Z casu na cas obehne svet ZARUCENA sprava o konci sveta. Iba pocas mojho zivota som to zazila 4 krat...
Prvy krat v roku 1992 ked sa ocakaval navrat Krista a Apokalipsa. Koniec nam dychal na chrbat. Dodnes si pamatam to zdesenie ktore ma naplnilo. Mala som 10 rokov a bola pripravena zomriet tak ako sa len na smrt tak male dieta dokaze pripravit. Pamatam si, ze som dokonca zvazovla ukoncit to sama, kedze som sa prilis bala prichodu jazcov apokalipsi o ktorej sa hovorilo. Des a hroza ma naplnili. Okolie ma hodilo do hrozy mojej zahuby a Konecneho sudu, a nechalo ma topit sa v strachu z obrazov toho, co sa chysta. Male dieta veri dospelym. Ale nastatsie sa koniec sveta nekolan.
Ani o 4 roky neskor v '96. Aj rok 2.000 (napriek neomylnosti Biblie, Nostradama a neviem koho "zaruceneho" este) som prezila. A nie len to. Dospela som. Pochopila som, ze koniec sveta nie je nieco co ma datum, a sa da poznacit do diara. Osobne si myslim, ze koniec sveta bude, ked uspesne zlykvidujeme nasu planetu a jej zdroje, nie ked konci nejaky kalendar ci ho indikuje nejaka zarucena dvojzmyselan predpoved.
Lebo takyto predzvest konca sveta je Bussines. Parazitizmus na ludskom strachu. A viete co ma na tom vytaca k smrti? Ze podla mna sa koneic sveta skutocne blizi. Blizi sa ako miznu amazonske lesy. Blizi sa ako sa zuzuje ozonova vrstva a topia ladovce. Lenze ludia slepo ignoruju ako sa pod nimi lame vetva na ktorej sedia a radsej sa trasu strachom z nejakeho datumu v kalendaroch.
Chcete sa bat svojho konca? Zamyslite sa co dycahte, co pijete, co jete a hlavne ako malo robite preto aby ste ten koniec odvratili. Ale to je asi komplikovane a upinat sa k Mayom, apokalipse, 3tej svetovej vojne ci Nostradamovi. Je rychlejsie a hlavne -clovek s tym n ic nemoze urobit a preto nenesie zodpovednost.
V skutocnosti som si vypestovala skusnu alergiu na danu temu konca sveta. To tomu skutocne ludia este veria? Dobre spropagovanemu datumu, podlozenemu faktom o neomylych vykladacoch buducnosti, hviezdnych konstalaciach a roznych kalendaroch? A ked sa tym istym ludom, zacne rozpravat o tom, ze recyklacia, ze setrenie zdrojov, ze ochrana prirody a miznucich druhou, tak vas ako zeleneho fanatyka poslu ku kvitkom. A pritom podla mna ten koniec nastane preve tak. Nijako hromadne v jeden den. Postupne. Ako budu odchadzat nase tele plne umelyn a lieciv, co do nich kazdodenne cpeme. Ako na nas bude svietiti slnko cen priuzku ozonovu vrstvu. Ako bude vzduch a voda (dva zdroje ktore k prezitiu potrebujeme najviac) priliz spinave. Ako budeme dookola jest jedlo plne umelyn a chemikalii.
Koneic svet nenastane v jeden, predpovedany den. Koniec, je nieco na co sa kazdodenne pripravujeme a pred cim zatvarame oci. Respektive to radsej nevidime, lebo sme prilis zaslepeni strachom z Mayskeho kalendara, premagnetizovania sveta ci 3tej svetovej vojny. Koniec je nieco, za co nesieme zodpovednost.
a este maly prehlas vsetkych kncov sveta...je tam 220 datumov...a ak by sa koniec sveta v tom 2012 nekonal, nemsudte, je tu aj 2016, 2034 ci 2047 ...http://www.bible.ca/pre-date-setters.htm
Zobrazujú sa príspevky s označením Len tak.... Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Len tak.... Zobraziť všetky príspevky
8. 4. 2010
22. 3. 2010
Blbe otazky
Ani poriadne neviem kde to zacalo..ale ako had sa mojim zivotm odvija nit Blbych otazok. Potichu sa priplizia v roznych zivotnych situaciach z najroznejsich stran... Viem, z casti je to na prelomenie trapneho ticha, na zacatie konverzacie, ked uz clovek nevie co sa ma spytat, z casti je to nedostatok fantacie ci taktu...Pre daneho cloveka je to jedna otazka, no pre tazaneho sa, je to ta ista opakujuca sa otazka. Stale dokola. Ze neviete co mam na mysli? Schvalne kde na rebricku postupnosti otazok ste?
A co skola?
Prva, notoricky trapna otazka o skole...za 17 rokov mojho studia na roznych stupnoch skol ma tato otazka nikdy neopustila. A nikdy som neprisla na to, co presne ma znamenat. Co presne mam dotycnemu odpovedat? Sumar mojich znamok? Ci ktory spoluziak ma taha cez prestavku za vlasy? Samozrejme moja mama s hrdostou hlase vzdy odpovedala aka je ta jej dcera sikovna. A to aj vtedy, ked som bezne nosila domov trojky z diktatov. A na vysokej skole sa zas "postazovala" mojou posadnutosu dostat zo vsetkych skusok Acko.
A mozno je tato otazka iba vyzvou aby pysni rodicia mohli nasuchorit svoje perie. Pochybujem ze moju osemdesiat rocnu tetu mohol zaujimat moj sloh z vlastivedy, ci pisomka z chemie. A neschopnost zohnat skripta z patopsycholgie nedavali spavat iba mne. Tak som niekde na pol ceste medzi naletmi otazok tohto typu som pochopila vyznam slova zdvorilostna otazka. A hned po promocii som pochopila, ze tieto otazky su nekonecne. Sme odsudene na kolobeh Blbych otazok, co nas maju sprevadzat zivotom
Uz si si nieco nasla/ Ako to ide v praci?
Je len dospelackou obmenou otazky o skole. Az na to, ze miesto aby sa vas pytali na skusky, sa vas kludne dotycna osoba moze, netaktne spytat na vas zarobok.
Kedy sa vemete?
Toto je otazka, ktorej predchadzaju roky rokuce otazok -a uz niekoho mas? Na tuto otazku je radno odpovedat negativne- Nie nikoho vyznamneho este nemam. Preco? Lebo kladna odpoved na otazku so sebou prinasa sled dalsich, nekonecnych otazok. Na cele je otazka- Kedy sa vezmete?
Zaujimave, ze nikto nidky nedoda - kedy sa vezmete, mam pre vas vhodny svadobny dar- 2 tyzdne na Maldivach. Alebo novucike auto, ci dom. Alebo nieco podobne. Ludia len radi vrtaju v sukromi.
Co mna fascinuje je, ako rychlo ludia citia potrebu sparovat vas s vasim novym objavom. Po par tydnoch, ci mesiacoch ked sa budete na verejnsoti objavovat po boku tej istej osoby, je velmi pravdepodobne ze si vykoledujete otazku ohladne svadby.
