Napadol sneh. Vsetko je nadherne biele. V spomienkach mam opat 10 rokov a s Kristinou a ostatnymi sa spustame na sackoch po kopci co je pri skolke. Vzdy ked napadol sneh, tak sme sa tam sankovali. Bola to skvela zabava, ktora nam vydrzala az do uplneho premocenia. Vzdy sme preliezli cerveno – biele zabradlie a uz sme boli na skvelom, strmom svahu. Akurat pri konci bolo treba brzdit, lebo posledna cast svahu bol zraz, ktory ustil na cestu s autami. A prave tu, pti tom zraze, sa zrazu vsetko meni. Moje spomienky, pocity, myslienky. Niekde nastal zlom, lebo doteraz bola tato spomienka jednou z tych smiesnych, veselych a bezstarostnych momentov minulosti. No uz nie je. Teraz mi tuhne krv v zilach ked si na to spomeniem. Na to, ake to bolo nebezpecne a co vsetko sa nam mohlo stat. Cely obraz zimnej radovanky sa zmenil. Uz nie som to smejuce sa dieta na sacku co v plnej rychlosit leti dole svahom a je presvedcene, ze to bude dobre, lebo nakonci to ubrzdi. Uz som rodicom, co kontrouje teren, zvazuje nebezpecenstva, rata rizika a modli sa.
Minuly piatok sme boli u mojej priatelky. Prave sa vydala a nastahovali sa do noveho domceku. Pozvala nas, aby nam ho ukazala. Ked som v minulosti bola na nasvteve u priateliek a ich domacnostiach, vychutnavala som si krasne zariadenie, farby, vkus a styl. Mam istu slabost pre farebne kombinacie nabytku a interierov. Minuly piatok? Farba, styl a vkus isiel stranou. Vobec som si ich poriadne nevsimla a to im ich dokonaly dom zariadoval architekt. Zato mi neuslo (a zial ani mojim detom) schodisko bez zabradlia, obrus ktory sa da stiahnut, sklenena stena ci televizia vacsia ako obe moje deti, polozena na zemi. Krasny dom sa tak stal domom plnym nastrah.
Odekdy moje deti zacali chodit, vela som startila. Niekolko nocnych lamp, salok, par mobilov a jeden nevinny uhol pohladu. Prepla som do pohotovostneho rezimu, ktory sa prejavu tym, ze mi uplne unika celok, zato mam zaostrene na vsetky hrany, potencionalne rozbitne predmety a cokolvek co by mohlo skoncit v ustach mojich deti. Ratam mozne pady, ci uz deti niekam, alebo niecoho na nich. Vzdy som pocula ako mi ine zeny hovorili, ze materstvo cloveka zmeni. Tak uz viem co mali na mysli. Z normalneho cloveka, co sa so smiechol spustal na sacku dole svahom, sa stane paranoik...Je to pravda, vdaka detom vnimam svet novym pohladom.Nikdy som si neuvedomila ake nebezpecne je toto miesto pre tak male a krehke stvorenie.
2. 2. 2010
25. 1. 2010
zena co krici
Moje dieta sa drzalo svojho otca, zatial co jeho hystericka matka na neho kricala.
Kricala zufalstvom, unavou, vycerpanim, sklamanim, hanbou, hnevom, agoniou a dalsou vlnou zufalstva... V tom kriku sa ozyvali ozveny mnozstva vykrikov. Kricala v nom osoba, co padala unavou a nebolo jej dovolene vlastnym dietatom spat. Krical v nej clovek, ktory je chory a potrebuje si lahnut a trpiet, ale miesto toho tu musi stat s teplotou a upchanym nosom a uspavat dookola dieta co sa chce v noci hrat. Krical mlady clovek co chce aspon v noci nebyt rodicom a nemat tazke okovy rodicoskych povinnosti okolo krku, najme po dni plnom rodicovskych vyziev. Kricala v nej matka, lebo nespiace dieta zobudilo aj druhe dvojca a uspat mrzute, rozospate dieta je narocne aj s plnymi energetickymi baterkami. Kricala manzelka, ktora sa tuzila ponorit do lieciveho objatia svojho muza s ktorym chcela byt osamote. Kricalo dievca, ktore este stale v materstve tapa a niektore situacie, ako dnesne nevie vyriesit hladko, zlyhava. Kricala partnerka, mraciac sa na svojho bezradneho partnera, osocujucim pohladom, pretoze nevie sam uspat deti a dopriat jej tak oddych. Krical rodic, neposlusneho dietata.
Tito vsetci kricali na moje dieta, opakujuc jedinu vetu "chod spat!". Rozkaz i prosbu. Beznadej a bezradnost. Hnev a zufalstvo. Ako lahko moze male dieta dat svojim rodicom sach mat.
A dieta sa len smialo. Odhazdujuc na zem mlieko o ktore nestalo, snaziac sa dosiahnut na cerveno -zelene auticko.
O pol hodinu na to som nakoniec uspala obe deti. Bytom sa opat rozlahol pokoj a ticho. Mojim vnutrom sa rozlahol pocit viny a zlyhanie. Mala som zly den a vysla som z neho ako zla matka.
Kricala zufalstvom, unavou, vycerpanim, sklamanim, hanbou, hnevom, agoniou a dalsou vlnou zufalstva... V tom kriku sa ozyvali ozveny mnozstva vykrikov. Kricala v nom osoba, co padala unavou a nebolo jej dovolene vlastnym dietatom spat. Krical v nej clovek, ktory je chory a potrebuje si lahnut a trpiet, ale miesto toho tu musi stat s teplotou a upchanym nosom a uspavat dookola dieta co sa chce v noci hrat. Krical mlady clovek co chce aspon v noci nebyt rodicom a nemat tazke okovy rodicoskych povinnosti okolo krku, najme po dni plnom rodicovskych vyziev. Kricala v nej matka, lebo nespiace dieta zobudilo aj druhe dvojca a uspat mrzute, rozospate dieta je narocne aj s plnymi energetickymi baterkami. Kricala manzelka, ktora sa tuzila ponorit do lieciveho objatia svojho muza s ktorym chcela byt osamote. Kricalo dievca, ktore este stale v materstve tapa a niektore situacie, ako dnesne nevie vyriesit hladko, zlyhava. Kricala partnerka, mraciac sa na svojho bezradneho partnera, osocujucim pohladom, pretoze nevie sam uspat deti a dopriat jej tak oddych. Krical rodic, neposlusneho dietata.
Tito vsetci kricali na moje dieta, opakujuc jedinu vetu "chod spat!". Rozkaz i prosbu. Beznadej a bezradnost. Hnev a zufalstvo. Ako lahko moze male dieta dat svojim rodicom sach mat.
A dieta sa len smialo. Odhazdujuc na zem mlieko o ktore nestalo, snaziac sa dosiahnut na cerveno -zelene auticko.
O pol hodinu na to som nakoniec uspala obe deti. Bytom sa opat rozlahol pokoj a ticho. Mojim vnutrom sa rozlahol pocit viny a zlyhanie. Mala som zly den a vysla som z neho ako zla matka.
....v momente ako som sa chystala kliknut na "publkovat prispevok" sa bytom ozval dvojlasny krik. Z detskej izby pocut hlasny plac. Aj v spalni niekto place. Mlada zena za pocitacom roni slzy zufalstva a vycerpania.
19. 1. 2010
Maly princ
Divam sa okolo seba. Obed sa rozmrazuje, pracka dopiera, deti este spia. Ta zena v mojom vnutri, co ma dlzhy zoznam veci co dnes treba urobit, je spokojna. Ta zena, super zorganizovana mama, je nadmieru spokojna. Divam sa do seba. Ticho. To male, nezodpovedne dieta stichlo. Niet cas ani miesto na zabavu, na nezodpovednost a sialenstva. Na rebeliu. Maly princ odisiel. Rodic v mojom vnutri je spokojny. Konecne su veci zorganizovane, dosledky sa domyslaju, kona sa zodpovedne, vsetko je uhladne, predchadza sa omylom a zivot plynie predvidatelne hladko. Zoznam s povinnostami sa zuzuje, kuchynska podlaha je opat cista a prach zmyzol z policiek nadobro. Unava a stres urobili svoje. V mojom vnutri povstal vojak, bojujuci sa zorganizovanejsi zivot. Na bojisku niet miesta pre male deti. tak sa zda...
Ale vies co cteny vnutorny rodic? Mylis sa. Aj tak ho nedostanes! Zivot a jeho krasa je prilis rafinovana. Vyhnal si Maleho princa z mojho srcda s odovodnenim, ze kvoli detom treba dospiet...ale prave tam Maleho princa opatovne nachadzam. V mojich detoch. Oni ho ozivuju, zachranuju, privadzaju k zivotu zas a znova. V ich hre, smiechu...Clovek dospieva pre svoje deti. Ale prave s detmi, pre ktore polozil na oltar obety svoje vnutorne dieta, Maly princ opatovne oziva. Su to nase deti co prinasaju Maleho princa spat k zivotu. Co mu neodvoluju umriet ci odist. Co ho pirchilili, ohriali a co sa nim nechali skrotit.
Ak clovek sam sebe dovoli vojst do ich sveta. Byt ako oni, pochopi kam odisiel Maly princ. Vratil sa na svoju planetu s kvetinou a sopkami. Na svoju planetu, ktoru nosia v srdci male deti.
Mam to stastie, ze moje deti mi umoznuju vojst do ich sveta. Som a chcem byt jeho sucastou...Nosia mi svoje hracky, nahaname sa po byte, tahaju ma za ruku ked nieco chcu. Ked si cupnem, bezia so smiechom, aby ma objali...a ked sa toto vsetko deje, ten maly princ, co sa mi opatovne zas a znova uvelebuje v srdci, sa pyta - "nakreslis mi ovecku?". A ja viem ze to male stvorenie, co povstava v nas spolu s detskym smiechom, je nezmazatelne! Musi byt!
Aj ked, ako pise Exupery: "Nijaky dospely nikdy nepochopi, ze je to take dolezite!"
Ale vies co cteny vnutorny rodic? Mylis sa. Aj tak ho nedostanes! Zivot a jeho krasa je prilis rafinovana. Vyhnal si Maleho princa z mojho srcda s odovodnenim, ze kvoli detom treba dospiet...ale prave tam Maleho princa opatovne nachadzam. V mojich detoch. Oni ho ozivuju, zachranuju, privadzaju k zivotu zas a znova. V ich hre, smiechu...Clovek dospieva pre svoje deti. Ale prave s detmi, pre ktore polozil na oltar obety svoje vnutorne dieta, Maly princ opatovne oziva. Su to nase deti co prinasaju Maleho princa spat k zivotu. Co mu neodvoluju umriet ci odist. Co ho pirchilili, ohriali a co sa nim nechali skrotit.
Ak clovek sam sebe dovoli vojst do ich sveta. Byt ako oni, pochopi kam odisiel Maly princ. Vratil sa na svoju planetu s kvetinou a sopkami. Na svoju planetu, ktoru nosia v srdci male deti.
Mam to stastie, ze moje deti mi umoznuju vojst do ich sveta. Som a chcem byt jeho sucastou...Nosia mi svoje hracky, nahaname sa po byte, tahaju ma za ruku ked nieco chcu. Ked si cupnem, bezia so smiechom, aby ma objali...a ked sa toto vsetko deje, ten maly princ, co sa mi opatovne zas a znova uvelebuje v srdci, sa pyta - "nakreslis mi ovecku?". A ja viem ze to male stvorenie, co povstava v nas spolu s detskym smiechom, je nezmazatelne! Musi byt!
Aj ked, ako pise Exupery: "Nijaky dospely nikdy nepochopi, ze je to take dolezite!"
13. 1. 2010
pani tvorstva
Nedavno sme si vysli s priatelmi do nasej oblubenej restauracie. Pri jednom zo stolou sedela skupina mladych ludi. Traja muzi, dve deti, jedna zena a jeden pes.
Ked prisiel cas platit, vsetci traja muzi ako pravi gavalieri sa pustili do dohadovania sa kto co a kolko zaplati. Zial v tom istom okamihu sa obe z malych deti rozplakali a tak tej zene neostavalo ine ako ich vziat naraz na ruky. Ako vstala, z pod stola jej zacat utekat pes a tak mu nohou rychlo musela este pristupit voditko. Muzov to nevyviedlo z miery a pokojne dalej riesili ucet a polozky na nom. Zena hodnu chvilu balancovala s dvoma detmi na rukach a jednym voditkom pod topankou. To ale gentlemanov neviviedlo z miery a pokracovali vo svojej rozprave...
Kazde z deti - dvojiciek vazi cez 12 kil. Viem to, lebo tou balancujucou zenou som bola ja.
Moji drahi muzi,
ak chcete byt gavalieri a zaposobit na zenu, obcas staci sa zaujimat o jej aktualnu situaciu. Niekedy tie najvacsie gesta nestoja ani korunu ale i napriek tomu maju velku hodnotu.
Ak uz ste to silensie pohalvie a pani tvorstva, tak sa podla toho aj spravajte.
Zeny by boli omnoho menej hystericke, keby ste vy boli o niecoviac pozorni a vnimavi...
Ked prisiel cas platit, vsetci traja muzi ako pravi gavalieri sa pustili do dohadovania sa kto co a kolko zaplati. Zial v tom istom okamihu sa obe z malych deti rozplakali a tak tej zene neostavalo ine ako ich vziat naraz na ruky. Ako vstala, z pod stola jej zacat utekat pes a tak mu nohou rychlo musela este pristupit voditko. Muzov to nevyviedlo z miery a pokojne dalej riesili ucet a polozky na nom. Zena hodnu chvilu balancovala s dvoma detmi na rukach a jednym voditkom pod topankou. To ale gentlemanov neviviedlo z miery a pokracovali vo svojej rozprave...
Kazde z deti - dvojiciek vazi cez 12 kil. Viem to, lebo tou balancujucou zenou som bola ja.
Moji drahi muzi,
ak chcete byt gavalieri a zaposobit na zenu, obcas staci sa zaujimat o jej aktualnu situaciu. Niekedy tie najvacsie gesta nestoja ani korunu ale i napriek tomu maju velku hodnotu.
Ak uz ste to silensie pohalvie a pani tvorstva, tak sa podla toho aj spravajte.
Zeny by boli omnoho menej hystericke, keby ste vy boli o niecoviac pozorni a vnimavi...
7. 1. 2010
ked niet koho poziadat o pomoc alebo ako umiera Maly princ v nas
povinnosti...konecne som si urobila zoznam veci co potrebujem vybavit a urobit...je nekonecny. Ked urobim jednu vec, 10 novych sa privali na zoznam. Neviem kde zacat. Moja hlava nerobi ine iba sa snazi vsetky tie datumy a polozky zapamatat.
Tieto sviatky nam pripisali na zoznam zopar novych veci na vybavenie- Buchli sme auto - treba sa dohodnut s tym druhym hysterickym soferom. 200 EURO za skrabanec na plechu nad kolesom je nemiestna cena.
Pokazilo sa nam cez sviatky kurenie a opravar v slnecnych okuliaroch, ktore si nedal dole ani vnutri, nam rozbil kuchynsku linku. Dalsia polozka na zoznam.
Moje tvorive dieta mi vytrhalo kalvesnice z pocitaca. A mne pribudlo na zoznam - zavolat do IBM a objenat nove klavesnice (kedze ich to dieta doslova rozmlatilo).
Vypadla mi blomba v zube, aj to treba dat do poriadku...Kreditna karta zmeni poplatky. Treba ju zrusit..treba tiez niekde najst peniaze ktore pokryju danne necakane vydavky...povinnosti striedaju povinnosti...toto su tie necakane...a samozrejme su aj take o ktorych som uz vedela ze ma cakaju...moj zoznam ma aktualne 18 poloziek a ja sa citim pochovana. Pochovana vsetkym tym co treba urobit a na co som sama. Moj muz ma svoj zoznam o ktorom nechcem vediet. Tusim co tam ma, a niekde na zozname iste mam Polutovat ho. Nevladzem mu pomahat a tym padom sa pripravujem o narok na ziadost o pomoc (nie ze by on mal priestor na pomoc inym).
A samozrejme ze byt sa neuprace sam, deti si sami neuvaria a nenajedia sa, vlasy sa mi same neumyju a pes sa tiez sam nevyvenci...
Volala som mame, ci by neprila mi pomoct. Je zima, nepride. Svokra sa neciti dobre ale aspon mi uvari obed...a tak je to na mne...
To to, to to je to co som predtym nechapala. Nedokazala som obsiahnut koncept, to o com hovorili tie zeny - moje priatelky, matky, ked sa mi stazovali ze museli urobit jedno, druhe, tretie - Povinosti. A ked do svojich lamentov pridavali stale ze - to vsetko som zvladla s malymi detmi, a bola som na to sama...nemala som tusenia o com hovoria. A teraz uz viem! Hovoria o tom pocite vnutri. O tej horkej nespravodlivosti. O strateni sa vo velkom svete dospelych. O vnutornom dietati ktore je oblozene mantinelmi povinnosti, drzane pod krkom vnutornym rodicom ktory do neho husti ze musi byt zodpovedny a ze veci sa same neurobia, ze to zavisi od neho. Ze MUSI dospiet...ze tu pre neho nie je miesto medzi platenym uctov a polozenim parkeit v obyvacke.
