7 chýb sveta

nedavno mi mailom preblinkol tento zoznam....

"ze vraj" je autorom zoznamu Mahatma Gandhi. Nech je to akokolvek, zoznam ma oslovil a tak si ho sem vylepim, lebo za zamyslenie sa iste stoji...

Tento zoznam, ktorý Gandhi vytvoril behom svojho hľadania koreňov násilia daroval svojmu vnukovi v posledných dňoch svojho života.

7 chýb sveta:

1. Bohatstvo bez práce
2. Potešenie bez svedomia
3. Poznanie (Inteligencia) bez charakteru
4. Obchod bez morálky
5. Veda bez ľudskosti
6. Uctievanie bez obety
7. Politika bez zásad

velky a Maly predajca

Uz davnejsie sme si povedali, ze potrebujeme nove auto. Pred rokom sme zacali velmi lezerne omrkavat rozne znacky a modely aut a samozrejme aj intenzivnejsie setrit. Nakoniec sa ako idealna volba splnajuca vsetky nase sny javili dve auticka. FIAT Idea a jeho luxusnejsia verzia Lancia Musa.

Po este uzsom vybere sme sa rozhdoli pre Fiat Idea, nakolko Lancia Musa, nech sa nam akokolvek pacila viac, nemola cenovo konkuroavt Fiatu (a to nie len cena auta, ale aj nahradnych dielov a pod.).

A tak sme zacali obiehat predajcov Fiatu v meste a zhromazdovat rozne cenove ponuky. Januar bol tym mesiacom ked sme si vybrali svojho predajcu. Mojej polovicke sa zdalo, ze najvacsi bude aj najlepsi. Ako sa ukazalo bol akurat nejneochotnejsi. Hned na zacaitku sme si dovolili vyjadrit sme svoje skromne poziadavky –cierna farba, benzin a slusna cena za odkupenie stareho vozdila. Ako sa ukazalo su to dost krkolomne poziadavky ktore Velkeho predajcu zdrzali. Auticko malo byt hotove o dva mesiace – v marci, ale ked sme volali v aprili o auticku nebolo ani chyru ani slychu. Vraj mame byt trpezlivi. Posledna navsteva prebehla 29.4. a vela ustretovosti zo srany predajcu neprinasala. Mame cakat, ale nakolko Fiat meni Ideu tak nevie a uvidime a on sa ozve a tak...

Cestou domov mi v hlave skrsol napad skocit na okuk ku konkurencnemu predajcovi Fiatu. Spominam si ze pri poslednej navsteve bol ustretovejsi.

No a co sa nestalo? Tento predajca okrem toho ze predava Fiat, predava aj Lanciu. A akousi nahodou, ma specialnu akciu na Lanciu, ktora konci 30.4. – na druhy den. Zlava z cennika okolo 30%, vdaka comu ma Lancia Musa nizsiu cenu ako Fiat Idea. No a co je este zaujimavajsia nahoda - ma prave u seba novucicku Lanciu Musu novu verziu, ciernu, benzin a za odkupenie nasho auticka nam dava o tisicku (EURO) viac ako konkurent. Bez reptania, bez natahovania sa, bez komplikacii. Akurat sa treba rozhodnut zo dna na den. Ale nebolo treba dlho vahat. Auto akoby uz na nas cakalo.

A tak v pondelok bude mat nase auticku SPZtku a mi v rukach papiere vlastnictva. A mne len nejde do hlavy ako je mozne ze u jedneho to neslo dlhe mesaice a druhy si isiel nohy polamat aby nam to auto predal. Ochotny vysvetlit, poukazovat.

Zatial co Velkeho sme museli skoro prosit ci nam to auto vobec ukaze, tento Maly nevahal rozobrat cele auto aby nam ukazal co vsetko kde a naco ma.