Ak sa dopracujete k svadbe dufajuc ze uspokojite zvedave okolie a uz nic nebude chciet, ste na omyle. Je mozne ze uz v den svadby si tetusky nasadia up-grade otazkovej platne a zacnu sa pytata - A kedy bude babo?
Ak nahodou mate najprv babo a potom svadbu, vymente si poradie, ale princip hry je ten isty. Dohnat vas k zufalstvu.
Dnes ako matka dvoch deti by som rada poslala spravu do minulsoti vsetkym co sa ma po svadbe pytali na to ze kedy bude babo - Drahi moji, ak nemate v umysle prist robit baby sitting a to najma po nociach, nepytajte sa ma na potomkou. Nestarajte sa do toho ci a kedy budem mat deti, kedze tazoba ich vychovy sa vas netyka. Odpustite si stavat ma do svetla tej sebeckej zeny co si nezasluzi ine len krizovy vysluch o plodnost mna a mojho muza.
A teraz to najlepsie a konecny dokaz ze Blbe otazky nikdy neskoncia. Viete co nasleduje ked porode svojho prorodeneho? Len, len ze vam spolu s gratulaciami v porodnici niekto nepolozi tu "logicky nasledujucu otazku" - a kedy bude bracek/ sestricka?
A o tom, ze niektori ludia sa nekontroluju (alebo su uplne mimo reality) svedci aj fakt, ze sa to kludne spytaju aj mami malych dvojiciek. V mojom svete sa akosi casto, v poslednej dobe, opakuje so smiechom polozena otazka - tak teraz malym zbojnikom treba dat sestricku, nie?. V skustocnosti si myslim, ze sestricku budem potrebovat ja. A to v blazninci, kde skoncim ak by som aktualne mala robit akekolvek zmeny v pocte clenov nasej rodiny.
To nikdy neskonci? Vazne! Co je to s ludmi! Ked tak radi strkaju nos do osobnych zalezitosti inych, prosim, zapojte sa. Nos inych nepotrebujem, ale ich ruky ano. Ale zatial co nos vam podstrci kazdy rad, napomocnu ruku si radsej strci do vrecka.
A co skola?
Prva, notoricky trapna otazka o skole...za 17 rokov mojho studia na roznych stupnoch skol ma tato otazka nikdy neopustila. A nikdy som neprisla na to, co presne ma znamenat. Co presne mam dotycnemu odpovedat? Sumar mojich znamok? Ci ktory spoluziak ma taha cez prestavku za vlasy? Samozrejme moja mama s hrdostou hlase vzdy odpovedala aka je ta jej dcera sikovna. A to aj vtedy, ked som bezne nosila domov trojky z diktatov. A na vysokej skole sa zas "postazovala" mojou posadnutosu dostat zo vsetkych skusok Acko.
A mozno je tato otazka iba vyzvou aby pysni rodicia mohli nasuchorit svoje perie. Pochybujem ze moju osemdesiat rocnu tetu mohol zaujimat moj sloh z vlastivedy, ci pisomka z chemie. A neschopnost zohnat skripta z patopsycholgie nedavali spavat iba mne. Tak som niekde na pol ceste medzi naletmi otazok tohto typu som pochopila vyznam slova zdvorilostna otazka. A hned po promocii som pochopila, ze tieto otazky su nekonecne. Sme odsudene na kolobeh Blbych otazok, co nas maju sprevadzat zivotom
Uz si si nieco nasla/ Ako to ide v praci?
Je len dospelackou obmenou otazky o skole. Az na to, ze miesto aby sa vas pytali na skusky, sa vas kludne dotycna osoba moze, netaktne spytat na vas zarobok.
Kedy sa vemete?
Toto je otazka, ktorej predchadzaju roky rokuce otazok -a uz niekoho mas? Na tuto otazku je radno odpovedat negativne- Nie nikoho vyznamneho este nemam. Preco? Lebo kladna odpoved na otazku so sebou prinasa sled dalsich, nekonecnych otazok. Na cele je otazka- Kedy sa vezmete?
Zaujimave, ze nikto nidky nedoda - kedy sa vezmete, mam pre vas vhodny svadobny dar- 2 tyzdne na Maldivach. Alebo novucike auto, ci dom. Alebo nieco podobne. Ludia len radi vrtaju v sukromi.
Co mna fascinuje je, ako rychlo ludia citia potrebu sparovat vas s vasim novym objavom. Po par tydnoch, ci mesiacoch ked sa budete na verejnsoti objavovat po boku tej istej osoby, je velmi pravdepodobne ze si vykoledujete otazku ohladne svadby.
Ak sa dopracujete k svadbe dufajuc ze uspokojite zvedave okolie a uz nic nebude chciet, ste na omyle. Je mozne ze uz v den svadby si tetusky nasadia up-grade otazkovej platne a zacnu sa pytata - A kedy bude babo?
Ak nahodou mate najprv babo a potom svadbu, vymente si poradie, ale princip hry je ten isty. Dohnat vas k zufalstvu.
Dnes ako matka dvoch deti by som rada poslala spravu do minulsoti vsetkym co sa ma po svadbe pytali na to ze kedy bude babo - Drahi moji, ak nemate v umysle prist robit baby sitting a to najma po nociach, nepytajte sa ma na potomkou. Nestarajte sa do toho ci a kedy budem mat deti, kedze tazoba ich vychovy sa vas netyka. Odpustite si stavat ma do svetla tej sebeckej zeny co si nezasluzi ine len krizovy vysluch o plodnost mna a mojho muza.
A teraz to najlepsie a konecny dokaz ze Blbe otazky nikdy neskoncia. Viete co nasleduje ked porode svojho prorodeneho? Len, len ze vam spolu s gratulaciami v porodnici niekto nepolozi tu "logicky nasledujucu otazku" - a kedy bude bracek/ sestricka?
A o tom, ze niektori ludia sa nekontroluju (alebo su uplne mimo reality) svedci aj fakt, ze sa to kludne spytaju aj mami malych dvojiciek. V mojom svete sa akosi casto, v poslednej dobe, opakuje so smiechom polozena otazka - tak teraz malym zbojnikom treba dat sestricku, nie?. V skustocnosti si myslim, ze sestricku budem potrebovat ja. A to v blazninci, kde skoncim ak by som aktualne mala robit akekolvek zmeny v pocte clenov nasej rodiny.
To nikdy neskonci? Vazne! Co je to s ludmi! Ked tak radi strkaju nos do osobnych zalezitosti inych, prosim, zapojte sa. Nos inych nepotrebujem, ale ich ruky ano. Ale zatial co nos vam podstrci kazdy rad, napomocnu ruku si radsej strci do vrecka.
3. 3. 2010
Slovenska hymna hanebna....
Skuste sa Americana spytat ci je hrdy na to, ze sa narodil v Amerike. Odpoved bude jednoznacne YES. Skuste sa spytat takeho Taliana co si mysli o talianskej kuchyni. Samozrejme vam odpovie ze niet nad tanier cestovin - talianskych. Skuste sa spytat takeho Slovaka, ci je hrdy na svoju vlast...a odpovie vam - a na co presne mam byt hrdy?