Tak uz viem ako umiera Maly princ v nas. Za zvuku odkazovaca na urade, kde sa nevie clovek dlhe dni dovolat. Za ticha telefonu, na ktory priatelia nevolaju, lebo s malymi detmi sa neda ist na aperitiv. O samote, v dane povinnosti s dvoma malymi detmi a jednym psom. Tak nejak sa to deje. Tak nejak sa dospieva. Tak nejako si ten rebel co chcel zmenit svet, potichu bali kufor a gumuje svoje tetovania.
Mudre knihy radia poziadat o pomoc. Ale uz neradia koho. A ked tu uz nik neostal? Ked niet koho poziadat...kniec koncov kazdy ma svoj osobny zoznam povinnosti a priskrteneho Maleho princa.
Agentura na baby siter sa mala ozvat v novembri ci nam nasla vhodnu kandidatku. Dalsia polozka na zozname veci na vybavenie - vypytat si spat zalohu!
Zapisem si to na zoznam. Hned za polozku Pochovat Maleho princa
Tieto sviatky nam pripisali na zoznam zopar novych veci na vybavenie- Buchli sme auto - treba sa dohodnut s tym druhym hysterickym soferom. 200 EURO za skrabanec na plechu nad kolesom je nemiestna cena.
Pokazilo sa nam cez sviatky kurenie a opravar v slnecnych okuliaroch, ktore si nedal dole ani vnutri, nam rozbil kuchynsku linku. Dalsia polozka na zoznam.
Moje tvorive dieta mi vytrhalo kalvesnice z pocitaca. A mne pribudlo na zoznam - zavolat do IBM a objenat nove klavesnice (kedze ich to dieta doslova rozmlatilo).
Vypadla mi blomba v zube, aj to treba dat do poriadku...Kreditna karta zmeni poplatky. Treba ju zrusit..treba tiez niekde najst peniaze ktore pokryju danne necakane vydavky...povinnosti striedaju povinnosti...toto su tie necakane...a samozrejme su aj take o ktorych som uz vedela ze ma cakaju...moj zoznam ma aktualne 18 poloziek a ja sa citim pochovana. Pochovana vsetkym tym co treba urobit a na co som sama. Moj muz ma svoj zoznam o ktorom nechcem vediet. Tusim co tam ma, a niekde na zozname iste mam Polutovat ho. Nevladzem mu pomahat a tym padom sa pripravujem o narok na ziadost o pomoc (nie ze by on mal priestor na pomoc inym).
A samozrejme ze byt sa neuprace sam, deti si sami neuvaria a nenajedia sa, vlasy sa mi same neumyju a pes sa tiez sam nevyvenci...
Volala som mame, ci by neprila mi pomoct. Je zima, nepride. Svokra sa neciti dobre ale aspon mi uvari obed...a tak je to na mne...
To to, to to je to co som predtym nechapala. Nedokazala som obsiahnut koncept, to o com hovorili tie zeny - moje priatelky, matky, ked sa mi stazovali ze museli urobit jedno, druhe, tretie - Povinosti. A ked do svojich lamentov pridavali stale ze - to vsetko som zvladla s malymi detmi, a bola som na to sama...nemala som tusenia o com hovoria. A teraz uz viem! Hovoria o tom pocite vnutri. O tej horkej nespravodlivosti. O strateni sa vo velkom svete dospelych. O vnutornom dietati ktore je oblozene mantinelmi povinnosti, drzane pod krkom vnutornym rodicom ktory do neho husti ze musi byt zodpovedny a ze veci sa same neurobia, ze to zavisi od neho. Ze MUSI dospiet...ze tu pre neho nie je miesto medzi platenym uctov a polozenim parkeit v obyvacke.
Tak uz viem ako umiera Maly princ v nas. Za zvuku odkazovaca na urade, kde sa nevie clovek dlhe dni dovolat. Za ticha telefonu, na ktory priatelia nevolaju, lebo s malymi detmi sa neda ist na aperitiv. O samote, v dane povinnosti s dvoma malymi detmi a jednym psom. Tak nejak sa to deje. Tak nejak sa dospieva. Tak nejako si ten rebel co chcel zmenit svet, potichu bali kufor a gumuje svoje tetovania.
Mudre knihy radia poziadat o pomoc. Ale uz neradia koho. A ked tu uz nik neostal? Ked niet koho poziadat...kniec koncov kazdy ma svoj osobny zoznam povinnosti a priskrteneho Maleho princa.
Agentura na baby siter sa mala ozvat v novembri ci nam nasla vhodnu kandidatku. Dalsia polozka na zozname veci na vybavenie - vypytat si spat zalohu!
Zapisem si to na zoznam. Hned za polozku Pochovat Maleho princa
31. 12. 2009
PF
dnes vecer som si zlomila nechet a hned na to mi vypadla zubna plomba. Ked som sa na to divala v zrkadle tak ma napadlo zostrihat si vlasy...Zacina zo mna ubudat! Nech uz pride Novy rok kym este drzim v celku!
a to prajem vsetkym:
prezite Novy rok pohromade (s tymi ktori za to stoja), aby sa vam nic nelamalo (najme nie srdce a vztahy), malo dier (nie len v zuboch ale i na uctoch a pamati ,-)) a aby ste mali vzdy z coho ustrihavat (okrem vlastych snov a kridel :-D:-D
S lasku Oida
a to prajem vsetkym:
prezite Novy rok pohromade (s tymi ktori za to stoja), aby sa vam nic nelamalo (najme nie srdce a vztahy), malo dier (nie len v zuboch ale i na uctoch a pamati ,-)) a aby ste mali vzdy z coho ustrihavat (okrem vlastych snov a kridel :-D:-D
S lasku Oida
19. 12. 2009
Povinne minimum
Cas mi unika medzi prstami a topi sa v mori unavy ktora ma obklopuje. Obas nevladzem vobec nic. A aj napriek tomu musim urobit to nutne minimum ktoreho je ohavne vela. Rano obliect a prebalit dve mrzute deti. Nakrmit ich. V tomto bode uz mam chut sa vratit spet do postele a to je este len 9 hodin rano. caka ma este kopa ostatneho "minima". Pripravit obed a najst sposob ako aspon cast z neho dostat do dvojiciek. Ist do parku co obnasa dalsie prebalovanie a obliekanie a taktiez nosenie dvoch 12 kilovych deti po schodoch naraz kedze nemame vytah. Ist k svokre. V tomto bode dna mam chut sa polozit pod auto. Alebo hoc kde inde, kde by som si mohla oddychnut a spat...celu zimu, najlepsie. Povinne minimum nie je este na konci. Ulozit deti poobede spat, olovrant, vecera a pripadne ak mi nestaci denny masaker, tak aj ist nakupit...ked ulozim deti spat definitivne, nikdy neviem kolkorat sa cez noc este uvidime. Zvycajne po mne a flasi mlieka tuzi iba jendo z deti a to okolo 4tej rano. Ale obcas sa nase nocne rande multiplikuje a male dieta chce jest aj 2 krat za noc alebo sa po mlieku cnie obom...idealne s hodinovym nocnym odstupom. To ocenuje mama. Tiez to ocenujem vzhladom k faktu, ze tu je fakt ze zima. Teplo v byte v zime v noci s vypnutym kurenim klesa na nieco okolo 17°C. Nocne prechadzky do kuchyne a do detskej prestavaju byt zabavne.
Potom este par krat za tyzden mame doma vecer hosti. Su to sice priatelia, no snaziaci sa mat deti. Nechcem ich odradit a tak sa vzdy pred ich navstevou snazim odstanit dokazy destrukcnej sily potomstva - snazim sa dat byt do povodneho stavu. Je fascinue ako vela za kratky cas dokazu rozhadzat dve male dvojicky.
A potom je tu moja milovana polovicka, ktora mi je velkou oporou a pomocou. Ale na druhej strane taktiez pyta jest. A pozornost, a podporu, a ocenenie a vetky tie veci co muzi potrebuju aby mohli spokojne fungovat.
Niet divu ze nemam chut a potrebu zveladovat este aj samu seba. Do kupelne sa dostanem na 5 sekund a to ma vzdy pred dverami kupelne cakaju dve ziapauce deti, ktorym sa nepaci moja nepritomnost a fakt, ze nemozu ist do kupelne so mnou...to nie je vela na to aby sa clovek upravil. Toboz nie zena a toboz nie ja.
Dnes som zo seba konecne po dlhej dobe urobila cloveka. Aj ked len tak napoly. Luxus sprchy a umytych vlasou som si odpustila, vzhladom k tomu ze ma odstrasila predstava ich susenia..v posledne dobe sa citim tak nejak uprimne unavena. Pozna sa to podla niekolkych znakov - jednak zaspim hned ako si lahnem do postele. To je prva fasa. Druha je ze zaspim v satach a nemam chut si obliekat pyzamo. Treti stupen unavy je, ze rano ked sa zobudim som stale dost unavena na to aby sa mi chcelo sa prezliekat (samozrejme vynimajuc spodnu bielizen) a tak ostavam v tom istom co vcera. Stvrta fasa je, ze aj po tyzdni mam na sebe to iste. Ked idem von natiahnem na seba modru mikinu Adidas a potom v nej podľa možnosti aj zaspim. Piata fasa je...no piata fasa uz nie je. ked dosiahne stvrtu metu, viem ze cosi nie je v poriadku. Vsetko zo seba stiahnem, hodim do pracky, nadavajuc si ako sa o seba nestaram. Urobim si make-up, ocesem vlasy (po tyzdnoch necesanie je to dost bolestny zazitok). zacnem si nadavat, a dohovarat s tym, ze sa musim o seba viac starat (a by som sa aj starala, keby bolo chut, energia, cas, vola a keby som vladzala). Otvorim skrinu a vyberiem si nejake pekne oblecenie. Idealne nieco o com uz dopredu viem, ze v tom budem moct pohodlne spat :-D
Potom este par krat za tyzden mame doma vecer hosti. Su to sice priatelia, no snaziaci sa mat deti. Nechcem ich odradit a tak sa vzdy pred ich navstevou snazim odstanit dokazy destrukcnej sily potomstva - snazim sa dat byt do povodneho stavu. Je fascinue ako vela za kratky cas dokazu rozhadzat dve male dvojicky.
A potom je tu moja milovana polovicka, ktora mi je velkou oporou a pomocou. Ale na druhej strane taktiez pyta jest. A pozornost, a podporu, a ocenenie a vetky tie veci co muzi potrebuju aby mohli spokojne fungovat.
Niet divu ze nemam chut a potrebu zveladovat este aj samu seba. Do kupelne sa dostanem na 5 sekund a to ma vzdy pred dverami kupelne cakaju dve ziapauce deti, ktorym sa nepaci moja nepritomnost a fakt, ze nemozu ist do kupelne so mnou...to nie je vela na to aby sa clovek upravil. Toboz nie zena a toboz nie ja.
Dnes som zo seba konecne po dlhej dobe urobila cloveka. Aj ked len tak napoly. Luxus sprchy a umytych vlasou som si odpustila, vzhladom k tomu ze ma odstrasila predstava ich susenia..v posledne dobe sa citim tak nejak uprimne unavena. Pozna sa to podla niekolkych znakov - jednak zaspim hned ako si lahnem do postele. To je prva fasa. Druha je ze zaspim v satach a nemam chut si obliekat pyzamo. Treti stupen unavy je, ze rano ked sa zobudim som stale dost unavena na to aby sa mi chcelo sa prezliekat (samozrejme vynimajuc spodnu bielizen) a tak ostavam v tom istom co vcera. Stvrta fasa je, ze aj po tyzdni mam na sebe to iste. Ked idem von natiahnem na seba modru mikinu Adidas a potom v nej podľa možnosti aj zaspim. Piata fasa je...no piata fasa uz nie je. ked dosiahne stvrtu metu, viem ze cosi nie je v poriadku. Vsetko zo seba stiahnem, hodim do pracky, nadavajuc si ako sa o seba nestaram. Urobim si make-up, ocesem vlasy (po tyzdnoch necesanie je to dost bolestny zazitok). zacnem si nadavat, a dohovarat s tym, ze sa musim o seba viac starat (a by som sa aj starala, keby bolo chut, energia, cas, vola a keby som vladzala). Otvorim skrinu a vyberiem si nejake pekne oblecenie. Idealne nieco o com uz dopredu viem, ze v tom budem moct pohodlne spat :-D
17. 12. 2009
Zrieknutia sa
Stretla som podivynku. Mlada zena. Moderne oblecena, upravena a zabavna. Abstinentka a nefajciarka. Nepije kavu. Neje masso a vyhyba sa aj vacsine zivocisnych produktov (aj ked priznava ze nie vzdy odola). Ziadne drogy. Nepozera televizor... Strela som ju v kupelni. Zizala na mna - v zrkadle. Odraz jej oci...odraz mojich oci...ako sa mi to vobec stalo?!
Presla som tym vsetkym. Nicoho som sa nezriekla pred tym, ako som sa do toho nezamilovala. Naplno, oddusevnele, vasnivo a pozitkarsky.
Kto bol prvy z milencov mojho pozitkarstva? Prva z mojich zavislosti? Zeby televizor so svojimi neodolatelnym sitcomami? Presedela som pred nim cele roky. Cele dni v kuse. Zivot ma nezaujimal. Moj zivot bezal tam, medzi reklamami na zubnu pastu a nove auto. V krabicke. Sposoboval mi plac, radost, hnev aj strach...vsetky emocie a v HD kvalite, s chipsami v ruke a v pohodli mojej postele. Nekomplikovane. Oddelene, bezpecne. Skala pocitov, dram, tragedii a snov. Vsetko moje...cudzie zivoty brnkali na moje pocity. Ako mohol sedy zivot s nudnymi ludmi konkurovat? Ludia nedokonali, s rozmazanou spiralou a mesto so zlymi kulisami. Televizor bol nastaveny tak, aby sa zapol skor ako otvorim oci a vypol az ked zaspim...boli sme dokonalym parom. Emocionalna zavislost. Totalna. Moj vlastny televizor do detskej izby som dostala v 14 rokoch, zavislsot sa dostavila skoro nasledne. Rozisla som sa nim ja, v okamihu ked som zacala odmietat realnych priatelov kvoli tym skatulkovym. Bolo to bolestne. Pri presuvani TV do druhej izby my moj odkopnuty milenec padol v plnej vahe na palec, skoncila som na chirurgii a bolo po laske.
Co bolo druhe? Alkohol? Je to uz 11 rokov co nepustam ziadne promile do svojho krvneho obehu. Nebranim inym, no osobne som pred rokmi ucinila rozhodnutie. Priznavam, nabozenske rozhodnutie, Nepit alkohol. Ziaden. Nikdy. Ani na Novy rok. Ani na vlastnej svadbe. Ani za ziadnych inych okolnosti (neratam sirup proti kaslu obsahujuci alkohol). Nechyba mi to. Naopak sa citim hrdo. Nie ze by ma nebavilo pit s priatelmi a na druhy den sa bavit na tom co sme to den predtym spachali. Pripustam, ked ma clovek isty vek, je zabavne zobudit sa rano v spinavom tricku na zemi a snazit sa spomenut ktory presne bol ten poharik ktorym to uz prepiskol. Kto nepil pivo slamkou na diskoteke? Kto neexoval, alebo nepil na Rolandovam namesti priamo z flase (no to uz je asi zakazane, kedze je to verejny priestor). Kto si nezasiel do "nobl" baru a neobjednal sialene drahy pohar vina v spravnom pohary (ziaden plast) a necitil sa pri tom velmi dolezito? A napriek tomu som sa toho vzala. Obeta viere...a na moje velke prekvapenie som sa o nic zasadne nepripravila
Co bolo dalsie? Cigarety? Ak je neduh ktory milujem, tak to bude nikotin. Ak je neduh ktory mi aj po rokoch uprimne chyba, tak to bude ten, sladko sustiaci zvodca so zltym filtrom. Skusali sme sa rozist na mnoho krat. Ja a nikotin. Ale jeho vona ma vzdy dostala. Samozreme, ze je to zly, nezdravy a smradlavy zvyk. Ale ako tak clovek nasava do pluc dym, pokozka na ukazovaku a prostredniku mu nasiakuje jeho aromou a stoji vonku v zime drkotajuc zubami, nieco magicky ukludnujuce sa s nim deje. Vyfajcila som stovky poslednych cigariet. A zhruba take iste mnozstvo previnilo dalsich, ktore nasledovali. Nevzdavala som sa svojej zamilovanosti lahko. Milovala som tie male krabicky v plastovom obale sitom na mieru, na vela sposobou. Rano cestou do prace - do skoly. Ked este den nezacal a clovek caka co mu den prinesie a na autobus. Ked je vonku zima a ako si clovek potiahne, pocuje to jemne puknutie, ako ubuda z papierika. Den este nezacal, ale uz ma tu niekto zvadza, medzi prstami. Uz sa nieco deje. Uz nieco robim. A potom, cez prestavku, ked cigaretka na dva tahy znamena odskocit si na chvilu od reality sedych dni. A v bare, s priatelmi, ked moja spolocnicka podciarkovala atmosferu. Ked sa mi nedarilo a niekto ma nahneval. Ked vsetky zle emocie horeli a menili sa v dym ,ktory mizol v dialke. Hned sa mi dychalo lahsie. Nase rozchody a odlucenia boli vzdy bolestive. Nasledovane sladkymi navratmi. A hlas zodpovednosti do toho. Kolko plnych krabiciek som vyhodila hrdinsky do kosa, aby som si potom o par dni na to bezala kupit novu? Ale niekde nastal ten zlom. V nejakom bode sa moja pevna vola rozhodla ozvat a dupnut si. Kedy to bolo? Pred 6 rokmi ked som tipla tu skutocne poslednu? A potom este milion a jeden krat ked ma opantavalo pokusenie a odolala som?