Tak ci onak zlatym klincom, kedy som pochopila ze taliansku mentalitu nechapem, bol okamih, ked ja som bola cela nadsena vyhodnou cenou a velkou zlavou, zatial co moj muzik sa zadival na predajcu a vravi mu: „je takym zvykom ze ked sa kupuje auto, predajca nieco daruje zadarmo. Co mi darujes?“

V tichosti mi padla sanka a dufala som ze to nebolo prilis trufale vzhladom na maximalnu vyzdimanu zlavu a rozne ustupky ktore nam uz predajca dal. V duchu som sa divala kde je najblizsi vychod ktorym nas pozenie von, ale ukazalo sa, ze nas nikam nepozenie. Dostali sme dalsie vyhody.

Nuz ako sa ukazalo, Maly a velky je niekedy hlavne o pristupe.

Dokedy sa ustupuje?

V mojom zivote sa premnozili ludia, co si vynucuju aby som sa im prispobila. A ja sa neviem zbavit pocitu, ze sa tak premnozili, lebo som stale ustupovala. Naleteli do mojho zivota ako mole za svetlom. A mozno ani nejde o kvantitu tych individuii v mojom zivote ale o to, ako velmi mi don zasahuju....Taze si kladiem otazku Dokedy sa ustupuje?

Vysvetlim. Zacalo to nevinne. Moja svagrina ma 3 deti, ja ziadne. Jednoducha rovnica o prisposobeni sa. Bezdetny sa prisposobi lahsie. A ja suhalsim. Lenze dokedy? Vianoce, Velka Noc...vzdy to bola ona kto urcuje co bude, kde bude a kedy bude. Samozrejme castokrat na moj ukor. Ja som si svoje sviatky naplanovat nemohla (uz par rokov tak fungujeme), iba sa prisposobujem. Teraz som si konecne JA naplanovala dovolenku – vylet domov do Bratislavy. A co sa nestane, svagrina ma presne v tom termine krstiny a bude svetovou hanbou neist tam. Nehovoriac o tom aku scenu z toho svagrina vyrobi a ako sa povozi za mojom mene pred vsetkymi ostatnymi. Moja verzia pribehu sa nerata. Opat raz som ja na rade prisposobit sa a neriskovat ze budem ta zla (prodotykam ze ja uz som jednu cestu kvoli nej zrusila)...ale dokedy?

No nie je sama v mojom zivote co ma obmedzuje. Vybornym elemntom je aj moj sef. Moj sef ma istu paranoju ze mu niekto ukradne jeho firmu. Tak nam nainstaloval do kancelarie skrytu kameru (ktoru sme odhalili nahodou). Nahrava si nase rozhovory a potom si ich kazde rano pusta v kancelarii. O tom ako obmedzujuce je pracovat tak kazdy den, to nemusim asi ani hovorit. Moj sef ma ale tiez potrebu setrit na nas. A tak napriklad mi vo stvrtok vecer oznami, ze buduce dva tyzdne mam dovolenku. Bez toho aby mi dal cas cokolvek si naplanvoat, aby ta dovolenka bola skutocnou dovolenkou a nie stratou casu....Aj ked v tomto pripade si vravim, jeho firma - jeho pravidla hry. Ale je to skutocne tak? A dokedy?

Ceresnickou na torte aj tak ostava moj sused. Poznate takych „sedlakov“, co maju silne reci? Najprv mu vadilo ze parkujem najblizsie pri vychode z dvora. Napisal mi odkaz ze mi rozbije auto ak tak este raz budem parkovat. Tak som sa vybrala na kus reci k nemu domov a krizu sme zazehnali (uz tam neparkujem, ale naparkuje tam ani on, parkuje tam domovnik). Potom mu vadilo ze ked otvaram vchodove dvere, tak vraj tie dvere buchaju. Tak zatvaram potichu. Teraz mu vadi ze ked otvorim balkon v kuchyni, moj pes vyjde von a ked prechadzaju okolo auta, steka. Rozsudok z dnesneho rana, nemam otvarat moj vlastny balkon. Inak zavola svojho advokata (what!?!). Lebo mi- vsetci si tu v nasom baraku myslime prilis vela, ale on to vsetko da do poriadku.