Narod ktory pozostava z jedincou co nevedia najst nic, na co by mali byt hrdy v rodnou hniezde, si nezasluzi ani len vlastnu zastavu a stoji za to aby ten, co odide posledny naozaj uz len zhasol. A odsrouboval ziarovku, aby tak zamedzil moznym buducim pokusom a prinesenie svetla. Narod, ktoreho jedinci sa buria ak maju spievat SVOJU hymnu, si vazne zaslizia zhnit na hnojisku zabudnutia dejin. Preco sa este vobec unuvame pouzivat svoj jazyk, ved je to jazyk nejakych anonymnych Slovakou co mi nic nehovoria.
Ak by ste sa ma spytali ci chcem spievat kazdy pondelok moju hymnu, odpoviem ANO. Preco? Boze aka smiesna otazka, lebo je to MOJA hymna. MOJA! Asi nie je najkrajsia, a mozno nie je ani najmelodickejsia, ale je MOJA! Nie je to hymna nejakych anonymnych Slovakou, ani nejakych politkou. JE MOJA! A to je strasne vela. Patri mne, reprezentuje mna, hovori nieco o mnea o ludoch na ktorych mi zalezi. Hovori, ze som sucastou rodiny, naroda Slovakou, ktory maju svoju hymnu. Je skvele mat piesen, ktora je o mne.
Obcas mi diskusie o narodnosti pripadaju ako rodina rada, co sa nevie dohodnut ci chce mat na zvonceku svoje meno.
Kedysi sa ma ludia pytali preco som hrda na svoju vlast a ja som splietala cosi o Tatrach a o kulturnom dedicstve...To je strasne klise. Tatry ma uchacuju. Ale rovnako ma uchvati aj akykolvek iny pekny kus hor kdekolvek. Hviezdoslavove sonety mi netrhaju srdce a Sturov boj o autonomiu sa mi zda byt prilis vzdialeny mojmu svetu. Ale je dovod preco som hrda na moju vlast. Lebo na Slovensku, tam je ten maly kusok ulice, kde som sa prvy krat bicyklovala. Je tam Slavin, ktory som vzdy vecer videla z nasho okna. Je tam skola, kde sme povinne pisavali diktaty a cez prestavky skakali gumu. Je tam Shine a Brana. Je tam moja stredna skola so vsetkym co k tomu prati. Aj moju prvu vyplatu som dostala v Slovenskych korunach a moj vysokoskolsky diplom nesie Slovensky znak. Je to svet plny spomienok. Ak by sa toto iste odohralo o niekolko kilometrov dalej, bola by som hdra na tu vlast ktora mi toto poskytla. Tak, ako keby som sa narodila matke o izbu dalej, volala by som sa inak a hrdo niesla meno inej rodiny. No ja som sa narodila a vyrastla na Slovensku a to zo mna cini Slovenku. Ta skusensot, tie zazitky, nie pas ci dokumenty. Su to priatelia, co na mna hovoria tou recou. Zmysel pre humor, ktoremu rozumeju iba ti moji najblizsi...toto je to moje Slovensko. Nie su specialni lebo su Slovaci, ale su specialni a su Slovaci.
Pre mna byt vlastnencom neznamena milovat vsetkych Slovakou. A neznamena to, ze teraz nutne musim zacat vyvarat halusky. Ani si nemienim vyvesit v byte nasu zastavu. Znamena to, ze ked sa ma niekto spyta odkial som, tak viem odpovedat. Znamena to, ze viem odkial prichadzam a viem ako sa ten maly svet vola. Znamena to, ze hovorim na moje deti po slovensky, aj ked sa s tou komplikovanou recou asi nikde vo svete nedohovoria. A znamena to, ze mam respekt pred mojim narodou. Uz len preto, lebo som jeho sucasotu a to ho pre mna cini vynimocnym.
Nehovorim, ze Slovensko je najlepsie. Ze ma najviac co dat. Ze je to to najuzasnejsie miesto. Ale ono aj Eifelova veza by bez svojej slavy nebola ine ako hrdzava veza a keby Socha slobody, nemala za sebou svoju PR kampan, tiez by nebolo viac ako obycajnym monumentom. Co tym chcem povedat? Ze obcas hodnotu veci urcuje to, ako sa ne ludia divaju aku im prisudzuju hodnotu. A to plati aj o Slovensku a tom ako ho vnimaju samotny Slovaci.
Takze co sa mna tyka, ja by som na zvoncek pri vchodovych dverach kludne pripla meno a nechala aby po jeho staceni zaznelo to tazkopadne: "Nad Tatrou sa blyska..."
Narod ktory pozostava z jedincou co nevedia najst nic, na co by mali byt hrdy v rodnou hniezde, si nezasluzi ani len vlastnu zastavu a stoji za to aby ten, co odide posledny naozaj uz len zhasol. A odsrouboval ziarovku, aby tak zamedzil moznym buducim pokusom a prinesenie svetla. Narod, ktoreho jedinci sa buria ak maju spievat SVOJU hymnu, si vazne zaslizia zhnit na hnojisku zabudnutia dejin. Preco sa este vobec unuvame pouzivat svoj jazyk, ved je to jazyk nejakych anonymnych Slovakou co mi nic nehovoria.
Ak by ste sa ma spytali ci chcem spievat kazdy pondelok moju hymnu, odpoviem ANO. Preco? Boze aka smiesna otazka, lebo je to MOJA hymna. MOJA! Asi nie je najkrajsia, a mozno nie je ani najmelodickejsia, ale je MOJA! Nie je to hymna nejakych anonymnych Slovakou, ani nejakych politkou. JE MOJA! A to je strasne vela. Patri mne, reprezentuje mna, hovori nieco o mnea o ludoch na ktorych mi zalezi. Hovori, ze som sucastou rodiny, naroda Slovakou, ktory maju svoju hymnu. Je skvele mat piesen, ktora je o mne.
Obcas mi diskusie o narodnosti pripadaju ako rodina rada, co sa nevie dohodnut ci chce mat na zvonceku svoje meno.
Kedysi sa ma ludia pytali preco som hrda na svoju vlast a ja som splietala cosi o Tatrach a o kulturnom dedicstve...To je strasne klise. Tatry ma uchacuju. Ale rovnako ma uchvati aj akykolvek iny pekny kus hor kdekolvek. Hviezdoslavove sonety mi netrhaju srdce a Sturov boj o autonomiu sa mi zda byt prilis vzdialeny mojmu svetu. Ale je dovod preco som hrda na moju vlast. Lebo na Slovensku, tam je ten maly kusok ulice, kde som sa prvy krat bicyklovala. Je tam Slavin, ktory som vzdy vecer videla z nasho okna. Je tam skola, kde sme povinne pisavali diktaty a cez prestavky skakali gumu. Je tam Shine a Brana. Je tam moja stredna skola so vsetkym co k tomu prati. Aj moju prvu vyplatu som dostala v Slovenskych korunach a moj vysokoskolsky diplom nesie Slovensky znak. Je to svet plny spomienok. Ak by sa toto iste odohralo o niekolko kilometrov dalej, bola by som hdra na tu vlast ktora mi toto poskytla. Tak, ako keby som sa narodila matke o izbu dalej, volala by som sa inak a hrdo niesla meno inej rodiny. No ja som sa narodila a vyrastla na Slovensku a to zo mna cini Slovenku. Ta skusensot, tie zazitky, nie pas ci dokumenty. Su to priatelia, co na mna hovoria tou recou. Zmysel pre humor, ktoremu rozumeju iba ti moji najblizsi...toto je to moje Slovensko. Nie su specialni lebo su Slovaci, ale su specialni a su Slovaci.