Ked clovek nefajci, aj kava ma inu chut. Ked clovek nemusi studovat hrube skripta celu noc, kava straca svoju funkciu spojenca. Navyse existuju rovnako chutne bezkofeinove, obylne nahrady.
V tom bode svojej cesty, kde som sa zbavila kavy som si aj nadobro prestala sladit caje. Ziaden rafinovany cukor.
A teraz ten najtazsi bod...Jedalnicek. S Massom a jeho jedenim a nejedenim som sa pohravala vacsinu svojho zivota. Zacala som na zakladnej skole, ako ranna pubertiacka podporujuca Slobodu zvierat a tahalo sa to so mnou uz cely zivot...Obdobia nejedenia sa striedali s otvorenim noveho McDonaldu a so spolocenskou nutnostou chodit sa tam najest. Samozrejme kedykolvek som ochorela vo fase vegetarianstva, bola jasnym vinnikom mojej virozy abstinencia mrtveho zvierata v mojom jedalnicku. V tehotenstve ma odbornicka na vyzivu vydesila k smrti (zvierat) a tak som poctivo jedla telacie platky. K smrti ma vydesili aj zle vysledky krvi. Neliecitelna, smrtelna choroba. To vravi oficialny zdroj. Medicina nema riesenie. Nema liek. Niekto zazracne prezie dlhy zivot, niekto podlahne aj v kratkej dobe. 50:50 ze tu o desat rokov nebudem. A potom, popod tym vsetkym dalsie hlasy. Ludi co dlhe desatrocia ziju s chorobou ktora je v remisii. Neaktivna. Nepritomna v krvy. Bez kazdodennych liekov ktore maju kopu vedlajsich ucinkou.
Taka smiesna myslinka - preco by to co jeme nemalo ovplyvnovat ako sa mame? A tak som to skusila. Napriek skepticizmu okolia. A na sok primarky oddelenia, sa krvne vysledky velmi rychlo vratili do normalu. Hned ako som obmedzila prisum zivocisnych bilekovin sa moj stav zlepsil. Esta stale tomu nerozumiem. Este stale vela studujem, snazim sa to cele pochopit. Este stale hresim. Neviem zit v krajime zmrzliny a odolat. Neviem odmietnut poprasok praveho parmezanu na taniery. Neviem ako povedat nie kalamarom ktore robi moja svokra...ale ucim sa. Kazdy den som o nieco blizsie...Moje vedomosti sa prehlbuju a moja policka s knihami sa rozrasta...stale viac hlasou lobuje za stravu bez zivocisnych bielkovin
Tym vsetkym presli tie oci, ktorych odraz vidim v zrkadle. Su podivne. Prechadzaju zivotom a obcas padnu do narucia niecoho lakavo leskleho. Pohodlneho. Ale potom ten maly asket v moje dusi zacne svoj proces zriekania sa. Zacne svoju rozpravu o skutocnych hodnotach. O tom, ze za kazdou nahraskou je nieco prave. Hodnotne...a ma pravdu.
Ked som opustila televizny svet, bola som nutena ist von. Otvorit dvere na byte a na srdci a budovat. Budovat vztahy. Ziadna telenovela. Ziadne Beverly Hills. Priatelstva. Pevne. Hlboke. Take ze i dnes, po rokoch odlucenia su mi moji priatelia rodinou. Naucila som sa byt oddanou priatelkou. To vsetko sa totiz stava, ked clovek odhodi dialkove ovladanie.
Ked sa prestane skryvat za alkoholicky smiech, a spusta sa do hlbin dovery vztahu. Ked necha ludi prist a najde odvahu objat ich.
Alkohol som vymenila za vieru. A aj ked mi alkohol prinasal istu ulavu, uprednostnujem celozivotne opitie sa duchovnostou a opojenie ktore prinasa viera.
Ked som opustila cigarety a jeden majetnicko-spalujuco-ziarlivy vztah, uvolnila som v mojom zivote miesto pre jedneho juzanskeho nefajciara. Pre muza, ktory nie je dokonaly... ale spolu sme dokazali vytvorit nieco, co je pre nas dvoch dokonalym miestom na zemy - Nasu rodinu.
A ked som sa zacala zamyslat co pustamdo svojho tela, objavila som zdravie. Pochopila som, ze moje telo mozem nicit alebo setrit. Ignorovat alebo si ho mozem uctit...
A tak jeden rodeny pozitkar pochopil, ze v asketizme je skryty ten najvacsi pozitok zo vsetkych - pod povrchom sa totiz skryvau tie prave hodnoty.
Presla som tym vsetkym. Nicoho som sa nezriekla pred tym, ako som sa do toho nezamilovala. Naplno, oddusevnele, vasnivo a pozitkarsky.
Kto bol prvy z milencov mojho pozitkarstva? Prva z mojich zavislosti? Zeby televizor so svojimi neodolatelnym sitcomami? Presedela som pred nim cele roky. Cele dni v kuse. Zivot ma nezaujimal. Moj zivot bezal tam, medzi reklamami na zubnu pastu a nove auto. V krabicke. Sposoboval mi plac, radost, hnev aj strach...vsetky emocie a v HD kvalite, s chipsami v ruke a v pohodli mojej postele. Nekomplikovane. Oddelene, bezpecne. Skala pocitov, dram, tragedii a snov. Vsetko moje...cudzie zivoty brnkali na moje pocity. Ako mohol sedy zivot s nudnymi ludmi konkurovat? Ludia nedokonali, s rozmazanou spiralou a mesto so zlymi kulisami. Televizor bol nastaveny tak, aby sa zapol skor ako otvorim oci a vypol az ked zaspim...boli sme dokonalym parom. Emocionalna zavislost. Totalna. Moj vlastny televizor do detskej izby som dostala v 14 rokoch, zavislsot sa dostavila skoro nasledne. Rozisla som sa nim ja, v okamihu ked som zacala odmietat realnych priatelov kvoli tym skatulkovym. Bolo to bolestne. Pri presuvani TV do druhej izby my moj odkopnuty milenec padol v plnej vahe na palec, skoncila som na chirurgii a bolo po laske.
Co bolo druhe? Alkohol? Je to uz 11 rokov co nepustam ziadne promile do svojho krvneho obehu. Nebranim inym, no osobne som pred rokmi ucinila rozhodnutie. Priznavam, nabozenske rozhodnutie, Nepit alkohol. Ziaden. Nikdy. Ani na Novy rok. Ani na vlastnej svadbe. Ani za ziadnych inych okolnosti (neratam sirup proti kaslu obsahujuci alkohol). Nechyba mi to. Naopak sa citim hrdo. Nie ze by ma nebavilo pit s priatelmi a na druhy den sa bavit na tom co sme to den predtym spachali. Pripustam, ked ma clovek isty vek, je zabavne zobudit sa rano v spinavom tricku na zemi a snazit sa spomenut ktory presne bol ten poharik ktorym to uz prepiskol. Kto nepil pivo slamkou na diskoteke? Kto neexoval, alebo nepil na Rolandovam namesti priamo z flase (no to uz je asi zakazane, kedze je to verejny priestor). Kto si nezasiel do "nobl" baru a neobjednal sialene drahy pohar vina v spravnom pohary (ziaden plast) a necitil sa pri tom velmi dolezito? A napriek tomu som sa toho vzala. Obeta viere...a na moje velke prekvapenie som sa o nic zasadne nepripravila
Co bolo dalsie? Cigarety? Ak je neduh ktory milujem, tak to bude nikotin. Ak je neduh ktory mi aj po rokoch uprimne chyba, tak to bude ten, sladko sustiaci zvodca so zltym filtrom. Skusali sme sa rozist na mnoho krat. Ja a nikotin. Ale jeho vona ma vzdy dostala. Samozreme, ze je to zly, nezdravy a smradlavy zvyk. Ale ako tak clovek nasava do pluc dym, pokozka na ukazovaku a prostredniku mu nasiakuje jeho aromou a stoji vonku v zime drkotajuc zubami, nieco magicky ukludnujuce sa s nim deje. Vyfajcila som stovky poslednych cigariet. A zhruba take iste mnozstvo previnilo dalsich, ktore nasledovali. Nevzdavala som sa svojej zamilovanosti lahko. Milovala som tie male krabicky v plastovom obale sitom na mieru, na vela sposobou. Rano cestou do prace - do skoly. Ked este den nezacal a clovek caka co mu den prinesie a na autobus. Ked je vonku zima a ako si clovek potiahne, pocuje to jemne puknutie, ako ubuda z papierika. Den este nezacal, ale uz ma tu niekto zvadza, medzi prstami. Uz sa nieco deje. Uz nieco robim. A potom, cez prestavku, ked cigaretka na dva tahy znamena odskocit si na chvilu od reality sedych dni. A v bare, s priatelmi, ked moja spolocnicka podciarkovala atmosferu. Ked sa mi nedarilo a niekto ma nahneval. Ked vsetky zle emocie horeli a menili sa v dym ,ktory mizol v dialke. Hned sa mi dychalo lahsie. Nase rozchody a odlucenia boli vzdy bolestive. Nasledovane sladkymi navratmi. A hlas zodpovednosti do toho. Kolko plnych krabiciek som vyhodila hrdinsky do kosa, aby som si potom o par dni na to bezala kupit novu? Ale niekde nastal ten zlom. V nejakom bode sa moja pevna vola rozhodla ozvat a dupnut si. Kedy to bolo? Pred 6 rokmi ked som tipla tu skutocne poslednu? A potom este milion a jeden krat ked ma opantavalo pokusenie a odolala som?
Ked clovek nefajci, aj kava ma inu chut. Ked clovek nemusi studovat hrube skripta celu noc, kava straca svoju funkciu spojenca. Navyse existuju rovnako chutne bezkofeinove, obylne nahrady.
V tom bode svojej cesty, kde som sa zbavila kavy som si aj nadobro prestala sladit caje. Ziaden rafinovany cukor.
A teraz ten najtazsi bod...Jedalnicek. S Massom a jeho jedenim a nejedenim som sa pohravala vacsinu svojho zivota. Zacala som na zakladnej skole, ako ranna pubertiacka podporujuca Slobodu zvierat a tahalo sa to so mnou uz cely zivot...Obdobia nejedenia sa striedali s otvorenim noveho McDonaldu a so spolocenskou nutnostou chodit sa tam najest. Samozrejme kedykolvek som ochorela vo fase vegetarianstva, bola jasnym vinnikom mojej virozy abstinencia mrtveho zvierata v mojom jedalnicku. V tehotenstve ma odbornicka na vyzivu vydesila k smrti (zvierat) a tak som poctivo jedla telacie platky. K smrti ma vydesili aj zle vysledky krvi. Neliecitelna, smrtelna choroba. To vravi oficialny zdroj. Medicina nema riesenie. Nema liek. Niekto zazracne prezie dlhy zivot, niekto podlahne aj v kratkej dobe. 50:50 ze tu o desat rokov nebudem. A potom, popod tym vsetkym dalsie hlasy. Ludi co dlhe desatrocia ziju s chorobou ktora je v remisii. Neaktivna. Nepritomna v krvy. Bez kazdodennych liekov ktore maju kopu vedlajsich ucinkou.
Taka smiesna myslinka - preco by to co jeme nemalo ovplyvnovat ako sa mame? A tak som to skusila. Napriek skepticizmu okolia. A na sok primarky oddelenia, sa krvne vysledky velmi rychlo vratili do normalu. Hned ako som obmedzila prisum zivocisnych bilekovin sa moj stav zlepsil. Esta stale tomu nerozumiem. Este stale vela studujem, snazim sa to cele pochopit. Este stale hresim. Neviem zit v krajime zmrzliny a odolat. Neviem odmietnut poprasok praveho parmezanu na taniery. Neviem ako povedat nie kalamarom ktore robi moja svokra...ale ucim sa. Kazdy den som o nieco blizsie...Moje vedomosti sa prehlbuju a moja policka s knihami sa rozrasta...stale viac hlasou lobuje za stravu bez zivocisnych bielkovin
Tym vsetkym presli tie oci, ktorych odraz vidim v zrkadle. Su podivne. Prechadzaju zivotom a obcas padnu do narucia niecoho lakavo leskleho. Pohodlneho. Ale potom ten maly asket v moje dusi zacne svoj proces zriekania sa. Zacne svoju rozpravu o skutocnych hodnotach. O tom, ze za kazdou nahraskou je nieco prave. Hodnotne...a ma pravdu.
Ked som opustila televizny svet, bola som nutena ist von. Otvorit dvere na byte a na srdci a budovat. Budovat vztahy. Ziadna telenovela. Ziadne Beverly Hills. Priatelstva. Pevne. Hlboke. Take ze i dnes, po rokoch odlucenia su mi moji priatelia rodinou. Naucila som sa byt oddanou priatelkou. To vsetko sa totiz stava, ked clovek odhodi dialkove ovladanie.
Ked sa prestane skryvat za alkoholicky smiech, a spusta sa do hlbin dovery vztahu. Ked necha ludi prist a najde odvahu objat ich.
Alkohol som vymenila za vieru. A aj ked mi alkohol prinasal istu ulavu, uprednostnujem celozivotne opitie sa duchovnostou a opojenie ktore prinasa viera.
Ked som opustila cigarety a jeden majetnicko-spalujuco-ziarlivy vztah, uvolnila som v mojom zivote miesto pre jedneho juzanskeho nefajciara. Pre muza, ktory nie je dokonaly... ale spolu sme dokazali vytvorit nieco, co je pre nas dvoch dokonalym miestom na zemy - Nasu rodinu.
A ked som sa zacala zamyslat co pustamdo svojho tela, objavila som zdravie. Pochopila som, ze moje telo mozem nicit alebo setrit. Ignorovat alebo si ho mozem uctit...
A tak jeden rodeny pozitkar pochopil, ze v asketizme je skryty ten najvacsi pozitok zo vsetkych - pod povrchom sa totiz skryvau tie prave hodnoty.
10. 12. 2009
Naucila som sa, ze nikto nie je dokonaly.... pokial sa don nezamilujes
Naucila som sa, ze zivot je tvrdy ...ale ja som viac!
Naucila som sa, ze prilezitosti sa nikdy nestratia...no tie ktore si nechas ujst, zozbiera niekto iny
Naucila som sa, ze citit voci inemu zast a horkost znamena poslat vlastne stastie inam
Naucila som sa, ze treba vzdy pouzivat sladke slova...pretoze nikdy nevies ci ich zajtra nebudes musiet spolknut
Naucila som sa, ze usmev je najlacnejsi sposob ako vylepsit svoj vyzor
Naucila som sa, ze si nemozem vybrat ako sa citim...ale mozem s tym nieco urobit
Naucila som sa, ze ked tvoj prave narodeny syn ta chyti za prst...zahakne si ta na cely zivot
Naucila som sa, ze vsetci chcu zit na okraji hory...ale vsetko stastie a rast prichadza ked sa ju snazime zdolat
Naucila som sa, ze je treba vychutnat si cestu a nie len ciel
Naucila som sa, ze rady je treba dat iba v dvoch pripadoch - ak je o to clovek poziadany, a ak na tom zavisi zivot
...
:-D pravda je, ze tieto slova nie su moje, ja som ich iba prelozila z talianciny, no dane vyroky sa mi pacili natolko, ze si ich sem vylepim :-D pre radost...
lebo ja som sa naucila, ze inspirujuce myslienky prichadzaju, aby nas obohatili a je dobre si ich dat niekam, kde na ne nebude iba padat softwarovy prach :-D
Naucila som sa, ze zivot je tvrdy ...ale ja som viac!
