecitelna, smrtelna choroba. To vravi oficialny zdroj. Medicina nema riesenie. Nema liek. Niekto zazracne prezie dlhy zivot, niekto podlahne aj v kratkej dobe. 50:50 ze tu o desat rokov nebudem. A potom, popod tym vsetkym dalsie hlasy. Ludi co dlhe desatrocia ziju s chorobou ktora je v remisii. Neaktivna. Nepritomna v krvy. Bez kazdodennych liekov ktore maju kopu vedlajsich ucinkou.
Taka smiesna myslinka - preco by to co jeme nemalo ovplyvnovat ako sa mame? A tak som to skusila. Napriek skepticizmu okolia. A na sok primarky oddelenia, sa krvne vysledky velmi rychlo vratili do normalu. Hned ako som obmedzila prisum zivocisnych bilekovin sa moj stav zlepsil. Esta stale tomu nerozumiem. Este stale vela studujem, snazim sa to cele pochopit. Este stale hresim. Neviem zit v krajime zmrzliny a odolat. Neviem odmietnut poprasok praveho parmezanu na taniery. Neviem ako povedat nie kalamarom ktore robi moja svokra...ale ucim sa. Kazdy den som o nieco blizsie...Moje vedomosti sa prehlbuju a moja policka s knihami sa rozrasta...stale viac hlasou lobuje za stravu bez zivocisnych bielkovin

Tym vsetkym presli tie oci, ktorych odraz vidim v zrkadle. Su podivne. Prechadzaju zivotom a obcas padnu do narucia niecoho lakavo leskleho. Pohodlneho. Ale potom ten maly asket v moje dusi zacne svoj proces zriekania sa. Zacne svoju rozpravu o skutocnych hodnotach. O tom, ze za kazdou nahraskou je nieco prave. Hodnotne...a ma pravdu.

Ked som opustila televizny svet, bola som nutena ist von. Otvorit dvere na byte a na srdci a budovat. Budovat vztahy. Ziadna telenovela. Ziadne Beverly Hills. Priatelstva. Pevne. Hlboke. Take ze i dnes, po rokoch odlucenia su mi moji priatelia rodinou. Naucila som sa byt oddanou priatelkou. To vsetko sa totiz stava, ked clovek odhodi dialkove ovladanie.
Ked sa prestane skryvat za alkoholicky smiech, a spusta sa do hlbin dovery vztahu. Ked necha ludi prist a najde odvahu objat ich.
Alkohol som vymenila za vieru. A aj ked mi alkohol prinasal istu ulavu, uprednostnujem celozivotne opitie sa duchovnostou a opojenie ktore prinasa viera.
Ked som opustila cigarety a jeden majetnicko-spalujuco-ziarlivy vztah, uvolnila som v mojom zivote miesto pre jedneho juzanskeho nefajciara. Pre muza, ktory nie je dokonaly... ale spolu sme dokazali vytvorit nieco, co je pre nas dvoch dokonalym miestom na zemy - Nasu rodinu.
A ked som sa zacala zamyslat co pustamdo svojho tela, objavila som zdravie. Pochopila som, ze moje telo mozem nicit alebo setrit. Ignorovat alebo si ho mozem uctit...

A tak jeden rodeny pozitkar pochopil, ze v asketizme je skryty ten najvacsi pozitok zo vsetkych - pod povrchom sa totiz skryvau tie prave hodnoty.

Naucila som sa, ze nikto nie je dokonaly.... pokial sa don nezamilujes

Naucila som sa, ze zivot je tvrdy ...ale ja som viac!

Naucila som sa, ze prilezitosti sa nikdy nestratia...no tie ktore si nechas ujst, zozbiera niekto iny

Naucila som sa, ze citit voci inemu zast a horkost znamena poslat vlastne stastie inam

Naucila som sa, ze treba vzdy pouzivat sladke slova...pretoze nikdy nevies ci ich zajtra nebudes musiet spolknut

Naucila som sa, ze usmev je najlacnejsi sposob ako vylepsit svoj vyzor

Naucila som sa, ze si nemozem vybrat ako sa citim...ale mozem s tym nieco urobit

Naucila som sa, ze ked tvoj prave narodeny syn ta chyti za prst...zahakne si ta na cely zivot

Naucila som sa, ze vsetci chcu zit na okraji hory...ale vsetko stastie a rast prichadza ked sa ju snazime zdolat

Naucila som sa, ze je treba vychutnat si cestu a nie len ciel

Naucila som sa, ze rady je treba dat iba v dvoch pripadoch - ak je o to clovek poziadany, a ak na tom zavisi zivot

...

:-D pravda je, ze tieto slova nie su moje, ja som ich iba prelozila z talianciny, no dane vyroky sa mi pacili natolko, ze si ich sem vylepim :-D pre radost...

lebo ja som sa naucila, ze inspirujuce myslienky prichadzaju, aby nas obohatili a je dobre si ich dat niekam, kde na ne nebude iba padat softwarovy prach :-D