Pre mna byt vlastnencom neznamena milovat vsetkych Slovakou. A neznamena to, ze teraz nutne musim zacat vyvarat halusky. Ani si nemienim vyvesit v byte nasu zastavu. Znamena to, ze ked sa ma niekto spyta odkial som, tak viem odpovedat. Znamena to, ze viem odkial prichadzam a viem ako sa ten maly svet vola. Znamena to, ze hovorim na moje deti po slovensky, aj ked sa s tou komplikovanou recou asi nikde vo svete nedohovoria. A znamena to, ze mam respekt pred mojim narodou. Uz len preto, lebo som jeho sucasotu a to ho pre mna cini vynimocnym.
Nehovorim, ze Slovensko je najlepsie. Ze ma najviac co dat. Ze je to to najuzasnejsie miesto. Ale ono aj Eifelova veza by bez svojej slavy nebola ine ako hrdzava veza a keby Socha slobody, nemala za sebou svoju PR kampan, tiez by nebolo viac ako obycajnym monumentom. Co tym chcem povedat? Ze obcas hodnotu veci urcuje to, ako sa ne ludia divaju aku im prisudzuju hodnotu. A to plati aj o Slovensku a tom ako ho vnimaju samotny Slovaci.
Takze co sa mna tyka, ja by som na zvoncek pri vchodovych dverach kludne pripla meno a nechala aby po jeho staceni zaznelo to tazkopadne: "Nad Tatrou sa blyska..."
14. 2. 2010
slava sv. VALENTINU !!
Vela ludi na tento sviatok hneva. Maju mnohe namietky. Ze je americky. Ze je prevzaty. Ze je komercny. Ze vela vela ludi nan upada do stresu, do depresie. Ze by ho bolo treba zrusit. A podobne. Staci prebehnut webom a najdete mnozstvo reakcii o tom, aky zly je tento sviatok...
Tak ja si dovolim OPONOVAT.
Pre mna je Valentin sviatok lasky. A nezasluzi si laska svoj den v kalendari? Ked ju ma republika, ked ju ma kopec svatych, ked ju ma mier, ked ju ma praca a dokonca aj ustava ma svoj den...tak preco potom by jeden den nemohla mat aj laska?
Je to skvele mat jeden den, ked cloveku kalendar pripomina - uz si dal darcek svojej laske? Nie, no 14teho februara na to bude vhodny den. A nie preto, ze ma narodeniny a vsetci mu davaju darceky. Nie preto ze su Vianoce a obdaruvas vsetkych. Proste preto, ze ho lubis a chces s nim oslavit svaitok lasky. V den ked dostane iba jeden darcek - od teba.
Argument o prevzatosti je dost neopodstatneny. Skuste si zobrat kalendar, a schvalne zratajte POVODNE Slovanske sviatky. Ak je svaty Valentin prevzaty a dokazeme ho oslavovat, sveci to o tom, ze aj u nas sa najde dost zamilovanych, ktori ho chcu oslavit.
Ze je komercny? A co dnes nie je? Staci ze nejaky Misko Mrkvicka z Horneho- Doleneho sa dostane do Super star a uz je komerny aj on...tak preco neskomercnit aj lasku a jej sviatok?
A ze vela ludi upada do depresie? Tak isto by sme teda mohli zrusit den matiek, keze nematky su diskriminovane a v depresii. Den deti, kedze velkym dospelym pripomina smuty fakt, ze uz nie su detmi. Novy Rok, kedze nam pripomina, ze zas sa nieco konci a mizne v nenavratne.
Pre mna je toto den, kedy ma laska a zamilovanost priestor v kalendari. A to miesto je opravnene. Co lepsie by sme mohli oslavovat ak nie to, ze niekoho milujeme a niekto miluje nas? Tak chodte za svojou laskou a nechajte aby vas rozmaznavala. Nie lebo je to dnes "Povinne" ale preto ze to za to stoji.
Pretoze ako sa hovori - pre svet si iba clovekom, ale pre nejakeho cloveka si celym svetom.
Tak ja si dovolim OPONOVAT.
Pre mna je Valentin sviatok lasky. A nezasluzi si laska svoj den v kalendari? Ked ju ma republika, ked ju ma kopec svatych, ked ju ma mier, ked ju ma praca a dokonca aj ustava ma svoj den...tak preco potom by jeden den nemohla mat aj laska?
Je to skvele mat jeden den, ked cloveku kalendar pripomina - uz si dal darcek svojej laske? Nie, no 14teho februara na to bude vhodny den. A nie preto, ze ma narodeniny a vsetci mu davaju darceky. Nie preto ze su Vianoce a obdaruvas vsetkych. Proste preto, ze ho lubis a chces s nim oslavit svaitok lasky. V den ked dostane iba jeden darcek - od teba.
Argument o prevzatosti je dost neopodstatneny. Skuste si zobrat kalendar, a schvalne zratajte POVODNE Slovanske sviatky. Ak je svaty Valentin prevzaty a dokazeme ho oslavovat, sveci to o tom, ze aj u nas sa najde dost zamilovanych, ktori ho chcu oslavit.
Ze je komercny? A co dnes nie je? Staci ze nejaky Misko Mrkvicka z Horneho- Doleneho sa dostane do Super star a uz je komerny aj on...tak preco neskomercnit aj lasku a jej sviatok?
A ze vela ludi upada do depresie? Tak isto by sme teda mohli zrusit den matiek, keze nematky su diskriminovane a v depresii. Den deti, kedze velkym dospelym pripomina smuty fakt, ze uz nie su detmi. Novy Rok, kedze nam pripomina, ze zas sa nieco konci a mizne v nenavratne.
Pre mna je toto den, kedy ma laska a zamilovanost priestor v kalendari. A to miesto je opravnene. Co lepsie by sme mohli oslavovat ak nie to, ze niekoho milujeme a niekto miluje nas? Tak chodte za svojou laskou a nechajte aby vas rozmaznavala. Nie lebo je to dnes "Povinne" ale preto ze to za to stoji.
Pretoze ako sa hovori - pre svet si iba clovekom, ale pre nejakeho cloveka si celym svetom.
3. 2. 2010
31. 12. 2009
PF
dnes vecer som si zlomila nechet a hned na to mi vypadla zubna plomba. Ked som sa na to divala v zrkadle tak ma napadlo zostrihat si vlasy...Zacina zo mna ubudat! Nech uz pride Novy rok kym este drzim v celku!
a to prajem vsetkym:
prezite Novy rok pohromade (s tymi ktori za to stoja), aby sa vam nic nelamalo (najme nie srdce a vztahy), malo dier (nie len v zuboch ale i na uctoch a pamati ,-)) a aby ste mali vzdy z coho ustrihavat (okrem vlastych snov a kridel :-D:-D
S lasku Oida
a to prajem vsetkym:
prezite Novy rok pohromade (s tymi ktori za to stoja), aby sa vam nic nelamalo (najme nie srdce a vztahy), malo dier (nie len v zuboch ale i na uctoch a pamati ,-)) a aby ste mali vzdy z coho ustrihavat (okrem vlastych snov a kridel :-D:-D
S lasku Oida
10. 12. 2009
Naucila som sa, ze nikto nie je dokonaly.... pokial sa don nezamilujes
Naucila som sa, ze zivot je tvrdy ...ale ja som viac!