Naucila som sa, ze prilezitosti sa nikdy nestratia...no tie ktore si nechas ujst, zozbiera niekto iny
Naucila som sa, ze citit voci inemu zast a horkost znamena poslat vlastne stastie inam
Naucila som sa, ze treba vzdy pouzivat sladke slova...pretoze nikdy nevies ci ich zajtra nebudes musiet spolknut
Naucila som sa, ze usmev je najlacnejsi sposob ako vylepsit svoj vyzor
Naucila som sa, ze si nemozem vybrat ako sa citim...ale mozem s tym nieco urobit
Naucila som sa, ze ked tvoj prave narodeny syn ta chyti za prst...zahakne si ta na cely zivot
Naucila som sa, ze vsetci chcu zit na okraji hory...ale vsetko stastie a rast prichadza ked sa ju snazime zdolat
Naucila som sa, ze je treba vychutnat si cestu a nie len ciel
Naucila som sa, ze rady je treba dat iba v dvoch pripadoch - ak je o to clovek poziadany, a ak na tom zavisi zivot
...
:-D pravda je, ze tieto slova nie su moje, ja som ich iba prelozila z talianciny, no dane vyroky sa mi pacili natolko, ze si ich sem vylepim :-D pre radost...
lebo ja som sa naucila, ze inspirujuce myslienky prichadzaju, aby nas obohatili a je dobre si ich dat niekam, kde na ne nebude iba padat softwarovy prach :-D
2. 11. 2009
A co je vlastne zdrave?
Nemam v tom jasno. Mam vela otazok a cim viac do temy zdraveho zivota stucham, tym viac otazok sa vynara na povrch. Priznavam sa, som jedna z tych co sa vela a rada zaujima o to co je zdrave a co je skodlive. Ale uz prestavam byt schopna drzat krok s novimi poznatkami a zacina mi byt viac ako jasne, ze zivot v modernej dobe je nebezpecnejsi ako si vieme predstavit. A nastrahy cihaju v nasom vlastnom byte.
KUPELNA
Zacnime kupelnou. To ze mokra podlaha a elektricke zariadenie su velke nebezpecenstva v kupelni vieme vsetci. Ale pod je tu toho este omnoho viac co nam skodi. Vlastne je tu take slusne hniezdo nebezpecnych produktov. Uz ste niekedy urobili to, ze ste si pozreli zlozenie kozmetiky, samponu, mydla? Parabeny a ine naftove derivaty, ktore kazdym dnom prenikaju do nasho tela z krasnych flasticiek. Pomaly nas zamoruju. Aspon to hlasaju ti co mi chcu dobre. Aj ked ta dlhovlasa, usmeivajuca sa teta v reklame ma presviedca zas o tom, ze s ich produktom bude moj zivot krajsi a lepsi.
Ked sa mi raz po pouziti tekuteho znackoveho a dookola reklamovaneho mydla vyhodila na ruke slusna alergia, pan doktor len mavol rukou a povedal – nechcite vediet co v takom tekutom mydle je. To mi na kludnom spanku nepridalo.
A nebezpecenstvo cistiacich prostriedkov? Zubna pasta? Myslite ze ta je bezpecna? Odbornici spochybnuju aj to. Podme radsej o izbu dalej.
SPALNA
Myslite si, ze tu je bezpecna zona? He...Ani omylom. Staci si otvorit satnik a pozriet etikety. MADE IN...? China, India, Bangaldes? ZLE. Take exoticke krajiny nevestia nic dobre.
A zlozenie siat? Akakolvek umelina? Este horsie. To co mi dnes vysi v skryni vraj vcera bolo plastovou flasou ci naftou. Vraj to skodi. Kazdodenne obliekanie takych siat zamoruje organizmus. Vnikaju don casti s ktorymi si nevie poradit, ktore skladuje, ktore mu nenavratne skodia....
A farbiva? Maju moje saty farbi? Este horsie. Nebezpecne, toxicke. Koledujem si o problemi. Vazne problemi varuju experti.
Priznavam sa, ked som si citala niektore vyhlasenie o tom co vsetko nam sposobuje nase saticky, ostala som v nemom uzase. Uz sa mi moje oblecenie nezdalo byt take krasne farebne. Zmenilo sa na zmiju co si pestujem na prsiach a po celom tele. Co sa okolo mna ovija aby mi ublizilo. A na moj zoznam o zdravom zivote pribudli dalsie otazniky a obavy
Nehovoriac o tom, ze zo siat etiketa ktora mna osobne najviac pritahuje nie je ta o zlozeni ale o disajnerovi co saty navrhol. Viem som povrchna a povrchni ludia maju kratke tvranie, lebo necitaju zlozenie.
A sperky? Hodinky? Ste si isty ze neobsahuju skodlivy nikel? Akekolvek zdravotne problemi by sa dali pripisat hocicomu z horeuvedeneho a to etse nekoncime. Cakaju nas dalsie miestnosti
KUCHYNA
Tak a sme tu. Najrozporuplnejsia miestnost v byte. Nepochybujem ze co jem ovplyvnuje moj zivot, moje zdravie. Je smiesne mysliet si ze je mozne jest zle a mat sa dobre. No co to znamane jest dobre.
Som jedna z tych co ked mi ukazete na nejake jedlo s najvacsou pravdepodobnostou vam poviem co to obsahuje, neobsahuje, comu to pomaha a com uskodi. Napriek tomu sa mnohe zdroje rozchadzaju a moje vedomosti su velmi protichodne.
Zacnime prvzm padom – KTO? CO? Kto budeme mi – ludia a co bude nase jedlo. Co teda jest a co nejest? vacsina zdrojov sa zhoduje v tom, ze masso nie je velka vyhra pre organizmus. No mnohi odbornici idu dalej a navrhuju vyskrtnut z jedalnicka aj mlieko a vajcia. Sama si spominam aki fanaticki sa mi zdali byt ti, co odmietali vsetky zivocisne produkty. Dnes stale viac a viac ludi tak zije (na moj velky udiv aj dlhe desiatky rokov) a miesto aby im bolo zle su super zdravi. A da sa ist este dalej – iba surova strava. Tomu sa tiez moze pridelit nalepka sialencov. Ale preco sa potom ti sialenci maju lepsie ako ti co jedia takzvane vyvazenu stravu plnu tukov a bielkovin? Skrtajme dalej- kava, cukor, sol, rafinovana muka, alkohol, sladkosti, olej...
Vem, ze vsetko podlieha mode. Staci si spomenut na „kauzu“ Super-plny zeleza spenat. Aktualne sa vedu velke diskusie o zdravi a skodlivosti super- vyzivnej a nepostradatelnej Soje. Osobne si kladiem otazku ci to moze byt tim, ze aktualne nastupuje velmi modny Kamut a snad je nacase „vyklidit pole“ a tak sa uz smie hovorit o nezdravosti soje. A az pridu na nieco nove tak sa mozno zacne hovorit o nezdravosti kamutu. Kto vie.
Ale nie je to iba o tom CO jeme. Teraz je podrobne pod dohadam aj AKE je to co jeme. Biologicke? Lebo zjavne mozete jest zdravo, no ak to nie je v ziadanej kvalite, aj tak je to zbytocne. Masso je plne hormonov, ovocie a zelenina plne pesticid. A tak sa kotulaju z penazenky dalsie korunky (teda Eura) za biologicky kvalitnu stravu.
Ani nejdem otvarat kapitolu s Eckami, mikrovlkny, polotovary a instatne jedla, ci geneticky upravovanu stravu. A nie len to. To nestaci.
Mate v domacnsoti nieco plastove co je v konatkte s jedlom? Pohar, flasa, kelimok od jogurtu? Zle. Koledujete si o hrozostrasne dosledky na zdravi. To zjavne plati o akomkolvek kontakte s plastom. Pastova stolicka, operadlo? Vsetko zle, vsetko nezdravo skodlive
Radsej zavriem dvere na chladnicke v kuchyni a idem dalej...
OBYVACKA
Ak sme sa dostali cez cely byt a jeho nastrahy az sem v nadeji ze si sadnete do kreslea oddychnete. Omyl. Nastrahy su aj tu. Totalne zamorenie. Mobil a jeho ziarenie je to co nas nakoniec asi dostane. Ale sem spada aj bezdratovy telefon a ak mate iny ako dial up modem tak to uz je uplny koniec. Proste si koledujete o to aby vam bolo zle
Televizor a jeho vlny zas nicia nas mozog a jeho bunky. Nenavratne ho menia (mimochodom to plati aj o niektorych programon komenrcnych stanic:-D)
NEDA SA UJST
Skodlivost na nas ciha vsade – blomba v zube? Farba na vlasoch? Deodoratn v podpazusi? Make up na tvari? Ruz na ustach? Boli ste niekedy ockovany? Brali lieky? Antibiotika? Opalovali sa? Staci si vybrat a potencialny zdroj konca je tu. Obcas sa cudujem ze som este nazive ale ako upozornuju odbornici nie nadlho ak nieco so zvojim Nezdravym zivotom nepsravim.
Vzduch co dychame. Voda...neda sa ujst. Sme odsudeni znasat nasedky svojich industrialnych omylov.
KUPELNA
Zacnime kupelnou. To ze mokra podlaha a elektricke zariadenie su velke nebezpecenstva v kupelni vieme vsetci. Ale pod je tu toho este omnoho viac co nam skodi. Vlastne je tu take slusne hniezdo nebezpecnych produktov. Uz ste niekedy urobili to, ze ste si pozreli zlozenie kozmetiky, samponu, mydla? Parabeny a ine naftove derivaty, ktore kazdym dnom prenikaju do nasho tela z krasnych flasticiek. Pomaly nas zamoruju. Aspon to hlasaju ti co mi chcu dobre. Aj ked ta dlhovlasa, usmeivajuca sa teta v reklame ma presviedca zas o tom, ze s ich produktom bude moj zivot krajsi a lepsi.
Ked sa mi raz po pouziti tekuteho znackoveho a dookola reklamovaneho mydla vyhodila na ruke slusna alergia, pan doktor len mavol rukou a povedal – nechcite vediet co v takom tekutom mydle je. To mi na kludnom spanku nepridalo.
A nebezpecenstvo cistiacich prostriedkov? Zubna pasta? Myslite ze ta je bezpecna? Odbornici spochybnuju aj to. Podme radsej o izbu dalej.
SPALNA
Myslite si, ze tu je bezpecna zona? He...Ani omylom. Staci si otvorit satnik a pozriet etikety. MADE IN...? China, India, Bangaldes? ZLE. Take exoticke krajiny nevestia nic dobre.
A zlozenie siat? Akakolvek umelina? Este horsie. To co mi dnes vysi v skryni vraj vcera bolo plastovou flasou ci naftou. Vraj to skodi. Kazdodenne obliekanie takych siat zamoruje organizmus. Vnikaju don casti s ktorymi si nevie poradit, ktore skladuje, ktore mu nenavratne skodia....
A farbiva? Maju moje saty farbi? Este horsie. Nebezpecne, toxicke. Koledujem si o problemi. Vazne problemi varuju experti.
Priznavam sa, ked som si citala niektore vyhlasenie o tom co vsetko nam sposobuje nase saticky, ostala som v nemom uzase. Uz sa mi moje oblecenie nezdalo byt take krasne farebne. Zmenilo sa na zmiju co si pestujem na prsiach a po celom tele. Co sa okolo mna ovija aby mi ublizilo. A na moj zoznam o zdravom zivote pribudli dalsie otazniky a obavy
Nehovoriac o tom, ze zo siat etiketa ktora mna osobne najviac pritahuje nie je ta o zlozeni ale o disajnerovi co saty navrhol. Viem som povrchna a povrchni ludia maju kratke tvranie, lebo necitaju zlozenie.
A sperky? Hodinky? Ste si isty ze neobsahuju skodlivy nikel? Akekolvek zdravotne problemi by sa dali pripisat hocicomu z horeuvedeneho a to etse nekoncime. Cakaju nas dalsie miestnosti
KUCHYNA
Tak a sme tu. Najrozporuplnejsia miestnost v byte. Nepochybujem ze co jem ovplyvnuje moj zivot, moje zdravie. Je smiesne mysliet si ze je mozne jest zle a mat sa dobre. No co to znamane jest dobre.
Som jedna z tych co ked mi ukazete na nejake jedlo s najvacsou pravdepodobnostou vam poviem co to obsahuje, neobsahuje, comu to pomaha a com uskodi. Napriek tomu sa mnohe zdroje rozchadzaju a moje vedomosti su velmi protichodne.
Zacnime prvzm padom – KTO? CO? Kto budeme mi – ludia a co bude nase jedlo. Co teda jest a co nejest? vacsina zdrojov sa zhoduje v tom, ze masso nie je velka vyhra pre organizmus. No mnohi odbornici idu dalej a navrhuju vyskrtnut z jedalnicka aj mlieko a vajcia. Sama si spominam aki fanaticki sa mi zdali byt ti, co odmietali vsetky zivocisne produkty. Dnes stale viac a viac ludi tak zije (na moj velky udiv aj dlhe desiatky rokov) a miesto aby im bolo zle su super zdravi. A da sa ist este dalej – iba surova strava. Tomu sa tiez moze pridelit nalepka sialencov. Ale preco sa potom ti sialenci maju lepsie ako ti co jedia takzvane vyvazenu stravu plnu tukov a bielkovin? Skrtajme dalej- kava, cukor, sol, rafinovana muka, alkohol, sladkosti, olej...
Vem, ze vsetko podlieha mode. Staci si spomenut na „kauzu“ Super-plny zeleza spenat. Aktualne sa vedu velke diskusie o zdravi a skodlivosti super- vyzivnej a nepostradatelnej Soje. Osobne si kladiem otazku ci to moze byt tim, ze aktualne nastupuje velmi modny Kamut a snad je nacase „vyklidit pole“ a tak sa uz smie hovorit o nezdravosti soje. A az pridu na nieco nove tak sa mozno zacne hovorit o nezdravosti kamutu. Kto vie.
Ale nie je to iba o tom CO jeme. Teraz je podrobne pod dohadam aj AKE je to co jeme. Biologicke? Lebo zjavne mozete jest zdravo, no ak to nie je v ziadanej kvalite, aj tak je to zbytocne. Masso je plne hormonov, ovocie a zelenina plne pesticid. A tak sa kotulaju z penazenky dalsie korunky (teda Eura) za biologicky kvalitnu stravu.
Ani nejdem otvarat kapitolu s Eckami, mikrovlkny, polotovary a instatne jedla, ci geneticky upravovanu stravu. A nie len to. To nestaci.
Mate v domacnsoti nieco plastove co je v konatkte s jedlom? Pohar, flasa, kelimok od jogurtu? Zle. Koledujete si o hrozostrasne dosledky na zdravi. To zjavne plati o akomkolvek kontakte s plastom. Pastova stolicka, operadlo? Vsetko zle, vsetko nezdravo skodlive
Radsej zavriem dvere na chladnicke v kuchyni a idem dalej...
OBYVACKA
Ak sme sa dostali cez cely byt a jeho nastrahy az sem v nadeji ze si sadnete do kreslea oddychnete. Omyl. Nastrahy su aj tu. Totalne zamorenie. Mobil a jeho ziarenie je to co nas nakoniec asi dostane. Ale sem spada aj bezdratovy telefon a ak mate iny ako dial up modem tak to uz je uplny koniec. Proste si koledujete o to aby vam bolo zle
Televizor a jeho vlny zas nicia nas mozog a jeho bunky. Nenavratne ho menia (mimochodom to plati aj o niektorych programon komenrcnych stanic:-D)
NEDA SA UJST
Skodlivost na nas ciha vsade – blomba v zube? Farba na vlasoch? Deodoratn v podpazusi? Make up na tvari? Ruz na ustach? Boli ste niekedy ockovany? Brali lieky? Antibiotika? Opalovali sa? Staci si vybrat a potencialny zdroj konca je tu. Obcas sa cudujem ze som este nazive ale ako upozornuju odbornici nie nadlho ak nieco so zvojim Nezdravym zivotom nepsravim.
Vzduch co dychame. Voda...neda sa ujst. Sme odsudeni znasat nasedky svojich industrialnych omylov.
30. 10. 2009
Mrkva, vajce a kava
Jedno dievca pride za svojou matkou a vravi jej, ze zivot je velmi tazky. Ze si nie je ista ci vobec stoji za to a ze uz nevladze dalej. Ze uz ma chut to vsetko nechat tak. Hned ako vyriesi nejaky problem, hned sa objavia nove tazkosti.
Mama ju vezme do kuchyne a polozi na ohen tri hrnce naplnene vodou. Pocka az voda zovrie a potom do jedneho vlozi mrkvu, do druhejo vajicko a do tretieho hrst kavovych zrn. Po 20 minut necha vsetko vriet bez jedineho slova. Potom vyberie mrkvu a ulozi ju na jeden tanier, vajicko na druhy a kavu naleje do salky. Otoci sa k dcery a spyta sa jej – “co vidis?” Dcera najrpv vezme do ruk mrkvu. Je makka a rozvarena. Potom vezme vajicko, ktore vo vode ztvrdlo..nakoniec s usmevom vezme do ruky salku kavy a odpije si.