Mozno by som mala dodat, ze ked moja svagrina sa nikdy neprisposobi a to je OK. Ona sa rozhodne ako veci pojdu a tak musia ist inak vyrobi taky skandal, ako to vie iba prava pribrzdena Talianka. A moj sused? Jediny kvoli komu kedy prisli policajti do nasho inak ticheho panelacika boli oni. Lebo ako to uz byva, zlodej krici chyte zlodeja, najhlucnejsou familiou su prave (iba?) oni. Ale to je, ako inak, uplne v poriadku.

Tak ma napada kde je ta pomyselna ciara? Ja sa nebranim kompromisu. Ja sa viem aj prispobit. Vianoce som stravila v MC Donalde a vecer sama s muzom doma (deti boli unavene). Aj Velku Noc sme stravili bez rodiny vdaka svagrine, ale nestazovala som si. Nemusim sa lutovat, mozem si zaraidit iny program, s priatelmi. Ale teraz by som uz rada urobila cosi podla seba – isla domov ako som si to naplanovala dlho predtym, ako ona naplanovala svoje krstiny.
A kde je ta ciara s mojim susedom? Mam akceptovat aj taku absurditu akou je zakaz otvarat vlastne balkonove dvere? A co pride potom? V mojom vlastnom byte? Mam sa bat, lebo je to nevyrovnana rodina so sklonmy k nasiliu? Mam preto opat raz ustupit? A dokedy? Az kym sa moj zivot nestane seriou prisposobeni sa okoliu?

Ja to z casti aj chapem, som zena, som mlada, nemam deti...potencionalne nie som nebezpecna, som flexibilna, musim sa prisposobit, kazdy si na mna dovoli (este som taka sprosta ze som vascinu casu aj mila, aby som im to ulahcila). Nerada veci komplikujem. Som uplny ideal.

Lenze ja tiez musim zohladnovat moje potreby a zit moj zivot.

Hovori sa, ze lekcie nasho zivota sa opakuju kym sa nieco nanaucime. Mozno sa mam naucit postavit sa sama za seba a niest za to nasledky. V opacnom pripade riskujem, ze moj zivot bude iba o cuvani a ustupovani.

Nemam sa rozculovat

...skodi to zdraviu. Ale aj tlmit hnev skodi zdraviu. Tot moja dilema. Mam vybuchnut, nechat vybublat moj hnev, alebo sa tvarit, ze niet nad pozitivne myslenie a laska k bliznemu porazi hnev....

Na monitore mam uz skoro rok nalepene 2 post-ity. Jeden mody ma hrubo napisane NENECHAJ SA VYVIEST Z MIERY.POKOJNE. A ten zlty nesie posolstvo o tom, ze vlastnu silu mozno vyjadrit tym, ze sa postavim sama za seba. Mam ich tam odkedy k nam prisiel moj kolega. Uctovnik. Nie nadarmo Taliansko preslavil prave uctovnik Fantozzi...Zda sa ze taliansky uctovnici su osobitne individua vyclenujuce sa z ludskej celade.

Moj uctovnik trpi utkvelou predstavou, ze keby nebolo jeho, svet sa zastavi. Slnko by uz nevyslo, Zem by uz nebavilo tocit sa okolo svojej osi (koniec koncov to robi iba pre jeho radost, ved sa vlastne toci okolo neho) no a v konecnom dosledku, svet by prisiel o jediny neomylny zdroj mudrosti. Taky je moj uctovnik. Jednym slovom NENAHRADITELNE DOLEZITY (dobre to uz su slova dve)

Moj uctovnik ma nema rad. On mena rad nikoho kto vie viac ako on. To ho drazdi. Vadi mu ze pouzivam AutoCAD. Tak aktivne zasiel za moji sefom, aby mu povedal, ze on sice AutoCAD neovlada, ale ON ma priatela, ktory sa v tom skutocne vyzna – nie ako ja – a ten mu doverne prezradil ze AutoCAD je lahky program a ludia zbytocne zvalicuju jeho zlozitost a vyznam. Za jeden den sa to da naucit. Taky je to expert!
Tak som AutoCAD z mojho PC obratom zmazala (mala som tam aj tak virus) a teraz moj sef nema nic okrem vseveduceho uctovnika. Pretoze kym ja nemam ocenenie a uznanie za moju pracu a vedomosti, veci moze robit aj cteny ucotvnik. Odvtedy ubehli uz 3 mesiace a ja sa pravidelne informujem o uctovnikovych pokrokoch na poly vypoctovej techniky.