Naucila som sa, ze prilezitosti sa nikdy nestratia...no tie ktore si nechas ujst, zozbiera niekto iny
Naucila som sa, ze citit voci inemu zast a horkost znamena poslat vlastne stastie inam
Naucila som sa, ze treba vzdy pouzivat sladke slova...pretoze nikdy nevies ci ich zajtra nebudes musiet spolknut
Naucila som sa, ze usmev je najlacnejsi sposob ako vylepsit svoj vyzor
Naucila som sa, ze si nemozem vybrat ako sa citim...ale mozem s tym nieco urobit
Naucila som sa, ze ked tvoj prave narodeny syn ta chyti za prst...zahakne si ta na cely zivot
Naucila som sa, ze vsetci chcu zit na okraji hory...ale vsetko stastie a rast prichadza ked sa ju snazime zdolat
Naucila som sa, ze je treba vychutnat si cestu a nie len ciel
Naucila som sa, ze rady je treba dat iba v dvoch pripadoch - ak je o to clovek poziadany, a ak na tom zavisi zivot
...
:-D pravda je, ze tieto slova nie su moje, ja som ich iba prelozila z talianciny, no dane vyroky sa mi pacili natolko, ze si ich sem vylepim :-D pre radost...
lebo ja som sa naucila, ze inspirujuce myslienky prichadzaju, aby nas obohatili a je dobre si ich dat niekam, kde na ne nebude iba padat softwarovy prach :-D
Naucila som sa, ze zivot je tvrdy ...ale ja som viac!
Naucila som sa, ze prilezitosti sa nikdy nestratia...no tie ktore si nechas ujst, zozbiera niekto iny
Naucila som sa, ze citit voci inemu zast a horkost znamena poslat vlastne stastie inam
Naucila som sa, ze treba vzdy pouzivat sladke slova...pretoze nikdy nevies ci ich zajtra nebudes musiet spolknut
Naucila som sa, ze usmev je najlacnejsi sposob ako vylepsit svoj vyzor
Naucila som sa, ze si nemozem vybrat ako sa citim...ale mozem s tym nieco urobit
Naucila som sa, ze ked tvoj prave narodeny syn ta chyti za prst...zahakne si ta na cely zivot
Naucila som sa, ze vsetci chcu zit na okraji hory...ale vsetko stastie a rast prichadza ked sa ju snazime zdolat
Naucila som sa, ze je treba vychutnat si cestu a nie len ciel
Naucila som sa, ze rady je treba dat iba v dvoch pripadoch - ak je o to clovek poziadany, a ak na tom zavisi zivot
...
:-D pravda je, ze tieto slova nie su moje, ja som ich iba prelozila z talianciny, no dane vyroky sa mi pacili natolko, ze si ich sem vylepim :-D pre radost...
lebo ja som sa naucila, ze inspirujuce myslienky prichadzaju, aby nas obohatili a je dobre si ich dat niekam, kde na ne nebude iba padat softwarovy prach :-D
30. 10. 2009
Mrkva, vajce a kava
Jedno dievca pride za svojou matkou a vravi jej, ze zivot je velmi tazky. Ze si nie je ista ci vobec stoji za to a ze uz nevladze dalej. Ze uz ma chut to vsetko nechat tak. Hned ako vyriesi nejaky problem, hned sa objavia nove tazkosti.
Mama ju vezme do kuchyne a polozi na ohen tri hrnce naplnene vodou. Pocka az voda zovrie a potom do jedneho vlozi mrkvu, do druhejo vajicko a do tretieho hrst kavovych zrn. Po 20 minut necha vsetko vriet bez jedineho slova. Potom vyberie mrkvu a ulozi ju na jeden tanier, vajicko na druhy a kavu naleje do salky. Otoci sa k dcery a spyta sa jej – “co vidis?” Dcera najrpv vezme do ruk mrkvu. Je makka a rozvarena. Potom vezme vajicko, ktore vo vode ztvrdlo..nakoniec s usmevom vezme do ruky salku kavy a odpije si.
Dcera sa pyta mami – "co mi chces tymto povedat?"
A matka jej vysvetli, ze kazda z tychto veci sa musela popasovat s vriacou vodou, ale kazda zareagovala inak. Mrkva ktora je povodne tvrda a pevna sa v horucej vode zmenila na makku a krehku. Vnutro vajicka, ktore je krehke vo vriacej vode ztvrdlo. A kavove zrna zareagovali inak. Po tom co prisli do kontaktu s vriacou vodou, zmenili obsah vody.
-“Kto si ty?” spytala sa matka dcery “Si ako mrkva, ktora sa zda byt silna, ale v bolestivych chvilach zmekne a oslabne? Si ako vajce s jemnym srdcom, ktore v tazkych chvilach zatvrdne a stane sa neflexibilnym a nepruznym? Alebo si ako kavove zrno, ktore zmenilo vodu, zmenilo zdroj svojej bolesti. Hned ako sa voda trochu ohraila, zacalo menit vodu a chut vody. Ak si ako kava, v tazkych chvilach sa nenachas zmenit, ale menis svoje okolie a svet okolo seba..
a ty co citas tieto riadky? Ako reagujes? Si mrkva, vajce alebo kava?
____
tento text mi v taliancine poslala moja polovicka ako presentaciu v powerpointe. Jedna z tych inspirujucich veci co beha po internete mailom bez podpisu. Skoda, lebo ten kto to napisal bol bezpochyb velmi mudry clovek a rada by som mu zlozila poklonu
Mama ju vezme do kuchyne a polozi na ohen tri hrnce naplnene vodou. Pocka az voda zovrie a potom do jedneho vlozi mrkvu, do druhejo vajicko a do tretieho hrst kavovych zrn. Po 20 minut necha vsetko vriet bez jedineho slova. Potom vyberie mrkvu a ulozi ju na jeden tanier, vajicko na druhy a kavu naleje do salky. Otoci sa k dcery a spyta sa jej – “co vidis?” Dcera najrpv vezme do ruk mrkvu. Je makka a rozvarena. Potom vezme vajicko, ktore vo vode ztvrdlo..nakoniec s usmevom vezme do ruky salku kavy a odpije si.
Dcera sa pyta mami – "co mi chces tymto povedat?"
A matka jej vysvetli, ze kazda z tychto veci sa musela popasovat s vriacou vodou, ale kazda zareagovala inak. Mrkva ktora je povodne tvrda a pevna sa v horucej vode zmenila na makku a krehku. Vnutro vajicka, ktore je krehke vo vriacej vode ztvrdlo. A kavove zrna zareagovali inak. Po tom co prisli do kontaktu s vriacou vodou, zmenili obsah vody.