Dcera sa pyta mami – "co mi chces tymto povedat?"
A matka jej vysvetli, ze kazda z tychto veci sa musela popasovat s vriacou vodou, ale kazda zareagovala inak. Mrkva ktora je povodne tvrda a pevna sa v horucej vode zmenila na makku a krehku. Vnutro vajicka, ktore je krehke vo vriacej vode ztvrdlo. A kavove zrna zareagovali inak. Po tom co prisli do kontaktu s vriacou vodou, zmenili obsah vody.
-“Kto si ty?” spytala sa matka dcery “Si ako mrkva, ktora sa zda byt silna, ale v bolestivych chvilach zmekne a oslabne? Si ako vajce s jemnym srdcom, ktore v tazkych chvilach zatvrdne a stane sa neflexibilnym a nepruznym? Alebo si ako kavove zrno, ktore zmenilo vodu, zmenilo zdroj svojej bolesti. Hned ako sa voda trochu ohraila, zacalo menit vodu a chut vody. Ak si ako kava, v tazkych chvilach sa nenachas zmenit, ale menis svoje okolie a svet okolo seba..
a ty co citas tieto riadky? Ako reagujes? Si mrkva, vajce alebo kava?
____
tento text mi v taliancine poslala moja polovicka ako presentaciu v powerpointe. Jedna z tych inspirujucich veci co beha po internete mailom bez podpisu. Skoda, lebo ten kto to napisal bol bezpochyb velmi mudry clovek a rada by som mu zlozila poklonu
Mama ju vezme do kuchyne a polozi na ohen tri hrnce naplnene vodou. Pocka az voda zovrie a potom do jedneho vlozi mrkvu, do druhejo vajicko a do tretieho hrst kavovych zrn. Po 20 minut necha vsetko vriet bez jedineho slova. Potom vyberie mrkvu a ulozi ju na jeden tanier, vajicko na druhy a kavu naleje do salky. Otoci sa k dcery a spyta sa jej – “co vidis?” Dcera najrpv vezme do ruk mrkvu. Je makka a rozvarena. Potom vezme vajicko, ktore vo vode ztvrdlo..nakoniec s usmevom vezme do ruky salku kavy a odpije si.
Dcera sa pyta mami – "co mi chces tymto povedat?"
A matka jej vysvetli, ze kazda z tychto veci sa musela popasovat s vriacou vodou, ale kazda zareagovala inak. Mrkva ktora je povodne tvrda a pevna sa v horucej vode zmenila na makku a krehku. Vnutro vajicka, ktore je krehke vo vriacej vode ztvrdlo. A kavove zrna zareagovali inak. Po tom co prisli do kontaktu s vriacou vodou, zmenili obsah vody.
-“Kto si ty?” spytala sa matka dcery “Si ako mrkva, ktora sa zda byt silna, ale v bolestivych chvilach zmekne a oslabne? Si ako vajce s jemnym srdcom, ktore v tazkych chvilach zatvrdne a stane sa neflexibilnym a nepruznym? Alebo si ako kavove zrno, ktore zmenilo vodu, zmenilo zdroj svojej bolesti. Hned ako sa voda trochu ohraila, zacalo menit vodu a chut vody. Ak si ako kava, v tazkych chvilach sa nenachas zmenit, ale menis svoje okolie a svet okolo seba..
a ty co citas tieto riadky? Ako reagujes? Si mrkva, vajce alebo kava?
____
tento text mi v taliancine poslala moja polovicka ako presentaciu v powerpointe. Jedna z tych inspirujucich veci co beha po internete mailom bez podpisu. Skoda, lebo ten kto to napisal bol bezpochyb velmi mudry clovek a rada by som mu zlozila poklonu
29. 10. 2009
Chvilu som tu nebola
chvilu som tu nebola, lebo som potrebovala dat do kopy par veci - vlastne iba jednu. Moj zivot a jeho smer... a chvilu mi to trvalo. dostala som jednu z tych VELKYCH zivotnych lekcii. Taku o akej sa mi ani nesnivalo.
Stala sa zaujimava vec. Stala sa skvela vec. Stala sa strasna vec. Stala sa strasidelna vec....a vsetko sa to stalo sucastne a moje ja iba kruzilo vo vire udalosti.
Moje telo preslo zmenou. Prezilo zmenu. Dalo zivot dvom malym dvojickam. A ochorelo. Tehotenstvo v nom spustilo proces destrukcie. Neliecitelny, nepredvidatelny. Moje telo si tvori armadu protilatok proti samemu sebu. Armadu ktoru az sa rozhodne ze nadisiel cas, pouzije aby neodkladne napadolo a znicilo vlastne organy. Oblicky, srdce, mozog, pluca...ma na vyber. Stava sa to. Stava sa to mladym zenam.Stalo sa to mne.
Nie neplacem a nie este neumieram. Spracuvavam a este stale stojim na vlastnych nohach tvarou v tvar vlastnej smrtelnosti. No to nestaci. Moja zivotna lekcia je bohatsia. Je o preziti s dvoma malymi dvojickami bez akejkolvek skusensoti a pomoci. Mat dieta je nadherne, mad dve naraz je narocne. Jedno dieta si clovek vychutnava, dve sa proste snazi prezit. Priznavam sa, nebolo vela casu na pisanie. Potrebovala som si usporiadat myslienky, priority, emocie...
Moj rok bol rok o preziti. Iste obdobie boli tak narocne, ze som sa s laskou divala na datum spotreby niektorych jedal a tuzila, celou bytostou tuzila aby uz neblo jedle. Aby uz bolo o nejaky ten tazky mesiac viac. Lebo potom to uz bude lepsie. Musi to byt lespie. V kalendari som si odskrtavala dni. 100 dni od Noveho roku. Dni do prveho jarneho dna, alebo proste 30 dni od dneska. A kazdy den som vedela, ze sa blizim k okamihu ked to uz bude lespie. Musi. Vedela som, ze deti povyrastu a pride den ked ich zovretie povoli a ja budem moct opat dychat. Vedela som ze pride den ked aj moje deti pojdu spat pred polnocou a naucia sa spat aj cez den. Vedela som, ze najdem sposob ako pomoct mojmu telu vratit sa do normalu. Ze najdem sposob ako dat veci do poriadku. Nepochybovala som, ze to bude dobre. Musi byt. Ina moznost nie je.
A popri tom vsetkom som na niecomu dolezitemu naucila. Posledny rok, rok a pol bol najcennejsim obdobim mojho zivota. Niecomu dolezitemu ma naucil. Stastiu. Tak hlbokemu, uprimnemu, naplnujucemu stastiu o akom sa toci filmy. Nikdy som nebola tak stastna, ako po tom co som si uvedomila ze moj cas je limitovany (a koniec koncov koho cas nie je? priznajme si to) ale este ho mam stale dostatok aby som si vychutnala co mam. A ja si to vychutnavam. Vychutnavam si usmevy ludi v mojom okoli a snazim sa usmievat na nichco najviac. Vychutnava si to co mam. Skveleho manzela, ktory mozno nie je dokonaly ale miluje ma najviac ako vie. Dve male deturence, ktore na mna volaju "mama". Vychutnavam si aj malickosti, ako nove nausnice ci dobru knihu. To vsetko ma tesi. Mam vsetko co potrebujem k stastiu.
Naucila som sa nieco velmi dolezite. Ze aj ked ma clovek akokolvek tazke obdobie, to este neznamena ze nemoze byt statny. Viem, znie to absurdne. No mna posledny rok naucil vytazit aj tu mini hrudku stastia a spokojnosti z tazkeho zivotneho obdobia.
Na mojej chorobe je skvele, ze ju objavili vcas, vo faze ked je iba klinicka (je v krvi ale nema symptomi). Nie je to stastie? A dokonca uz nejaku dobu nie je pritomna ani v krvi. Z velkeho mnozstva liekov ktore mi boli predpisane, uz nemusim brat ziadne. A nie je aj to stastie?
Nikdy som nebola tak skutocne uprimne spokojmna a stastna ako teraz. A pritom som nikdy nebola tak vycerpana, ustvana, unavena, vystrasna a na hrane ako v tomto obdobi. Aky paradox.
No tak ako je kyslik sucastou mojho tela, tak je aj stastie v mojm vnutry...je mojou sucastou...Citim sa stastna a vdacna. Hrda na samu seba, na to co som dokazala, na to co moje telo dokazalo. Ludia sa casto trapia hlupostami o postave, vahe. A ponizuju, zbytocne oslabuju svoje telo. Nie je na tele najdolezitejsie ze je silne? ze je zdrave? nez to ci ma celulitidu?
Nechcem a nebudem sa tvarit tak, ze namam tazke zivotne obdobie. Mam, priznavam. Kazdy den je o nieco nemej tazke, no stale je tazke. Moj zivot je plny unavy, vycerpania, hnevu, zloby, strachu a paniky, ansie,a este raz unavy :-D Obcas ma prepadnu obavy, pochyby. Pocit, ze mnohe veci neviem a nezvladnem, veci ked mam pocit ze zlyhavam...no to neznamena ze sa nemozem smiat...naopak. Hned ako naberiem opat odvahu, zacnem sa smiat este veselsie. Uprimnejsie. Opat mam o dovod naviac sa smiat, lebo ked sa prezenie burka, slnecne luce su este teplejsie a krajsie.
Smejem sa vela, casto a rada v tomto obdobi...vychutnavam si vsetko to dobre aj to minimum co mam...som velmi statsna. Znie to ako klise, viem. No ja som stastna. Nie preto ze mam viac ako ini, ale preto ze to co mam viem ocenit. Nemam o nic viac ako ini, ale to co ma mi staci. Naplna ma. Naucila som sa nedivat na to zle, necakat ze veci nepojdu a nedopadnu dobre. Naucila som sa obzriet sa okolo seba a najst tu jednu jedinu omrvinku, ktora mi sposobi usmev na tvari. A doteraz som ju vzdy nasla. Obcas je to najlespie to, ze so zapadom slnka je jeden zly den za mnou a som o jeden den blizsie tobu dobremu co na mna caka v buducnosti. Aj takych dni je moj zivot plny. Nevadi, podciarkuju to krasne. O to viac si to potom vzchutnam, lebo som na to dlho cakala.A doteraz som sa vzdy dockala. Ked som 4 mesiace lezela v posteli v neznesitelnych bolestiach ktore mi tehotenstvo prinieslo, ockala som sa dna ked som mohla vstat. Po operacii, ked sa moje deti narodili, som na druhy den stala na nohach, vediac ze kazdou minutou to je lespie a bolest ustupuje. Ked moje vysledky krvi boli zle a horsie, vedela som, ze musi existovat sposob ako to zlepsit a dnes je moje telo tak zdrave ako len moze byt. Ked som si domov doniesla tasku plnu liekov a inekcii ktore som si po mesiace pichala, vedela som ze kazdym dnom z nich bude ubudat a dnes uz nemam ziadne lieky. Ked som cele dni drzala na rukach dieta e nemohla nikam ist, vedela som ze pride den ked moje deti budu kracat a pojdu za mnou a za objavovani sveta same. A dnes uz objavuju svet same.
Taliani maju uzasne porekadlo..situacia moze byt vazna ale nikdy nie "seriozna" :-D a to je podla mna ono...to je to tajomstvo. Aj moja zivotna situacia bola, je a v buducnosti este vela krat aj bude vazna...ale to este neznamena ze musi byt seriozna. Clovek moze byt stastny aj ked ma tazke obdobie...cenim si to co mam, uveodmujem si ake je to uzasne a ako je to vela a som vdacna. Mam vsetko po com som vzdy tuzila a po com realne clovek moze tuzit...uz je iba malo snou co si mienim este naplnit a ked naplnim aj tie, vysnivam si nove. V tom je ten zivot uzasny. Moze sa stat cokolvek...aj to dobre
chvilu som tu nebola... potrebovala som sa totiz nieco dolezite najprv naucit.
Stala sa zaujimava vec. Stala sa skvela vec. Stala sa strasna vec. Stala sa strasidelna vec....a vsetko sa to stalo sucastne a moje ja iba kruzilo vo vire udalosti.
Moje telo preslo zmenou. Prezilo zmenu. Dalo zivot dvom malym dvojickam. A ochorelo. Tehotenstvo v nom spustilo proces destrukcie. Neliecitelny, nepredvidatelny. Moje telo si tvori armadu protilatok proti samemu sebu. Armadu ktoru az sa rozhodne ze nadisiel cas, pouzije aby neodkladne napadolo a znicilo vlastne organy. Oblicky, srdce, mozog, pluca...ma na vyber. Stava sa to. Stava sa to mladym zenam.Stalo sa to mne.
Nie neplacem a nie este neumieram. Spracuvavam a este stale stojim na vlastnych nohach tvarou v tvar vlastnej smrtelnosti. No to nestaci. Moja zivotna lekcia je bohatsia. Je o preziti s dvoma malymi dvojickami bez akejkolvek skusensoti a pomoci. Mat dieta je nadherne, mad dve naraz je narocne. Jedno dieta si clovek vychutnava, dve sa proste snazi prezit. Priznavam sa, nebolo vela casu na pisanie. Potrebovala som si usporiadat myslienky, priority, emocie...
Moj rok bol rok o preziti. Iste obdobie boli tak narocne, ze som sa s laskou divala na datum spotreby niektorych jedal a tuzila, celou bytostou tuzila aby uz neblo jedle. Aby uz bolo o nejaky ten tazky mesiac viac. Lebo potom to uz bude lepsie. Musi to byt lespie. V kalendari som si odskrtavala dni. 100 dni od Noveho roku. Dni do prveho jarneho dna, alebo proste 30 dni od dneska. A kazdy den som vedela, ze sa blizim k okamihu ked to uz bude lespie. Musi. Vedela som, ze deti povyrastu a pride den ked ich zovretie povoli a ja budem moct opat dychat. Vedela som ze pride den ked aj moje deti pojdu spat pred polnocou a naucia sa spat aj cez den. Vedela som, ze najdem sposob ako pomoct mojmu telu vratit sa do normalu. Ze najdem sposob ako dat veci do poriadku. Nepochybovala som, ze to bude dobre. Musi byt. Ina moznost nie je.
A popri tom vsetkom som na niecomu dolezitemu naucila. Posledny rok, rok a pol bol najcennejsim obdobim mojho zivota. Niecomu dolezitemu ma naucil. Stastiu. Tak hlbokemu, uprimnemu, naplnujucemu stastiu o akom sa toci filmy. Nikdy som nebola tak stastna, ako po tom co som si uvedomila ze moj cas je limitovany (a koniec koncov koho cas nie je? priznajme si to) ale este ho mam stale dostatok aby som si vychutnala co mam. A ja si to vychutnavam. Vychutnavam si usmevy ludi v mojom okoli a snazim sa usmievat na nichco najviac. Vychutnava si to co mam. Skveleho manzela, ktory mozno nie je dokonaly ale miluje ma najviac ako vie. Dve male deturence, ktore na mna volaju "mama". Vychutnavam si aj malickosti, ako nove nausnice ci dobru knihu. To vsetko ma tesi. Mam vsetko co potrebujem k stastiu.
Naucila som sa nieco velmi dolezite. Ze aj ked ma clovek akokolvek tazke obdobie, to este neznamena ze nemoze byt statny. Viem, znie to absurdne. No mna posledny rok naucil vytazit aj tu mini hrudku stastia a spokojnosti z tazkeho zivotneho obdobia.
Na mojej chorobe je skvele, ze ju objavili vcas, vo faze ked je iba klinicka (je v krvi ale nema symptomi). Nie je to stastie? A dokonca uz nejaku dobu nie je pritomna ani v krvi. Z velkeho mnozstva liekov ktore mi boli predpisane, uz nemusim brat ziadne. A nie je aj to stastie?
Nikdy som nebola tak skutocne uprimne spokojmna a stastna ako teraz. A pritom som nikdy nebola tak vycerpana, ustvana, unavena, vystrasna a na hrane ako v tomto obdobi. Aky paradox.
No tak ako je kyslik sucastou mojho tela, tak je aj stastie v mojm vnutry...je mojou sucastou...Citim sa stastna a vdacna. Hrda na samu seba, na to co som dokazala, na to co moje telo dokazalo. Ludia sa casto trapia hlupostami o postave, vahe. A ponizuju, zbytocne oslabuju svoje telo. Nie je na tele najdolezitejsie ze je silne? ze je zdrave? nez to ci ma celulitidu?