Moj uctovnik sa ale vie prezentovat. Vie predat to nic co ma v hlave a vie zo seba urobit dolezitu osobu. Uz som prestala ratat kolkokrat vypol hrud, postavil sa na pomysleny piedestal a vypustil z ust nejaku hlupost. To kolko on dokaze recnit okolo alebo aj uplne mimo podstaty veci - s plnou vaznostou - by mu mohol zavidiet aj Palacka. Vybavuju sa mi pasaze v Hlavy 22 ked tak tu jeho absurditu pocuvam. Ale moj sef je 100 kilovy muz s rozumom 5 rocneho fracka a svojho uctovnika zerie. Sice nerozumie polovicke toho co hovori, ale aspon to znie zlozito a dolezito. Ja naopak az prilis rozumiem tomu co hovori.

Naposledy povedal mojmu sefovi ze cenove ponuky co robim by mali ma farebnejsie fotky (su tak farebne ako mi to dovoli rozlisenie nasej tlacierne, co je ale tiez pojem tazko pochopitelny v krajine uctovnika). Moj sef cely stastny suhlasi a zveril tazku ulohu „ozivit“ farebnost cenovych ponuk uctovnikovi.
A tu zacina aj moj clanok. Nemam sa rozculovat.... Skodi to zdraviu. Prosim vas! Co mam ale robit, ked som nachytala 50-rocneho ucotvnika s noznickami v jednej ruke a lepidlom v druhej, ako mi povystrihoval obrazky z jedineho dodavatelskeho katalogu, ktory som mala a nalepil ich na cenovu ponuku?!?! Ja si nevymyslam. Zda sa, ze v zemi zaslubenej uctovnickym intelektualom je idealnejsie riesenie urobit kolaz s lesklymi, nalepenymi obrazkami ako profesionalny, jednoliaty print. Moja otazka, ze co urobi nabuduce, kedze uz vsetky obrazky povystrihoval, bola vzata ako bakana provokacia.
Moj zaostaly sef bublal blahom. Obratil sa na mna s tym, ze ako to ze ma cosi podobne nenapadlo uz davno. LEBO MAM ZABRANY A ZDARVY ROZUM!!!
Ak by vas zaujimalo - klient cenovu ponuku neprijal.

Takychto perlieciek je zial Bohu viac nez dost. Tak isto sa mnozia okamihy ked sa divam na moje 2 Post-ity nalepene na monitore a opakujem si svoju mantru –„nenechaj sa vyviest z miery. Pokojne.“

Z hlboka sa teda vzdy nadychnem a premyslam kolko to este potrva nez kolegu umlatim uctovnickym sanonom...

Pre dnesok mu ale aspon venujem moj dnesny blog. Obcas sa clovek prestane hnevat aj ked sa len proste vyzaluje...

Dnesna lekcia Taliancini

Pre tych ktori by sa radi naucili po taliansky. Tu je jedna zakladna fraza:

Niente e' piu' pericoloso di un grande pensiero
in un piccolo cervello.

Preklad:

Nic nie je nebezpecnejsie ako velka myslienka v malom mozgu.

uvedme si priklad:

Velka myslienka/ idea - Vydat vodicske opravnenie viest motorove vozidlo jednej Slovenke platne na 10 rokov.

reakcia maleho mozgu:

10 rokov...10 rokov...tak vela? tak to skusme od 24/1/2008 do 28/12/ 2017...to je v podstate akoby 10 rokov, nie?....

BTW vodicak mi vydali vo february a co za datum je 24/1 netusim.

ale...

TADAAAA!!!! JA MAM VODICAK.
ani tomu nemozem uverit.... nie tomu ze uz ho mam, ale ze do roku 2017 sa nemusim vracat na ten cteny urad. A dovtedy ho snad aj zrusia

Taliansky patente na rozum podruhe...

bola som tam, videla ale neverim...ja tomu uz neverim.