-“Kto si ty?” spytala sa matka dcery “Si ako mrkva, ktora sa zda byt silna, ale v bolestivych chvilach zmekne a oslabne? Si ako vajce s jemnym srdcom, ktore v tazkych chvilach zatvrdne a stane sa neflexibilnym a nepruznym? Alebo si ako kavove zrno, ktore zmenilo vodu, zmenilo zdroj svojej bolesti. Hned ako sa voda trochu ohraila, zacalo menit vodu a chut vody. Ak si ako kava, v tazkych chvilach sa nenachas zmenit, ale menis svoje okolie a svet okolo seba..
a ty co citas tieto riadky? Ako reagujes? Si mrkva, vajce alebo kava?
____
tento text mi v taliancine poslala moja polovicka ako presentaciu v powerpointe. Jedna z tych inspirujucich veci co beha po internete mailom bez podpisu. Skoda, lebo ten kto to napisal bol bezpochyb velmi mudry clovek a rada by som mu zlozila poklonu
29. 10. 2009
Chvilu som tu nebola
chvilu som tu nebola, lebo som potrebovala dat do kopy par veci - vlastne iba jednu. Moj zivot a jeho smer... a chvilu mi to trvalo. dostala som jednu z tych VELKYCH zivotnych lekcii. Taku o akej sa mi ani nesnivalo.
Stala sa zaujimava vec. Stala sa skvela vec. Stala sa strasna vec. Stala sa strasidelna vec....a vsetko sa to stalo sucastne a moje ja iba kruzilo vo vire udalosti.
Moje telo preslo zmenou. Prezilo zmenu. Dalo zivot dvom malym dvojickam. A ochorelo. Tehotenstvo v nom spustilo proces destrukcie. Neliecitelny, nepredvidatelny. Moje telo si tvori armadu protilatok proti samemu sebu. Armadu ktoru az sa rozhodne ze nadisiel cas, pouzije aby neodkladne napadolo a znicilo vlastne organy. Oblicky, srdce, mozog, pluca...ma na vyber. Stava sa to. Stava sa to mladym zenam.Stalo sa to mne.
Nie neplacem a nie este neumieram. Spracuvavam a este stale stojim na vlastnych nohach tvarou v tvar vlastnej smrtelnosti. No to nestaci. Moja zivotna lekcia je bohatsia. Je o preziti s dvoma malymi dvojickami bez akejkolvek skusensoti a pomoci. Mat dieta je nadherne, mad dve naraz je narocne. Jedno dieta si clovek vychutnava, dve sa proste snazi prezit. Priznavam sa, nebolo vela casu na pisanie. Potrebovala som si usporiadat myslienky, priority, emocie...
Moj rok bol rok o preziti. Iste obdobie boli tak narocne, ze som sa s laskou divala na datum spotreby niektorych jedal a tuzila, celou bytostou tuzila aby uz neblo jedle. Aby uz bolo o nejaky ten tazky mesiac viac. Lebo potom to uz bude lepsie. Musi to byt lespie. V kalendari som si odskrtavala dni. 100 dni od Noveho roku. Dni do prveho jarneho dna, alebo proste 30 dni od dneska. A kazdy den som vedela, ze sa blizim k okamihu ked to uz bude lespie. Musi. Vedela som, ze deti povyrastu a pride den ked ich zovretie povoli a ja budem moct opat dychat. Vedela som ze pride den ked aj moje deti pojdu spat pred polnocou a naucia sa spat aj cez den. Vedela som, ze najdem sposob ako pomoct mojmu telu vratit sa do normalu. Ze najdem sposob ako dat veci do poriadku. Nepochybovala som, ze to bude dobre. Musi byt. Ina moznost nie je.
A popri tom vsetkom som na niecomu dolezitemu naucila. Posledny rok, rok a pol bol najcennejsim obdobim mojho zivota. Niecomu dolezitemu ma naucil. Stastiu. Tak hlbokemu, uprimnemu, naplnujucemu stastiu o akom sa toci filmy. Nikdy som nebola tak stastna, ako po tom co som si uvedomila ze moj cas je limitovany (a koniec koncov koho cas nie je? priznajme si to) ale este ho mam stale dostatok aby som si vychutnala co mam. A ja si to vychutnavam. Vychutnavam si usmevy ludi v mojom okoli a snazim sa usmievat na nichco najviac. Vychutnava si to co mam. Skveleho manzela, ktory mozno nie je dokonaly ale miluje ma najviac ako vie. Dve male deturence, ktore na mna volaju "mama". Vychutnavam si aj malickosti, ako nove nausnice ci dobru knihu. To vsetko ma tesi. Mam vsetko co potrebujem k stastiu.
Naucila som sa nieco velmi dolezite. Ze aj ked ma clovek akokolvek tazke obdobie, to este neznamena ze nemoze byt statny. Viem, znie to absurdne. No mna posledny rok naucil vytazit aj tu mini hrudku stastia a spokojnosti z tazkeho zivotneho obdobia.
Na mojej chorobe je skvele, ze ju objavili vcas, vo faze ked je iba klinicka (je v krvi ale nema symptomi). Nie je to stastie? A dokonca uz nejaku dobu nie je pritomna ani v krvi. Z velkeho mnozstva liekov ktore mi boli predpisane, uz nemusim brat ziadne. A nie je aj to stastie?
Nikdy som nebola tak skutocne uprimne spokojmna a stastna ako teraz. A pritom som nikdy nebola tak vycerpana, ustvana, unavena, vystrasna a na hrane ako v tomto obdobi. Aky paradox.
No tak ako je kyslik sucastou mojho tela, tak je aj stastie v mojm vnutry...je mojou sucastou...Citim sa stastna a vdacna. Hrda na samu seba, na to co som dokazala, na to co moje telo dokazalo. Ludia sa casto trapia hlupostami o postave, vahe. A ponizuju, zbytocne oslabuju svoje telo. Nie je na tele najdolezitejsie ze je silne? ze je zdrave? nez to ci ma celulitidu?
Nechcem a nebudem sa tvarit tak, ze namam tazke zivotne obdobie. Mam, priznavam. Kazdy den je o nieco nemej tazke, no stale je tazke. Moj zivot je plny unavy, vycerpania, hnevu, zloby, strachu a paniky, ansie,a este raz unavy :-D Obcas ma prepadnu obavy, pochyby. Pocit, ze mnohe veci neviem a nezvladnem, veci ked mam pocit ze zlyhavam...no to neznamena ze sa nemozem smiat...naopak. Hned ako naberiem opat odvahu, zacnem sa smiat este veselsie. Uprimnejsie. Opat mam o dovod naviac sa smiat, lebo ked sa prezenie burka, slnecne luce su este teplejsie a krajsie.