Nechcem a nebudem sa tvarit tak, ze namam tazke zivotne obdobie. Mam, priznavam. Kazdy den je o nieco nemej tazke, no stale je tazke. Moj zivot je plny unavy, vycerpania, hnevu, zloby, strachu a paniky, ansie,a este raz unavy :-D Obcas ma prepadnu obavy, pochyby. Pocit, ze mnohe veci neviem a nezvladnem, veci ked mam pocit ze zlyhavam...no to neznamena ze sa nemozem smiat...naopak. Hned ako naberiem opat odvahu, zacnem sa smiat este veselsie. Uprimnejsie. Opat mam o dovod naviac sa smiat, lebo ked sa prezenie burka, slnecne luce su este teplejsie a krajsie.
Smejem sa vela, casto a rada v tomto obdobi...vychutnavam si vsetko to dobre aj to minimum co mam...som velmi statsna. Znie to ako klise, viem. No ja som stastna. Nie preto ze mam viac ako ini, ale preto ze to co mam viem ocenit. Nemam o nic viac ako ini, ale to co ma mi staci. Naplna ma. Naucila som sa nedivat na to zle, necakat ze veci nepojdu a nedopadnu dobre. Naucila som sa obzriet sa okolo seba a najst tu jednu jedinu omrvinku, ktora mi sposobi usmev na tvari. A doteraz som ju vzdy nasla. Obcas je to najlespie to, ze so zapadom slnka je jeden zly den za mnou a som o jeden den blizsie tobu dobremu co na mna caka v buducnosti. Aj takych dni je moj zivot plny. Nevadi, podciarkuju to krasne. O to viac si to potom vzchutnam, lebo som na to dlho cakala.A doteraz som sa vzdy dockala. Ked som 4 mesiace lezela v posteli v neznesitelnych bolestiach ktore mi tehotenstvo prinieslo, ockala som sa dna ked som mohla vstat. Po operacii, ked sa moje deti narodili, som na druhy den stala na nohach, vediac ze kazdou minutou to je lespie a bolest ustupuje. Ked moje vysledky krvi boli zle a horsie, vedela som, ze musi existovat sposob ako to zlepsit a dnes je moje telo tak zdrave ako len moze byt. Ked som si domov doniesla tasku plnu liekov a inekcii ktore som si po mesiace pichala, vedela som ze kazdym dnom z nich bude ubudat a dnes uz nemam ziadne lieky. Ked som cele dni drzala na rukach dieta e nemohla nikam ist, vedela som ze pride den ked moje deti budu kracat a pojdu za mnou a za objavovani sveta same. A dnes uz objavuju svet same.
Taliani maju uzasne porekadlo..situacia moze byt vazna ale nikdy nie "seriozna" :-D a to je podla mna ono...to je to tajomstvo. Aj moja zivotna situacia bola, je a v buducnosti este vela krat aj bude vazna...ale to este neznamena ze musi byt seriozna. Clovek moze byt stastny aj ked ma tazke obdobie...cenim si to co mam, uveodmujem si ake je to uzasne a ako je to vela a som vdacna. Mam vsetko po com som vzdy tuzila a po com realne clovek moze tuzit...uz je iba malo snou co si mienim este naplnit a ked naplnim aj tie, vysnivam si nove. V tom je ten zivot uzasny. Moze sa stat cokolvek...aj to dobre
chvilu som tu nebola... potrebovala som sa totiz nieco dolezite najprv naucit.
14. 5. 2008
7 chýb sveta
nedavno mi mailom preblinkol tento zoznam....
"ze vraj" je autorom zoznamu Mahatma Gandhi. Nech je to akokolvek, zoznam ma oslovil a tak si ho sem vylepim, lebo za zamyslenie sa iste stoji...
Tento zoznam, ktorý Gandhi vytvoril behom svojho hľadania koreňov násilia daroval svojmu vnukovi v posledných dňoch svojho života.
7 chýb sveta:
1. Bohatstvo bez práce
2. Potešenie bez svedomia
3. Poznanie (Inteligencia) bez charakteru
4. Obchod bez morálky
5. Veda bez ľudskosti
6. Uctievanie bez obety
7. Politika bez zásad
"ze vraj" je autorom zoznamu Mahatma Gandhi. Nech je to akokolvek, zoznam ma oslovil a tak si ho sem vylepim, lebo za zamyslenie sa iste stoji...
Tento zoznam, ktorý Gandhi vytvoril behom svojho hľadania koreňov násilia daroval svojmu vnukovi v posledných dňoch svojho života.
7 chýb sveta:
1. Bohatstvo bez práce
2. Potešenie bez svedomia
3. Poznanie (Inteligencia) bez charakteru
4. Obchod bez morálky
5. Veda bez ľudskosti
6. Uctievanie bez obety
7. Politika bez zásad
2. 5. 2008
velky a Maly predajca
Uz davnejsie sme si povedali, ze potrebujeme nove auto. Pred rokom sme zacali velmi lezerne omrkavat rozne znacky a modely aut a samozrejme aj intenzivnejsie setrit. Nakoniec sa ako idealna volba splnajuca vsetky nase sny javili dve auticka. FIAT Idea a jeho luxusnejsia verzia Lancia Musa.
Po este uzsom vybere sme sa rozhdoli pre Fiat Idea, nakolko Lancia Musa, nech sa nam akokolvek pacila viac, nemola cenovo konkuroavt Fiatu (a to nie len cena auta, ale aj nahradnych dielov a pod.).
A tak sme zacali obiehat predajcov Fiatu v meste a zhromazdovat rozne cenove ponuky. Januar bol tym mesiacom ked sme si vybrali svojho predajcu. Mojej polovicke sa zdalo, ze najvacsi bude aj najlepsi. Ako sa ukazalo bol akurat nejneochotnejsi. Hned na zacaitku sme si dovolili vyjadrit sme svoje skromne poziadavky –cierna farba, benzin a slusna cena za odkupenie stareho vozdila. Ako sa ukazalo su to dost krkolomne poziadavky ktore Velkeho predajcu zdrzali. Auticko malo byt hotove o dva mesiace – v marci, ale ked sme volali v aprili o auticku nebolo ani chyru ani slychu. Vraj mame byt trpezlivi. Posledna navsteva prebehla 29.4. a vela ustretovosti zo srany predajcu neprinasala. Mame cakat, ale nakolko Fiat meni Ideu tak nevie a uvidime a on sa ozve a tak...
Cestou domov mi v hlave skrsol napad skocit na okuk ku konkurencnemu predajcovi Fiatu. Spominam si ze pri poslednej navsteve bol ustretovejsi.
Zatial co Velkeho sme museli skoro prosit ci nam to auto vobec ukaze, tento Maly nevahal rozobrat cele auto aby nam ukazal co vsetko kde a naco ma.
V tichosti mi padla sanka a dufala som ze to nebolo prilis trufale vzhladom na maximalnu vyzdimanu zlavu a rozne ustupky ktore nam uz predajca dal. V duchu som sa divala kde je najblizsi vychod ktorym nas pozenie von, ale ukazalo sa, ze nas nikam nepozenie. Dostali sme dalsie vyhody.
1. 4. 2008
Dokedy sa ustupuje?
V mojom zivote sa premnozili ludia, co si vynucuju aby som sa im prispobila. A ja sa neviem zbavit pocitu, ze sa tak premnozili, lebo som stale ustupovala. Naleteli do mojho zivota ako mole za svetlom. A mozno ani nejde o kvantitu tych individuii v mojom zivote ale o to, ako velmi mi don zasahuju....Taze si kladiem otazku Dokedy sa ustupuje?
Vysvetlim. Zacalo to nevinne. Moja svagrina ma 3 deti, ja ziadne. Jednoducha rovnica o prisposobeni sa. Bezdetny sa prisposobi lahsie. A ja suhalsim. Lenze dokedy? Vianoce, Velka Noc...vzdy to bola ona kto urcuje co bude, kde bude a kedy bude. Samozrejme castokrat na moj ukor. Ja som si svoje sviatky naplanovat nemohla (uz par rokov tak fungujeme), iba sa prisposobujem. Teraz som si konecne JA naplanovala dovolenku – vylet domov do Bratislavy. A co sa nestane, svagrina ma presne v tom termine krstiny a bude svetovou hanbou neist tam. Nehovoriac o tom aku scenu z toho svagrina vyrobi a ako sa povozi za mojom mene pred vsetkymi ostatnymi. Moja verzia pribehu sa nerata. Opat raz som ja na rade prisposobit sa a neriskovat ze budem ta zla (prodotykam ze ja uz som jednu cestu kvoli nej zrusila)...ale dokedy?
No nie je sama v mojom zivote co ma obmedzuje. Vybornym elemntom je aj moj sef. Moj sef ma istu paranoju ze mu niekto ukradne jeho firmu. Tak nam nainstaloval do kancelarie skrytu kameru (ktoru sme odhalili nahodou). Nahrava si nase rozhovory a potom si ich kazde rano pusta v kancelarii. O tom ako obmedzujuce je pracovat tak kazdy den, to nemusim asi ani hovorit. Moj sef ma ale tiez potrebu setrit na nas. A tak napriklad mi vo stvrtok vecer oznami, ze buduce dva tyzdne mam dovolenku. Bez toho aby mi dal cas cokolvek si naplanvoat, aby ta dovolenka bola skutocnou dovolenkou a nie stratou casu....Aj ked v tomto pripade si vravim, jeho firma - jeho pravidla hry. Ale je to skutocne tak? A dokedy?
Ceresnickou na torte aj tak ostava moj sused. Poznate takych „sedlakov“, co maju silne reci? Najprv mu vadilo ze parkujem najblizsie pri vychode z dvora. Napisal mi odkaz ze mi rozbije auto ak tak este raz budem parkovat. Tak som sa vybrala na kus reci k nemu domov a krizu sme zazehnali (uz tam neparkujem, ale naparkuje tam ani on, parkuje tam domovnik). Potom mu vadilo ze ked otvaram vchodove dvere, tak vraj tie dvere buchaju. Tak zatvaram potichu. Teraz mu vadi ze ked otvorim balkon v kuchyni, moj pes vyjde von a ked prechadzaju okolo auta, steka. Rozsudok z dnesneho rana, nemam otvarat moj vlastny balkon. Inak zavola svojho advokata (what!?!). Lebo mi- vsetci si tu v nasom baraku myslime prilis vela, ale on to vsetko da do poriadku.
Mozno by som mala dodat, ze ked moja svagrina sa nikdy neprisposobi a to je OK. Ona sa rozhodne ako veci pojdu a tak musia ist inak vyrobi taky skandal, ako to vie iba prava pribrzdena Talianka. A moj sused? Jediny kvoli komu kedy prisli policajti do nasho inak ticheho panelacika boli oni. Lebo ako to uz byva, zlodej krici chyte zlodeja, najhlucnejsou familiou su prave (iba?) oni. Ale to je, ako inak, uplne v poriadku.
Tak ma napada kde je ta pomyselna ciara? Ja sa nebranim kompromisu. Ja sa viem aj prispobit. Vianoce som stravila v MC Donalde a vecer sama s muzom doma (deti boli unavene). Aj Velku Noc sme stravili bez rodiny vdaka svagrine, ale nestazovala som si. Nemusim sa lutovat, mozem si zaraidit iny program, s priatelmi. Ale teraz by som uz rada urobila cosi podla seba – isla domov ako som si to naplanovala dlho predtym, ako ona naplanovala svoje krstiny.
A kde je ta ciara s mojim susedom? Mam akceptovat aj taku absurditu akou je zakaz otvarat vlastne balkonove dvere? A co pride potom? V mojom vlastnom byte? Mam sa bat, lebo je to nevyrovnana rodina so sklonmy k nasiliu? Mam preto opat raz ustupit? A dokedy? Az kym sa moj zivot nestane seriou prisposobeni sa okoliu?
Ja to z casti aj chapem, som zena, som mlada, nemam deti...potencionalne nie som nebezpecna, som flexibilna, musim sa prisposobit, kazdy si na mna dovoli (este som taka sprosta ze som vascinu casu aj mila, aby som im to ulahcila). Nerada veci komplikujem. Som uplny ideal.
Lenze ja tiez musim zohladnovat moje potreby a zit moj zivot.
Hovori sa, ze lekcie nasho zivota sa opakuju kym sa nieco nanaucime. Mozno sa mam naucit postavit sa sama za seba a niest za to nasledky. V opacnom pripade riskujem, ze moj zivot bude iba o cuvani a ustupovani.
Vysvetlim. Zacalo to nevinne. Moja svagrina ma 3 deti, ja ziadne. Jednoducha rovnica o prisposobeni sa. Bezdetny sa prisposobi lahsie. A ja suhalsim. Lenze dokedy? Vianoce, Velka Noc...vzdy to bola ona kto urcuje co bude, kde bude a kedy bude. Samozrejme castokrat na moj ukor. Ja som si svoje sviatky naplanovat nemohla (uz par rokov tak fungujeme), iba sa prisposobujem. Teraz som si konecne JA naplanovala dovolenku – vylet domov do Bratislavy. A co sa nestane, svagrina ma presne v tom termine krstiny a bude svetovou hanbou neist tam. Nehovoriac o tom aku scenu z toho svagrina vyrobi a ako sa povozi za mojom mene pred vsetkymi ostatnymi. Moja verzia pribehu sa nerata. Opat raz som ja na rade prisposobit sa a neriskovat ze budem ta zla (prodotykam ze ja uz som jednu cestu kvoli nej zrusila)...ale dokedy?
No nie je sama v mojom zivote co ma obmedzuje. Vybornym elemntom je aj moj sef. Moj sef ma istu paranoju ze mu niekto ukradne jeho firmu. Tak nam nainstaloval do kancelarie skrytu kameru (ktoru sme odhalili nahodou). Nahrava si nase rozhovory a potom si ich kazde rano pusta v kancelarii. O tom ako obmedzujuce je pracovat tak kazdy den, to nemusim asi ani hovorit. Moj sef ma ale tiez potrebu setrit na nas. A tak napriklad mi vo stvrtok vecer oznami, ze buduce dva tyzdne mam dovolenku. Bez toho aby mi dal cas cokolvek si naplanvoat, aby ta dovolenka bola skutocnou dovolenkou a nie stratou casu....Aj ked v tomto pripade si vravim, jeho firma - jeho pravidla hry. Ale je to skutocne tak? A dokedy?
Ceresnickou na torte aj tak ostava moj sused. Poznate takych „sedlakov“, co maju silne reci? Najprv mu vadilo ze parkujem najblizsie pri vychode z dvora. Napisal mi odkaz ze mi rozbije auto ak tak este raz budem parkovat. Tak som sa vybrala na kus reci k nemu domov a krizu sme zazehnali (uz tam neparkujem, ale naparkuje tam ani on, parkuje tam domovnik). Potom mu vadilo ze ked otvaram vchodove dvere, tak vraj tie dvere buchaju. Tak zatvaram potichu. Teraz mu vadi ze ked otvorim balkon v kuchyni, moj pes vyjde von a ked prechadzaju okolo auta, steka. Rozsudok z dnesneho rana, nemam otvarat moj vlastny balkon. Inak zavola svojho advokata (what!?!). Lebo mi- vsetci si tu v nasom baraku myslime prilis vela, ale on to vsetko da do poriadku.
Mozno by som mala dodat, ze ked moja svagrina sa nikdy neprisposobi a to je OK. Ona sa rozhodne ako veci pojdu a tak musia ist inak vyrobi taky skandal, ako to vie iba prava pribrzdena Talianka. A moj sused? Jediny kvoli komu kedy prisli policajti do nasho inak ticheho panelacika boli oni. Lebo ako to uz byva, zlodej krici chyte zlodeja, najhlucnejsou familiou su prave (iba?) oni. Ale to je, ako inak, uplne v poriadku.
Tak ma napada kde je ta pomyselna ciara? Ja sa nebranim kompromisu. Ja sa viem aj prispobit. Vianoce som stravila v MC Donalde a vecer sama s muzom doma (deti boli unavene). Aj Velku Noc sme stravili bez rodiny vdaka svagrine, ale nestazovala som si. Nemusim sa lutovat, mozem si zaraidit iny program, s priatelmi. Ale teraz by som uz rada urobila cosi podla seba – isla domov ako som si to naplanovala dlho predtym, ako ona naplanovala svoje krstiny.
A kde je ta ciara s mojim susedom? Mam akceptovat aj taku absurditu akou je zakaz otvarat vlastne balkonove dvere? A co pride potom? V mojom vlastnom byte? Mam sa bat, lebo je to nevyrovnana rodina so sklonmy k nasiliu? Mam preto opat raz ustupit? A dokedy? Az kym sa moj zivot nestane seriou prisposobeni sa okoliu?
Ja to z casti aj chapem, som zena, som mlada, nemam deti...potencionalne nie som nebezpecna, som flexibilna, musim sa prisposobit, kazdy si na mna dovoli (este som taka sprosta ze som vascinu casu aj mila, aby som im to ulahcila). Nerada veci komplikujem. Som uplny ideal.
Lenze ja tiez musim zohladnovat moje potreby a zit moj zivot.