Tak som bola dnes rano na ctenom urade aby mi vydal moj vodicak, ktory NASLI.

A viete vy co?

Este ho nemam. aj by som sem napsiala cosi vtipne o demencii danej tety za okienkom, ale ono uz niet velmi co dotat, situacia je zalostna. Clovek prechadza istymy fazami v procese byrokratickeho boja (aspon v taliansku urcite). Najprv sa smeje, ze to hadam nie, potom zuri ze to snad nie a potom upadne do zufalstva a vzlykajuc sa pyta - to vazne?

moj vodicak som videla, bol tam, s mojou fotkou a menom. Ale - to by nebolo ono, keby vsetko islo hladko. Takze je tu hacik. Moj novy vodicak ma opravnoval iba na vedenie vozidla skupiny A. Uz si napamatam co presne je skupina A - motorka? Tak ci onak auto je B. Skupina B na mojom vodicaku nefigurovala.

Tak neviem, pytam sa, ako hlupy musi byt clovek, co denne vydava mnohe vodicaky na auto, aby si poplietol A a B?

Tak ci onak, mam sa vratit zajtra. Lebo zjavne zatial co na prvy pokus vyrobit vodicak trva 20 dni +- 30 dni hore dole, prerobit ho sa da za jeden den. Len sa modlim aby ta babizna za okienkom nevzala ciernu fixu a iba nedopisala mi tam B s tym ze hotovo. Schopa by toho bola...

V Taliancine existuje jedna pisen- Vincenzo ja ta zabijem, ty si tak hlupy ze si nezasluzis zit. Spevak to zlozil jednemu ctenemu uradnikovi co ho vytocil. Uz zacinam chapat preco

Taliansky patente na rozum

Nie je tazke pochopit, preco sa hovori, ze veci budu klapat a pojdu ako Svajciarske hodinky. A tiez je velmi lahke pochopit, preco nikdy nikto nepouzije podobu alegoriu v Talianskej trikolore. Lebo v Taliansku veci slapu tak ako v Kocurkove a pre vacsinu Talianov je svet Gombicka.

Nadisiel cas zasmiat sa a poplakat si nad faktom ze ja este stale nemam vodicak a je to vdaka dobrej investicii mojich dani do pracovnikov isteho statneho uradu.

V Taliansku vam vodicak nedaju policajti. Tu vam ho vyda Ministerstvo dopravy a jej prislusny urad.

Moja prva navsteva tohto uradu odhalila, ze najdolezitjsou osobou v celej budove Ministerstva je asi storocna vratnicka v neonovo ruzovej mikine Mickey-Mouse na ktorej jej troni obrovska viktorianska brosna. Bez jej laskaveho povolenia sa neostanete nikam a uz nikomu dalsiemu som nemusela tak detailne vysvetlovat co sa mi stalo a co potrebujem. Preco su to vzdy vratnicky a upratovacky ktore maju pocit ze niet dolezitejsej osoby v celej galaxii?

Pani z prveho poschodia ma ubezpecila ze vsetko je OK, mam vetky dokumenty, len mi chyba lekarske vysetrenie a potom mi ctena talianska vlada vyda moj vodicak - tak do konca roku ho bude mat. Aka skoda ze ma nenapadlo spytat sa ktoreho roku presne ma na mysli.

Lekarsku prehliadku som uspesne absolvovala a cela natesena som odniesla ctenemu organu lajstro papiera, nech si ho moze zalozit do mojej zlozky. Poslali ma z prveho poschodia na prizemie za okienko cislo 5. Za okienkom cislo 5 sedela Barbie v zivotnej velkosti....Seriozne chcem moje dane naspat ak ich vlada pouziva na plat tejto zeny! To tam kludne mohla sediet Paris Hilton a aj ta by to v taliancine pochopila rychlejsie.