Smejem sa vela, casto a rada v tomto obdobi...vychutnavam si vsetko to dobre aj to minimum co mam...som velmi statsna. Znie to ako klise, viem. No ja som stastna. Nie preto ze mam viac ako ini, ale preto ze to co mam viem ocenit. Nemam o nic viac ako ini, ale to co ma mi staci. Naplna ma. Naucila som sa nedivat na to zle, necakat ze veci nepojdu a nedopadnu dobre. Naucila som sa obzriet sa okolo seba a najst tu jednu jedinu omrvinku, ktora mi sposobi usmev na tvari. A doteraz som ju vzdy nasla. Obcas je to najlespie to, ze so zapadom slnka je jeden zly den za mnou a som o jeden den blizsie tobu dobremu co na mna caka v buducnosti. Aj takych dni je moj zivot plny. Nevadi, podciarkuju to krasne. O to viac si to potom vzchutnam, lebo som na to dlho cakala.A doteraz som sa vzdy dockala. Ked som 4 mesiace lezela v posteli v neznesitelnych bolestiach ktore mi tehotenstvo prinieslo, ockala som sa dna ked som mohla vstat. Po operacii, ked sa moje deti narodili, som na druhy den stala na nohach, vediac ze kazdou minutou to je lespie a bolest ustupuje. Ked moje vysledky krvi boli zle a horsie, vedela som, ze musi existovat sposob ako to zlepsit a dnes je moje telo tak zdrave ako len moze byt. Ked som si domov doniesla tasku plnu liekov a inekcii ktore som si po mesiace pichala, vedela som ze kazdym dnom z nich bude ubudat a dnes uz nemam ziadne lieky. Ked som cele dni drzala na rukach dieta e nemohla nikam ist, vedela som ze pride den ked moje deti budu kracat a pojdu za mnou a za objavovani sveta same. A dnes uz objavuju svet same.
Taliani maju uzasne porekadlo..situacia moze byt vazna ale nikdy nie "seriozna" :-D a to je podla mna ono...to je to tajomstvo. Aj moja zivotna situacia bola, je a v buducnosti este vela krat aj bude vazna...ale to este neznamena ze musi byt seriozna. Clovek moze byt stastny aj ked ma tazke obdobie...cenim si to co mam, uveodmujem si ake je to uzasne a ako je to vela a som vdacna. Mam vsetko po com som vzdy tuzila a po com realne clovek moze tuzit...uz je iba malo snou co si mienim este naplnit a ked naplnim aj tie, vysnivam si nove. V tom je ten zivot uzasny. Moze sa stat cokolvek...aj to dobre
chvilu som tu nebola... potrebovala som sa totiz nieco dolezite najprv naucit.
Stala sa zaujimava vec. Stala sa skvela vec. Stala sa strasna vec. Stala sa strasidelna vec....a vsetko sa to stalo sucastne a moje ja iba kruzilo vo vire udalosti.
Moje telo preslo zmenou. Prezilo zmenu. Dalo zivot dvom malym dvojickam. A ochorelo. Tehotenstvo v nom spustilo proces destrukcie. Neliecitelny, nepredvidatelny. Moje telo si tvori armadu protilatok proti samemu sebu. Armadu ktoru az sa rozhodne ze nadisiel cas, pouzije aby neodkladne napadolo a znicilo vlastne organy. Oblicky, srdce, mozog, pluca...ma na vyber. Stava sa to. Stava sa to mladym zenam.Stalo sa to mne.
Nie neplacem a nie este neumieram. Spracuvavam a este stale stojim na vlastnych nohach tvarou v tvar vlastnej smrtelnosti. No to nestaci. Moja zivotna lekcia je bohatsia. Je o preziti s dvoma malymi dvojickami bez akejkolvek skusensoti a pomoci. Mat dieta je nadherne, mad dve naraz je narocne. Jedno dieta si clovek vychutnava, dve sa proste snazi prezit. Priznavam sa, nebolo vela casu na pisanie. Potrebovala som si usporiadat myslienky, priority, emocie...
Moj rok bol rok o preziti. Iste obdobie boli tak narocne, ze som sa s laskou divala na datum spotreby niektorych jedal a tuzila, celou bytostou tuzila aby uz neblo jedle. Aby uz bolo o nejaky ten tazky mesiac viac. Lebo potom to uz bude lepsie. Musi to byt lespie. V kalendari som si odskrtavala dni. 100 dni od Noveho roku. Dni do prveho jarneho dna, alebo proste 30 dni od dneska. A kazdy den som vedela, ze sa blizim k okamihu ked to uz bude lespie. Musi. Vedela som, ze deti povyrastu a pride den ked ich zovretie povoli a ja budem moct opat dychat. Vedela som ze pride den ked aj moje deti pojdu spat pred polnocou a naucia sa spat aj cez den. Vedela som, ze najdem sposob ako pomoct mojmu telu vratit sa do normalu. Ze najdem sposob ako dat veci do poriadku. Nepochybovala som, ze to bude dobre. Musi byt. Ina moznost nie je.
A popri tom vsetkom som na niecomu dolezitemu naucila. Posledny rok, rok a pol bol najcennejsim obdobim mojho zivota. Niecomu dolezitemu ma naucil. Stastiu. Tak hlbokemu, uprimnemu, naplnujucemu stastiu o akom sa toci filmy. Nikdy som nebola tak stastna, ako po tom co som si uvedomila ze moj cas je limitovany (a koniec koncov koho cas nie je? priznajme si to) ale este ho mam stale dostatok aby som si vychutnala co mam. A ja si to vychutnavam. Vychutnavam si usmevy ludi v mojom okoli a snazim sa usmievat na nichco najviac. Vychutnava si to co mam. Skveleho manzela, ktory mozno nie je dokonaly ale miluje ma najviac ako vie. Dve male deturence, ktore na mna volaju "mama". Vychutnavam si aj malickosti, ako nove nausnice ci dobru knihu. To vsetko ma tesi. Mam vsetko co potrebujem k stastiu.
Naucila som sa nieco velmi dolezite. Ze aj ked ma clovek akokolvek tazke obdobie, to este neznamena ze nemoze byt statny. Viem, znie to absurdne. No mna posledny rok naucil vytazit aj tu mini hrudku stastia a spokojnosti z tazkeho zivotneho obdobia.
Na mojej chorobe je skvele, ze ju objavili vcas, vo faze ked je iba klinicka (je v krvi ale nema symptomi). Nie je to stastie? A dokonca uz nejaku dobu nie je pritomna ani v krvi. Z velkeho mnozstva liekov ktore mi boli predpisane, uz nemusim brat ziadne. A nie je aj to stastie?
Nikdy som nebola tak skutocne uprimne spokojmna a stastna ako teraz. A pritom som nikdy nebola tak vycerpana, ustvana, unavena, vystrasna a na hrane ako v tomto obdobi. Aky paradox.
No tak ako je kyslik sucastou mojho tela, tak je aj stastie v mojm vnutry...je mojou sucastou...Citim sa stastna a vdacna. Hrda na samu seba, na to co som dokazala, na to co moje telo dokazalo. Ludia sa casto trapia hlupostami o postave, vahe. A ponizuju, zbytocne oslabuju svoje telo. Nie je na tele najdolezitejsie ze je silne? ze je zdrave? nez to ci ma celulitidu?
Nechcem a nebudem sa tvarit tak, ze namam tazke zivotne obdobie. Mam, priznavam. Kazdy den je o nieco nemej tazke, no stale je tazke. Moj zivot je plny unavy, vycerpania, hnevu, zloby, strachu a paniky, ansie,a este raz unavy :-D Obcas ma prepadnu obavy, pochyby. Pocit, ze mnohe veci neviem a nezvladnem, veci ked mam pocit ze zlyhavam...no to neznamena ze sa nemozem smiat...naopak. Hned ako naberiem opat odvahu, zacnem sa smiat este veselsie. Uprimnejsie. Opat mam o dovod naviac sa smiat, lebo ked sa prezenie burka, slnecne luce su este teplejsie a krajsie.