Hovori sa, ze lekcie nasho zivota sa opakuju kym sa nieco nanaucime. Mozno sa mam naucit postavit sa sama za seba a niest za to nasledky. V opacnom pripade riskujem, ze moj zivot bude iba o cuvani a ustupovani.
11. 3. 2008
Nemam sa rozculovat
...skodi to zdraviu. Ale aj tlmit hnev skodi zdraviu. Tot moja dilema. Mam vybuchnut, nechat vybublat moj hnev, alebo sa tvarit, ze niet nad pozitivne myslenie a laska k bliznemu porazi hnev....
Na monitore mam uz skoro rok nalepene 2 post-ity. Jeden mody ma hrubo napisane NENECHAJ SA VYVIEST Z MIERY.POKOJNE. A ten zlty nesie posolstvo o tom, ze vlastnu silu mozno vyjadrit tym, ze sa postavim sama za seba. Mam ich tam odkedy k nam prisiel moj kolega. Uctovnik. Nie nadarmo Taliansko preslavil prave uctovnik Fantozzi...Zda sa ze taliansky uctovnici su osobitne individua vyclenujuce sa z ludskej celade.
Moj uctovnik trpi utkvelou predstavou, ze keby nebolo jeho, svet sa zastavi. Slnko by uz nevyslo, Zem by uz nebavilo tocit sa okolo svojej osi (koniec koncov to robi iba pre jeho radost, ved sa vlastne toci okolo neho) no a v konecnom dosledku, svet by prisiel o jediny neomylny zdroj mudrosti. Taky je moj uctovnik. Jednym slovom NENAHRADITELNE DOLEZITY (dobre to uz su slova dve)
Moj uctovnik ma nema rad. On mena rad nikoho kto vie viac ako on. To ho drazdi. Vadi mu ze pouzivam AutoCAD. Tak aktivne zasiel za moji sefom, aby mu povedal, ze on sice AutoCAD neovlada, ale ON ma priatela, ktory sa v tom skutocne vyzna – nie ako ja – a ten mu doverne prezradil ze AutoCAD je lahky program a ludia zbytocne zvalicuju jeho zlozitost a vyznam. Za jeden den sa to da naucit. Taky je to expert!
Tak som AutoCAD z mojho PC obratom zmazala (mala som tam aj tak virus) a teraz moj sef nema nic okrem vseveduceho uctovnika. Pretoze kym ja nemam ocenenie a uznanie za moju pracu a vedomosti, veci moze robit aj cteny ucotvnik. Odvtedy ubehli uz 3 mesiace a ja sa pravidelne informujem o uctovnikovych pokrokoch na poly vypoctovej techniky.
Moj uctovnik sa ale vie prezentovat. Vie predat to nic co ma v hlave a vie zo seba urobit dolezitu osobu. Uz som prestala ratat kolkokrat vypol hrud, postavil sa na pomysleny piedestal a vypustil z ust nejaku hlupost. To kolko on dokaze recnit okolo alebo aj uplne mimo podstaty veci - s plnou vaznostou - by mu mohol zavidiet aj Palacka. Vybavuju sa mi pasaze v Hlavy 22 ked tak tu jeho absurditu pocuvam. Ale moj sef je 100 kilovy muz s rozumom 5 rocneho fracka a svojho uctovnika zerie. Sice nerozumie polovicke toho co hovori, ale aspon to znie zlozito a dolezito. Ja naopak az prilis rozumiem tomu co hovori.
Naposledy povedal mojmu sefovi ze cenove ponuky co robim by mali ma farebnejsie fotky (su tak farebne ako mi to dovoli rozlisenie nasej tlacierne, co je ale tiez pojem taz
ko pochopitelny v krajine uctovnika). Moj sef cely stastny suhlasi a zveril tazku ulohu „ozivit“ farebnost cenovych ponuk uctovnikovi.
A tu zacina aj moj clanok. Nemam sa rozculovat.... Skodi to zdraviu. Prosim vas! Co mam ale robit, ked som nachytala 50-rocneho ucotvnika s noznickami v jednej ruke a lepidlom v druhej, ako mi povystrihoval obrazky z jedineho dodavatelskeho katalogu, ktory som mala a nalepil ich na cenovu ponuku?!?! Ja si nevymyslam. Zda sa, ze v zemi zaslubenej uctovnickym intelektualom je idealnejsie riesenie urobit kolaz s lesklymi, nalepenymi obrazkami ako profesionalny, jednoliaty print. Moja otazka, ze co urobi nabuduce, kedze uz vsetky obrazky povystrihoval, bola vzata ako bakana provokacia.
Moj zaostaly sef bublal blahom. Obratil sa na mna s tym, ze ako to ze ma cosi podobne nenapadlo uz davno. LEBO MAM ZABRANY A ZDARVY ROZUM!!!
Ak by vas zaujimalo - klient cenovu ponuku neprijal.
Takychto perlieciek je zial Bohu viac nez dost. Tak isto sa mnozia okamihy ked sa divam na moje 2 Post-ity nalepene na monitore a opakujem si svoju mantru –„nenechaj sa vyviest z miery. Pokojne.“
Z hlboka sa teda vzdy nadychnem a premyslam kolko to este potrva nez kolegu umlatim uctovnickym sanonom...
Pre dnesok mu ale aspon venujem moj dnesny blog. Obcas sa clovek prestane hnevat aj ked sa len proste vyzaluje...
Na monitore mam uz skoro rok nalepene 2 post-ity. Jeden mody ma hrubo napisane NENECHAJ SA VYVIEST Z MIERY.POKOJNE. A ten zlty nesie posolstvo o tom, ze vlastnu silu mozno vyjadrit tym, ze sa postavim sama za seba. Mam ich tam odkedy k nam prisiel moj kolega. Uctovnik. Nie nadarmo Taliansko preslavil prave uctovnik Fantozzi...Zda sa ze taliansky uctovnici su osobitne individua vyclenujuce sa z ludskej celade.Moj uctovnik trpi utkvelou predstavou, ze keby nebolo jeho, svet sa zastavi. Slnko by uz nevyslo, Zem by uz nebavilo tocit sa okolo svojej osi (koniec koncov to robi iba pre jeho radost, ved sa vlastne toci okolo neho) no a v konecnom dosledku, svet by prisiel o jediny neomylny zdroj mudrosti. Taky je moj uctovnik. Jednym slovom NENAHRADITELNE DOLEZITY (dobre to uz su slova dve)
Moj uctovnik ma nema rad. On mena rad nikoho kto vie viac ako on. To ho drazdi. Vadi mu ze pouzivam AutoCAD. Tak aktivne zasiel za moji sefom, aby mu povedal, ze on sice AutoCAD neovlada, ale ON ma priatela, ktory sa v tom skutocne vyzna – nie ako ja – a ten mu doverne prezradil ze AutoCAD je lahky program a ludia zbytocne zvalicuju jeho zlozitost a vyznam. Za jeden den sa to da naucit. Taky je to expert!
Tak som AutoCAD z mojho PC obratom zmazala (mala som tam aj tak virus) a teraz moj sef nema nic okrem vseveduceho uctovnika. Pretoze kym ja nemam ocenenie a uznanie za moju pracu a vedomosti, veci moze robit aj cteny ucotvnik. Odvtedy ubehli uz 3 mesiace a ja sa pravidelne informujem o uctovnikovych pokrokoch na poly vypoctovej techniky.
Moj uctovnik sa ale vie prezentovat. Vie predat to nic co ma v hlave a vie zo seba urobit dolezitu osobu. Uz som prestala ratat kolkokrat vypol hrud, postavil sa na pomysleny piedestal a vypustil z ust nejaku hlupost. To kolko on dokaze recnit okolo alebo aj uplne mimo podstaty veci - s plnou vaznostou - by mu mohol zavidiet aj Palacka. Vybavuju sa mi pasaze v Hlavy 22 ked tak tu jeho absurditu pocuvam. Ale moj sef je 100 kilovy muz s rozumom 5 rocneho fracka a svojho uctovnika zerie. Sice nerozumie polovicke toho co hovori, ale aspon to znie zlozito a dolezito. Ja naopak az prilis rozumiem tomu co hovori.
Naposledy povedal mojmu sefovi ze cenove ponuky co robim by mali ma farebnejsie fotky (su tak farebne ako mi to dovoli rozlisenie nasej tlacierne, co je ale tiez pojem taz
ko pochopitelny v krajine uctovnika). Moj sef cely stastny suhlasi a zveril tazku ulohu „ozivit“ farebnost cenovych ponuk uctovnikovi.A tu zacina aj moj clanok. Nemam sa rozculovat.... Skodi to zdraviu. Prosim vas! Co mam ale robit, ked som nachytala 50-rocneho ucotvnika s noznickami v jednej ruke a lepidlom v druhej, ako mi povystrihoval obrazky z jedineho dodavatelskeho katalogu, ktory som mala a nalepil ich na cenovu ponuku?!?! Ja si nevymyslam. Zda sa, ze v zemi zaslubenej uctovnickym intelektualom je idealnejsie riesenie urobit kolaz s lesklymi, nalepenymi obrazkami ako profesionalny, jednoliaty print. Moja otazka, ze co urobi nabuduce, kedze uz vsetky obrazky povystrihoval, bola vzata ako bakana provokacia.
Moj zaostaly sef bublal blahom. Obratil sa na mna s tym, ze ako to ze ma cosi podobne nenapadlo uz davno. LEBO MAM ZABRANY A ZDARVY ROZUM!!!
Ak by vas zaujimalo - klient cenovu ponuku neprijal.
Takychto perlieciek je zial Bohu viac nez dost. Tak isto sa mnozia okamihy ked sa divam na moje 2 Post-ity nalepene na monitore a opakujem si svoju mantru –„nenechaj sa vyviest z miery. Pokojne.“
Z hlboka sa teda vzdy nadychnem a premyslam kolko to este potrva nez kolegu umlatim uctovnickym sanonom...
Pre dnesok mu ale aspon venujem moj dnesny blog. Obcas sa clovek prestane hnevat aj ked sa len proste vyzaluje...
21. 2. 2008
Dnesna lekcia Taliancini
Niente e' piu' pericoloso di un grande pensiero
in un piccolo cervello.
in un piccolo cervello.
Preklad:
Nic nie je nebezpecnejsie ako velka myslienka v malom mozgu.
uvedme si priklad:
Velka myslienka/ idea - Vydat vodicske opravnenie viest motorove vozidlo jednej Slovenke platne na 10 rokov.
reakcia maleho mozgu:
10 rokov...10 rokov...tak vela? tak to skusme od 24/1/2008 do 28/12/ 2017...to je v podstate akoby 10 rokov, nie?....
BTW vodicak mi vydali vo february a co za datum je 24/1 netusim.
ale...
TADAAAA!!!! JA MAM VODICAK.
ani tomu nemozem uverit.... nie tomu ze uz ho mam, ale ze do roku 2017 sa nemusim vracat na ten cteny urad. A dovtedy ho snad aj zrusia
TADAAAA!!!! JA MAM VODICAK.
ani tomu nemozem uverit.... nie tomu ze uz ho mam, ale ze do roku 2017 sa nemusim vracat na ten cteny urad. A dovtedy ho snad aj zrusia
12. 2. 2008
Taliansky patente na rozum podruhe...
bola som tam, videla ale neverim...ja tomu uz neverim.
Tak som bola dnes rano na ctenom urade aby mi vydal moj vodicak, ktory NASLI.
Este ho nemam. aj by som sem napsiala cosi vtipne o demencii danej tety za okienkom, ale ono uz niet velmi co dotat, situacia je zalostna. Clovek prechadza istymy fazami v procese byrokratickeho boja (aspon v taliansku urcite). Najprv sa smeje, ze to hadam nie, potom zuri ze to snad nie a potom upadne do zufalstva a vzlykajuc sa pyta - to vazne?
moj vodicak som videla, bol tam, s mojou fotkou a menom. Ale - to by nebolo ono, keby vsetko islo hladko. Takze je tu hacik. Moj novy vodicak ma opravnoval iba na vedenie vozidla skupiny A. Uz si napamatam co presne je skupina A - motorka? Tak ci onak auto je B. Skupina B na mojom vodicaku nefigurovala.
Tak neviem, pytam sa, ako hlupy musi byt clovek, co denne vydava mnohe vodicaky na auto, aby si poplietol A a B?
Tak ci onak, mam sa vratit zajtra. Lebo zjavne zatial co na prvy pokus vyrobit vodicak trva 20 dni +- 30 dni hore dole, prerobit ho sa da za jeden den. Len sa modlim aby ta babizna za okienkom nevzala ciernu fixu a iba nedopisala mi tam B s tym ze hotovo. Schopa by toho bola...
V Taliancine existuje jedna pisen- Vincenzo ja ta zabijem, ty si tak hlupy ze si nezasluzis zit. Spevak to zlozil jednemu ctenemu uradnikovi co ho vytocil. Uz zacinam chapat preco
Tak som bola dnes rano na ctenom urade aby mi vydal moj vodicak, ktory NASLI.
A viete vy co?
Este ho nemam. aj by som sem napsiala cosi vtipne o demencii danej tety za okienkom, ale ono uz niet velmi co dotat, situacia je zalostna. Clovek prechadza istymy fazami v procese byrokratickeho boja (aspon v taliansku urcite). Najprv sa smeje, ze to hadam nie, potom zuri ze to snad nie a potom upadne do zufalstva a vzlykajuc sa pyta - to vazne?
moj vodicak som videla, bol tam, s mojou fotkou a menom. Ale - to by nebolo ono, keby vsetko islo hladko. Takze je tu hacik. Moj novy vodicak ma opravnoval iba na vedenie vozidla skupiny A. Uz si napamatam co presne je skupina A - motorka? Tak ci onak auto je B. Skupina B na mojom vodicaku nefigurovala.
Tak neviem, pytam sa, ako hlupy musi byt clovek, co denne vydava mnohe vodicaky na auto, aby si poplietol A a B?
Tak ci onak, mam sa vratit zajtra. Lebo zjavne zatial co na prvy pokus vyrobit vodicak trva 20 dni +- 30 dni hore dole, prerobit ho sa da za jeden den. Len sa modlim aby ta babizna za okienkom nevzala ciernu fixu a iba nedopisala mi tam B s tym ze hotovo. Schopa by toho bola...
V Taliancine existuje jedna pisen- Vincenzo ja ta zabijem, ty si tak hlupy ze si nezasluzis zit. Spevak to zlozil jednemu ctenemu uradnikovi co ho vytocil. Uz zacinam chapat preco
6. 2. 2008
Taliansky patente na rozum
Nie je tazke pochopit, preco sa hovori, ze veci budu klapat a pojdu ako Svajciarske hodinky. A tiez je velmi lahke pochopit, preco nikdy nikto nepouzije podobu alegoriu v Talianskej trikolore. Lebo v Taliansku veci slapu tak ako v Kocurkove a pre vacsinu Talianov je svet Gombicka.
Nadisiel cas zasmiat sa a poplakat si nad faktom ze ja este stale nemam vodicak a je to vdaka dobrej investicii mojich dani do pracovnikov isteho statneho uradu.
V Taliansku vam vodicak nedaju policajti. Tu vam ho vyda Ministerstvo dopravy a jej prislusny urad.
Moja prva navsteva tohto uradu odhalila, ze najdolezitjsou osobou v celej budove Ministerstva je asi storocna vratnicka v neonovo ruzovej mikine Mickey-Mouse na ktorej jej troni obrovska viktorianska brosna. Bez jej laskaveho povolenia sa neostanete nikam a uz nikomu dalsiemu som nemusela tak detailne vysvetlovat co sa mi stalo a co potrebujem. Preco su to vzdy vratnicky a upratovacky ktore maju pocit ze niet dolezitejsej osoby v celej galaxii?
Pani z prveho poschodia ma ubezpecila ze vsetko je OK, mam vetky dokumenty, len mi chyba lekarske vysetrenie a potom mi ctena talianska vlada vyda moj vodicak - tak do konca roku ho bude mat. Aka skoda ze ma nenapadlo spytat sa ktoreho roku presne ma na mysli.
Lekarsku prehliadku som uspesne absolvovala a cela natesena som odniesla ctenemu organu lajstro papiera, nech si ho moze zalozit do mojej zlozky. Poslali ma z prveho poschodia na prizemie za okienko cislo 5. Za okienkom cislo 5 sedela Barbie v zivotnej velkosti....Seriozne chcem moje dane naspat ak ich vlada pouziva na plat tejto zeny! To tam kludne mohla sediet Paris Hilton a aj ta by to v taliancine pochopila rychlejsie.
Ale nejake kolieska sa tej babike v hlave predsa len krutili a tak mi vydala taky papier ktory ma docasne opravnoval riadit auto. Teta si vypytala moje 2 forky a pekne sme sa rozlucili.
Na druhy den mi teta Barbie vola ze musim prist spat na ministersvo, lebo nemozu overit ze tie dve fotky co som im vcera dala, su moje a ze som na nich ja.....Tak, toto!...toto je dovod preco nikto nikdy nepovie ze veci slapu ako Talianske hodinky.