Ale nejake kolieska sa tej babike v hlave predsa len krutili a tak mi vydala taky papier ktory ma docasne opravnoval riadit auto. Teta si vypytala moje 2 forky a pekne sme sa rozlucili.

Na druhy den mi teta Barbie vola ze musim prist spat na ministersvo, lebo nemozu overit ze tie dve fotky co som im vcera dala, su moje a ze som na nich ja.....Tak, toto!...toto je dovod preco nikto nikdy nepovie ze veci slapu ako Talianske hodinky.

Vypytala som si teda volno a s besnou penou okolo ust som sa vratila k okienku cislo 5. Este ze tam bola moja polovicka, lebo inak by si ta pani za klobuk nedala co som mala na srdci. Ale aj tak som prskala hnevom. Odstala som si polhodinovu radu pred okienkom, prisla som k Barbie , ta otvorila moju zlozku, pozrela sa na foto, na mna a opeciatkovala si laskavu jednu z fotie s tym ze je AUTORIZOVANA. Usmiala sa na mna a vravi ze uz je to OK, mozem ist, vodicak budem mat o 20 dni.

Vedoma si ze 20 dni v Taliansku je silne informativny termin, o 35 dni som sa vratila na dany urad. Tento krat k prepazke c. 3, s tym ze si idem prevziat moj hotovy vodicak. Ako som cakala az na mna pride rad, iba som sa musela smiat. Pri prepazke cislo 4 sa rozculoval mlady Talian a nahlas krical „ako je mozne ze moje auto nie je moje! Kupil som ho, zaplatil a pouzivam ho. Teraz ho chcem predat a vy mi to musite dovolit!“
Na co mu s kludom kontroval pan za prepazkou „nepodpisali ste ten a ten dokument do 30 dni od kupi. To uz sa dodatocne neda podpisat. Auto predat nemozte, nie ste jeho majitel. Auto majitela nema a predat sa nikdy nebude moct.“
Na to mu ten majitel auta rozculene vravi „A co mam teraz s tym autom urobit?“
A pan za prepazkou mu s kludom anglicana, ale logikou taliana odpoveda: „Mozete ho but odparkovat na zahrade a uz nikdy nepouzit, alebo ho dajte zosrotovat.“

To uz ale prisiel rad na mna a bola som na tahu v hre „clovece nehnevaj sa“. Za prepazkou cislo tri tronila starsia pani, jednoznacne pribuzna slecny od 5 prepazky.
Tuka do PC aby ma nasla...a nasleduje moment prekvapenia.... Ja ani moj vidcak tam nie sme! Moje meno, rodne cislo, ani cislo schvalenia mojho vodicaku PC nerozoznava. Pani zdvyha sluchadko a vola hore, na prve poschodie.
„je tu taka pani zo Slovinska..“ – ZO SLOVENSKA! -Skacem jej nahlas do reci.
- Mnmh, zo Slovinka, ako som vravela...ano ano...no neviem ona je Slovinka – SLOVENKA!- ziapem na nu"...mhmh...ano, ano...aha neviem spytam sa....“pani sa diva na mna „Je Slovinsko v EU?“...cez zatate zuby jej vravim “Ja som zo Slovenska. A Slovensko je v EU!“ pani sa spokojne usmeje a pokracuje v telefonate „ano, Slovinsko vraj je v EU............“ v tomto bode som stratila vsetku nadej ze moj vodicak niekedy dostanem, ak to bude zavisiet od tejto zeny.

Dalsie rande mame 28.2. Zatial zbieram vsetku trpezlivost a dufam, ze moj Patente (vodicak) este niekedy uvidim. Jedien o com ma ma tento cteny urad zatial presvedcil, ze ma Patente na rozum.
DODATOK: dnes je 8.2. a patente urad mi volal, ze NASLI, ano prosim nasli moj vodicak a uz je hotovi, mam si pre neho ist. Samozrejme ze som v Taliansku a kym nemam karticku v ruke, neuverim...

More

Dlho som premyslala ci napisem tento blog, lebo som si vravela za ma ludia budu mat za nevdacnu, ze sa stazujem na to ze zijem pri mori. Ja sa napoly stazujem a napoly si to vazim. Takze moj dnesny blog odraza iba polku mojich pocitov... Ale kedze mi je dnes priserna zima - opat raz, tak aktualne prevladaju morske negativa.