Vypytala som si teda volno a s besnou penou okolo ust som sa vratila k okienku cislo 5. Este ze tam bola moja polovicka, lebo inak by si ta pani za klobuk nedala co som mala na srdci. Ale aj tak som prskala hnevom. Odstala som si polhodinovu radu pred okienkom, prisla som k Barbie , ta otvorila moju zlozku, pozrela sa na foto, na mna a opeciatkovala si laskavu jednu z fotie s tym ze je AUTORIZOVANA. Usmiala sa na mna a vravi ze uz je to OK, mozem ist, vodicak budem mat o 20 dni.
Vedoma si ze 20 dni v Taliansku je silne informativny termin, o 35 dni som sa vratila na dany urad. Tento krat k prepazke c. 3, s tym ze si idem prevziat moj hotovy vodicak. Ako som cakala az na mna pride rad, iba som sa musela smiat. Pri prepazke cislo 4 sa rozculoval mlady Talian a nahlas krical „ako je mozne ze moje auto nie je moje! Kupil som ho, zaplatil a pouzivam ho. Teraz ho chcem predat a vy mi to musite dovolit!“
Na co mu s kludom kontroval pan za prepazkou „nepodpisali ste ten a ten dokument do 30 dni od kupi. To uz sa dodatocne neda podpisat. Auto predat nemozte, nie ste jeho majitel. Auto majitela nema a predat sa nikdy nebude moct.“
Na to mu ten majitel auta rozculene vravi „A co mam teraz s tym autom urobit?“
A pan za prepazkou mu s kludom anglicana, ale logikou taliana odpoveda: „Mozete ho but odparkovat na zahrade a uz nikdy nepouzit, alebo ho dajte zosrotovat.“
To uz ale prisiel rad na mna a bola som na tahu v hre „clovece nehnevaj sa“. Za prepazkou cislo tri tronila starsia pani, jednoznacne pribuzna slecny od 5 prepazky.
Tuka do PC aby ma nasla...a nasleduje moment prekvapenia.... Ja ani moj vidcak tam nie sme! Moje meno, rodne cislo, ani cislo schvalenia mojho vodicaku PC nerozoznava. Pani zdvyha sluchadko a vola hore, na prve poschodie.
„je tu taka pani zo Slovinska..“ – ZO SLOVENSKA! -Skacem jej nahlas do reci.
- Mnmh, zo Slovinka, ako som vravela...ano ano...no neviem ona je Slovinka – SLOVENKA!- ziapem na nu"...mhmh...ano, ano...aha neviem spytam sa....“pani sa diva na mna „Je Slovinsko v EU?“...cez zatate zuby jej vravim “Ja som zo Slovenska. A Slovensko je v EU!“ pani sa spokojne usmeje a pokracuje v telefonate „ano, Slovinsko vraj je v EU............“ v tomto bode som stratila vsetku nadej ze moj vodicak niekedy dostanem, ak to bude zavisiet od tejto zeny.
Dalsie rande mame 28.2. Zatial zbieram vsetku trpezlivost a dufam, ze moj Patente (vodicak) este niekedy uvidim. Jedien o com ma ma tento cteny urad zatial presvedcil, ze ma Patente na rozum.
DODATOK: dnes je 8.2. a patente urad mi volal, ze NASLI, ano prosim nasli moj vodicak a uz je hotovi, mam si pre neho ist. Samozrejme ze som v Taliansku a kym nemam karticku v ruke, neuverim...
Nadisiel cas zasmiat sa a poplakat si nad faktom ze ja este stale nemam vodicak a je to vdaka dobrej investicii mojich dani do pracovnikov isteho statneho uradu.
V Taliansku vam vodicak nedaju policajti. Tu vam ho vyda Ministerstvo dopravy a jej prislusny urad.
Moja prva navsteva tohto uradu odhalila, ze najdolezitjsou osobou v celej budove Ministerstva je asi storocna vratnicka v neonovo ruzovej mikine Mickey-Mouse na ktorej jej troni obrovska viktorianska brosna. Bez jej laskaveho povolenia sa neostanete nikam a uz nikomu dalsiemu som nemusela tak detailne vysvetlovat co sa mi stalo a co potrebujem. Preco su to vzdy vratnicky a upratovacky ktore maju pocit ze niet dolezitejsej osoby v celej galaxii?
Pani z prveho poschodia ma ubezpecila ze vsetko je OK, mam vetky dokumenty, len mi chyba lekarske vysetrenie a potom mi ctena talianska vlada vyda moj vodicak - tak do konca roku ho bude mat. Aka skoda ze ma nenapadlo spytat sa ktoreho roku presne ma na mysli.
Lekarsku prehliadku som uspesne absolvovala a cela natesena som odniesla ctenemu organu lajstro papiera, nech si ho moze zalozit do mojej zlozky. Poslali ma z prveho poschodia na prizemie za okienko cislo 5. Za okienkom cislo 5 sedela Barbie v zivotnej velkosti....Seriozne chcem moje dane naspat ak ich vlada pouziva na plat tejto zeny! To tam kludne mohla sediet Paris Hilton a aj ta by to v taliancine pochopila rychlejsie.
Ale nejake kolieska sa tej babike v hlave predsa len krutili a tak mi vydala taky papier ktory ma docasne opravnoval riadit auto. Teta si vypytala moje 2 forky a pekne sme sa rozlucili.
Na druhy den mi teta Barbie vola ze musim prist spat na ministersvo, lebo nemozu overit ze tie dve fotky co som im vcera dala, su moje a ze som na nich ja.....Tak, toto!...toto je dovod preco nikto nikdy nepovie ze veci slapu ako Talianske hodinky.
Vypytala som si teda volno a s besnou penou okolo ust som sa vratila k okienku cislo 5. Este ze tam bola moja polovicka, lebo inak by si ta pani za klobuk nedala co som mala na srdci. Ale aj tak som prskala hnevom. Odstala som si polhodinovu radu pred okienkom, prisla som k Barbie , ta otvorila moju zlozku, pozrela sa na foto, na mna a opeciatkovala si laskavu jednu z fotie s tym ze je AUTORIZOVANA. Usmiala sa na mna a vravi ze uz je to OK, mozem ist, vodicak budem mat o 20 dni.
Vedoma si ze 20 dni v Taliansku je silne informativny termin, o 35 dni som sa vratila na dany urad. Tento krat k prepazke c. 3, s tym ze si idem prevziat moj hotovy vodicak. Ako som cakala az na mna pride rad, iba som sa musela smiat. Pri prepazke cislo 4 sa rozculoval mlady Talian a nahlas krical „ako je mozne ze moje auto nie je moje! Kupil som ho, zaplatil a pouzivam ho. Teraz ho chcem predat a vy mi to musite dovolit!“
Na co mu s kludom kontroval pan za prepazkou „nepodpisali ste ten a ten dokument do 30 dni od kupi. To uz sa dodatocne neda podpisat. Auto predat nemozte, nie ste jeho majitel. Auto majitela nema a predat sa nikdy nebude moct.“
Na to mu ten majitel auta rozculene vravi „A co mam teraz s tym autom urobit?“
A pan za prepazkou mu s kludom anglicana, ale logikou taliana odpoveda: „Mozete ho but odparkovat na zahrade a uz nikdy nepouzit, alebo ho dajte zosrotovat.“
To uz ale prisiel rad na mna a bola som na tahu v hre „clovece nehnevaj sa“. Za prepazkou cislo tri tronila starsia pani, jednoznacne pribuzna slecny od 5 prepazky.
Tuka do PC aby ma nasla...a nasleduje moment prekvapenia.... Ja ani moj vidcak tam nie sme! Moje meno, rodne cislo, ani cislo schvalenia mojho vodicaku PC nerozoznava. Pani zdvyha sluchadko a vola hore, na prve poschodie.
„je tu taka pani zo Slovinska..“ – ZO SLOVENSKA! -Skacem jej nahlas do reci.
- Mnmh, zo Slovinka, ako som vravela...ano ano...no neviem ona je Slovinka – SLOVENKA!- ziapem na nu"...mhmh...ano, ano...aha neviem spytam sa....“pani sa diva na mna „Je Slovinsko v EU?“...cez zatate zuby jej vravim “Ja som zo Slovenska. A Slovensko je v EU!“ pani sa spokojne usmeje a pokracuje v telefonate „ano, Slovinsko vraj je v EU............“ v tomto bode som stratila vsetku nadej ze moj vodicak niekedy dostanem, ak to bude zavisiet od tejto zeny.
Dalsie rande mame 28.2. Zatial zbieram vsetku trpezlivost a dufam, ze moj Patente (vodicak) este niekedy uvidim. Jedien o com ma ma tento cteny urad zatial presvedcil, ze ma Patente na rozum.
DODATOK: dnes je 8.2. a patente urad mi volal, ze NASLI, ano prosim nasli moj vodicak a uz je hotovi, mam si pre neho ist. Samozrejme ze som v Taliansku a kym nemam karticku v ruke, neuverim...7. 1. 2008
More
Dlho som premyslala ci napisem tento blog, lebo som si vravela za ma ludia budu mat za nevdacnu, ze sa stazujem na to ze zijem pri mori. Ja sa napoly stazujem a napoly si to vazim. Takze moj dnesny blog odraza iba polku mojich pocitov... Ale kedze mi je dnes priserna zima - opat raz, tak aktualne prevladaju morske negativa.
Vela ludi to ma rado. Pride jun, jul alebo august. Zbalia si svojich par plaviek a ine viac menej potrebno-nepotrebne veci, sefovi daju na tyzden – dva zbohom, vyberu usporene financie aby zaplatili vacsiu alebo menasiu kopu penazi a sup ho na juh k moru. Sedia si na plazi a zasnivane si hovoria ake by to bolo uzasne zit pri mori cely rok.
H*vno uzasne!
Zit pri mori nie je az taka vyhra ako by sa mohlo zdat. Viem to, pri jednom zijem.
Podme po poriadku. Je Januar, zima. V zime je pri mori ZIMA. Neskutocna zima. A ani ten najteplejsi sveter vam nepomoze. Na svedomi to ma vlhkost, ktoru so sebou more prinasa. Teplota je sice relativne vysoka, ale vlhkost sa vam neprijemne tlaci pod kozu. Jedine co pomaha je cibulovy efekt oblecenia– vela vrstiev na seba.
A teraz ta ceresnicka na torte. V meste kde zijem ja maju vsetky byty KACHLICKY (o ano aj kancelarie) a kurenie sa moze zaplnut iba na 8 hodin denne a vykuri vam byt nie na viac ako 18°C. Mate predstavu? To je fasa podivana, ked drkocete zubami a divate sa na more, vtedy by ste ho kludne zbalili a dopriali komukolvek. Najme nepriatelom.
Druhy morsky efekt je skoro uplna absencia snehu. Doma ked je zima, tak je casto aspon sneh. Ja mam rada sneh. Mam rada ako mi skripe pod nohami, ako je zima, ale vsetko je krasne biele. No tak tu biele nic nie je. Iba hmla a ktej sa este dostanem.
Co vam este daruje more? More vam s oblubou daruje 2 veci – hmlu, to skutocne casto a plnym priehrstim. Aj teraz sa mi tu vznasa pod oknami. A potom burky. Ale nie take pokojne ako u nas doma. Morske burky su silne a intenzivne. Kludne sa vam moze stat ze po par minutach je cesta pokryta niekolkymi centimetrami vody. O tom ako silne zneju blesky s podporou mora radsej vediet nechcite.
Ak zijete pri mori, asi nebudete trpiet anginou. O takej chorobe tu nik nechyruje. Ale pripravte sa na skaredoznejuce kasle sprevadzajuce akekolvek prechladnutie. V lete vas zas budu v pravidelnych intervaloch obstastnovat crevne virozy. Najma kym si telo nevytvori protilatky.
No a ked uz horovime o lete. Ten tyzden dva sa letne horucavi daju vydrzat. Aj ja som si zvykla pri letnych dovolenkach horovit ako by sa mi apcilo zit pri mori a nic nerobit. Ale ono to tak nie je uplne pravda ni s tym nic nerobenim. V podstate clovek v lete sedi v kancelarii tak isto ako pocas celeho roku a ked vyjde okolo siestej z kancelarii, posledne na co mysli je sit k moru.
A tiez skuste s teplotami nad 30° zit (a najma spat) 3 - 4 mesiace v kuse. S dusnotou, pretoze podotykam ze ide o vlhke teplo, opat raz vdaka moru.
Taliani maju z tepla paniku a cely svoj zivot prisposobuju boju proti horucavam. Akonahle sa jemne otepli, kazdy spravny Talian zhavi klimatizaciu. To je nieco co oceni najme krcna chrbtica. Ta moja jednoznacne. Prechody z horucav co panuju vonku, do podchladnenych kancelarii, obchodov a domacnosti.
Ja viem ze este je leto daleko, ale az zas pojdete toto leto k moru a budete mat pocit ze zit pri mori je to najjuzasnejsie na svete, tak to este predsa len trochu zvazte....
Prikladam pre friends par foto mojho mesta...aby to nebolo ze sa iba stazujem.
Vela ludi to ma rado. Pride jun, jul alebo august. Zbalia si svojich par plaviek a ine viac menej potrebno-nepotrebne veci, sefovi daju na tyzden – dva zbohom, vyberu usporene financie aby zaplatili vacsiu alebo menasiu kopu penazi a sup ho na juh k moru. Sedia si na plazi a zasnivane si hovoria ake by to bolo uzasne zit pri mori cely rok.
H*vno uzasne!
Zit pri mori nie je az taka vyhra ako by sa mohlo zdat. Viem to, pri jednom zijem.
Podme po poriadku. Je Januar, zima. V zime je pri mori ZIMA. Neskutocna zima. A ani ten najteplejsi sveter vam nepomoze. Na svedomi to ma vlhkost, ktoru so sebou more prinasa. Teplota je sice relativne vysoka, ale vlhkost sa vam neprijemne tlaci pod kozu. Jedine co pomaha je cibulovy efekt oblecenia– vela vrstiev na seba.
A teraz ta ceresnicka na torte. V meste kde zijem ja maju vsetky byty KACHLICKY (o ano aj kancelarie) a kurenie sa moze zaplnut iba na 8 hodin denne a vykuri vam byt nie na viac ako 18°C. Mate predstavu? To je fasa podivana, ked drkocete zubami a divate sa na more, vtedy by ste ho kludne zbalili a dopriali komukolvek. Najme nepriatelom.
Druhy morsky efekt je skoro uplna absencia snehu. Doma ked je zima, tak je casto aspon sneh. Ja mam rada sneh. Mam rada ako mi skripe pod nohami, ako je zima, ale vsetko je krasne biele. No tak tu biele nic nie je. Iba hmla a ktej sa este dostanem.
Co vam este daruje more? More vam s oblubou daruje 2 veci – hmlu, to skutocne casto a plnym priehrstim. Aj teraz sa mi tu vznasa pod oknami. A potom burky. Ale nie take pokojne ako u nas doma. Morske burky su silne a intenzivne. Kludne sa vam moze stat ze po par minutach je cesta pokryta niekolkymi centimetrami vody. O tom ako silne zneju blesky s podporou mora radsej vediet nechcite.
Ak zijete pri mori, asi nebudete trpiet anginou. O takej chorobe tu nik nechyruje. Ale pripravte sa na skaredoznejuce kasle sprevadzajuce akekolvek prechladnutie. V lete vas zas budu v pravidelnych intervaloch obstastnovat crevne virozy. Najma kym si telo nevytvori protilatky.
No a ked uz horovime o lete. Ten tyzden dva sa letne horucavi daju vydrzat. Aj ja som si zvykla pri letnych dovolenkach horovit ako by sa mi apcilo zit pri mori a nic nerobit. Ale ono to tak nie je uplne pravda ni s tym nic nerobenim. V podstate clovek v lete sedi v kancelarii tak isto ako pocas celeho roku a ked vyjde okolo siestej z kancelarii, posledne na co mysli je sit k moru.
A tiez skuste s teplotami nad 30° zit (a najma spat) 3 - 4 mesiace v kuse. S dusnotou, pretoze podotykam ze ide o vlhke teplo, opat raz vdaka moru.
Taliani maju z tepla paniku a cely svoj zivot prisposobuju boju proti horucavam. Akonahle sa jemne otepli, kazdy spravny Talian zhavi klimatizaciu. To je nieco co oceni najme krcna chrbtica. Ta moja jednoznacne. Prechody z horucav co panuju vonku, do podchladnenych kancelarii, obchodov a domacnosti.
Ja viem ze este je leto daleko, ale az zas pojdete toto leto k moru a budete mat pocit ze zit pri mori je to najjuzasnejsie na svete, tak to este predsa len trochu zvazte....
Prikladam pre friends par foto mojho mesta...aby to nebolo ze sa iba stazujem.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)