Vela ludi to ma rado. Pride jun, jul alebo august. Zbalia si svojich par plaviek a ine viac menej potrebno-nepotrebne veci, sefovi daju na tyzden – dva zbohom, vyberu usporene financie aby zaplatili vacsiu alebo menasiu kopu penazi a sup ho na juh k moru. Sedia si na plazi a zasnivane si hovoria ake by to bolo uzasne zit pri mori cely rok.

H*vno uzasne!

Zit pri mori nie je az taka vyhra ako by sa mohlo zdat. Viem to, pri jednom zijem.

Podme po poriadku. Je Januar, zima. V zime je pri mori ZIMA. Neskutocna zima. A ani ten najteplejsi sveter vam nepomoze. Na svedomi to ma vlhkost, ktoru so sebou more prinasa. Teplota je sice relativne vysoka, ale vlhkost sa vam neprijemne tlaci pod kozu. Jedine co pomaha je cibulovy efekt oblecenia– vela vrstiev na seba.
A teraz ta ceresnicka na torte. V meste kde zijem ja maju vsetky byty KACHLICKY (o ano aj kancelarie) a kurenie sa moze zaplnut iba na 8 hodin denne a vykuri vam byt nie na viac ako 18°C. Mate predstavu? To je fasa podivana, ked drkocete zubami a divate sa na more, vtedy by ste ho kludne zbalili a dopriali komukolvek. Najme nepriatelom.

Druhy morsky efekt je skoro uplna absencia snehu. Doma ked je zima, tak je casto aspon sneh. Ja mam rada sneh. Mam rada ako mi skripe pod nohami, ako je zima, ale vsetko je krasne biele. No tak tu biele nic nie je. Iba hmla a ktej sa este dostanem.

Co vam este daruje more? More vam s oblubou daruje 2 veci – hmlu, to skutocne casto a plnym priehrstim. Aj teraz sa mi tu vznasa pod oknami. A potom burky. Ale nie take pokojne ako u nas doma. Morske burky su silne a intenzivne. Kludne sa vam moze stat ze po par minutach je cesta pokryta niekolkymi centimetrami vody. O tom ako silne zneju blesky s podporou mora radsej vediet nechcite.

Ak zijete pri mori, asi nebudete trpiet anginou. O takej chorobe tu nik nechyruje. Ale pripravte sa na skaredoznejuce kasle sprevadzajuce akekolvek prechladnutie. V lete vas zas budu v pravidelnych intervaloch obstastnovat crevne virozy. Najma kym si telo nevytvori protilatky.

No a ked uz horovime o lete. Ten tyzden dva sa letne horucavi daju vydrzat. Aj ja som si zvykla pri letnych dovolenkach horovit ako by sa mi apcilo zit pri mori a nic nerobit. Ale ono to tak nie je uplne pravda ni s tym nic nerobenim. V podstate clovek v lete sedi v kancelarii tak isto ako pocas celeho roku a ked vyjde okolo siestej z kancelarii, posledne na co mysli je sit k moru.
A tiez skuste s teplotami nad 30° zit (a najma spat) 3 - 4 mesiace v kuse. S dusnotou, pretoze podotykam ze ide o vlhke teplo, opat raz vdaka moru.

Taliani maju z tepla paniku a cely svoj zivot prisposobuju boju proti horucavam. Akonahle sa jemne otepli, kazdy spravny Talian zhavi klimatizaciu. To je nieco co oceni najme krcna chrbtica. Ta moja jednoznacne. Prechody z horucav co panuju vonku, do podchladnenych kancelarii, obchodov a domacnosti.

Ja viem ze este je leto daleko, ale az zas pojdete toto leto k moru a budete mat pocit ze zit pri mori je to najjuzasnejsie na svete, tak to este predsa len trochu zvazte....

Prikladam pre friends par foto mojho mesta...aby to nebolo ze sa iba stazujem.