Smejem sa vela, casto a rada v tomto obdobi...vychutnavam si vsetko to dobre aj to minimum co mam...som velmi statsna. Znie to ako klise, viem. No ja som stastna. Nie preto ze mam viac ako ini, ale preto ze to co mam viem ocenit. Nemam o nic viac ako ini, ale to co ma mi staci. Naplna ma. Naucila som sa nedivat na to zle, necakat ze veci nepojdu a nedopadnu dobre. Naucila som sa obzriet sa okolo seba a najst tu jednu jedinu omrvinku, ktora mi sposobi usmev na tvari. A doteraz som ju vzdy nasla. Obcas je to najlespie to, ze so zapadom slnka je jeden zly den za mnou a som o jeden den blizsie tobu dobremu co na mna caka v buducnosti. Aj takych dni je moj zivot plny. Nevadi, podciarkuju to krasne. O to viac si to potom vzchutnam, lebo som na to dlho cakala.A doteraz som sa vzdy dockala. Ked som 4 mesiace lezela v posteli v neznesitelnych bolestiach ktore mi tehotenstvo prinieslo, ockala som sa dna ked som mohla vstat. Po operacii, ked sa moje deti narodili, som na druhy den stala na nohach, vediac ze kazdou minutou to je lespie a bolest ustupuje. Ked moje vysledky krvi boli zle a horsie, vedela som, ze musi existovat sposob ako to zlepsit a dnes je moje telo tak zdrave ako len moze byt. Ked som si domov doniesla tasku plnu liekov a inekcii ktore som si po mesiace pichala, vedela som ze kazdym dnom z nich bude ubudat a dnes uz nemam ziadne lieky. Ked som cele dni drzala na rukach dieta e nemohla nikam ist, vedela som ze pride den ked moje deti budu kracat a pojdu za mnou a za objavovani sveta same. A dnes uz objavuju svet same.
Taliani maju uzasne porekadlo..situacia moze byt vazna ale nikdy nie "seriozna" :-D a to je podla mna ono...to je to tajomstvo. Aj moja zivotna situacia bola, je a v buducnosti este vela krat aj bude vazna...ale to este neznamena ze musi byt seriozna. Clovek moze byt stastny aj ked ma tazke obdobie...cenim si to co mam, uveodmujem si ake je to uzasne a ako je to vela a som vdacna. Mam vsetko po com som vzdy tuzila a po com realne clovek moze tuzit...uz je iba malo snou co si mienim este naplnit a ked naplnim aj tie, vysnivam si nove. V tom je ten zivot uzasny. Moze sa stat cokolvek...aj to dobre
chvilu som tu nebola... potrebovala som sa totiz nieco dolezite najprv naucit.
14. 5. 2008
7 chýb sveta
nedavno mi mailom preblinkol tento zoznam....
"ze vraj" je autorom zoznamu Mahatma Gandhi. Nech je to akokolvek, zoznam ma oslovil a tak si ho sem vylepim, lebo za zamyslenie sa iste stoji...
Tento zoznam, ktorý Gandhi vytvoril behom svojho hľadania koreňov násilia daroval svojmu vnukovi v posledných dňoch svojho života.
7 chýb sveta:
1. Bohatstvo bez práce
2. Potešenie bez svedomia
3. Poznanie (Inteligencia) bez charakteru
4. Obchod bez morálky
5. Veda bez ľudskosti
6. Uctievanie bez obety
7. Politika bez zásad
"ze vraj" je autorom zoznamu Mahatma Gandhi. Nech je to akokolvek, zoznam ma oslovil a tak si ho sem vylepim, lebo za zamyslenie sa iste stoji...
Tento zoznam, ktorý Gandhi vytvoril behom svojho hľadania koreňov násilia daroval svojmu vnukovi v posledných dňoch svojho života.
7 chýb sveta:
1. Bohatstvo bez práce
2. Potešenie bez svedomia
3. Poznanie (Inteligencia) bez charakteru
4. Obchod bez morálky
5. Veda bez ľudskosti
6. Uctievanie bez obety
7. Politika bez zásad
2. 5. 2008
velky a Maly predajca
Uz davnejsie sme si povedali, ze potrebujeme nove auto. Pred rokom sme zacali velmi lezerne omrkavat rozne znacky a modely aut a samozrejme aj intenzivnejsie setrit. Nakoniec sa ako idealna volba splnajuca vsetky nase sny javili dve auticka. FIAT Idea a jeho luxusnejsia verzia Lancia Musa.
Po este uzsom vybere sme sa rozhdoli pre Fiat Idea, nakolko Lancia Musa, nech sa nam akokolvek pacila viac, nemola cenovo konkuroavt Fiatu (a to nie len cena auta, ale aj nahradnych dielov a pod.).
A tak sme zacali obiehat predajcov Fiatu v meste a zhromazdovat rozne cenove ponuky. Januar bol tym mesiacom ked sme si vybrali svojho predajcu. Mojej polovicke sa zdalo, ze najvacsi bude aj najlepsi. Ako sa ukazalo bol akurat nejneochotnejsi. Hned na zacaitku sme si dovolili vyjadrit sme svoje skromne poziadavky –cierna farba, benzin a slusna cena za odkupenie stareho vozdila. Ako sa ukazalo su to dost krkolomne poziadavky ktore Velkeho predajcu zdrzali. Auticko malo byt hotove o dva mesiace – v marci, ale ked sme volali v aprili o auticku nebolo ani chyru ani slychu. Vraj mame byt trpezlivi. Posledna navsteva prebehla 29.4. a vela ustretovosti zo srany predajcu neprinasala. Mame cakat, ale nakolko Fiat meni Ideu tak nevie a uvidime a on sa ozve a tak...
Cestou domov mi v hlave skrsol napad skocit na okuk ku konkurencnemu predajcovi Fiatu. Spominam si ze pri poslednej navsteve bol ustretovejsi.
Zatial co Velkeho sme museli skoro prosit ci nam to auto vobec ukaze, tento Maly nevahal rozobrat cele auto aby nam ukazal co vsetko kde a naco ma.
V tichosti mi padla sanka a dufala som ze to nebolo prilis trufale vzhladom na maximalnu vyzdimanu zlavu a rozne ustupky ktore nam uz predajca dal. V duchu som sa divala kde je najblizsi vychod ktorym nas pozenie von, ale ukazalo sa, ze nas nikam nepozenie. Dostali sme dalsie vyhody.
31. 12. 2007
prichadza novacik, rok 2008
napisala som to v cestine, lebo to lepsie vystihuje moje pocity.Rok 2007 bol tazky a potom este tazsi. Vela mi vzal a cosi malo mi aj horkotazko dal...
takze rok 2007 - prac sa prosim z mojho zivota! bol si plny pohrom a stratat...
Ktosi blizky mi naveky odisiel, okradli ma den pred narodeninami, naburala som a mala rozne probelmy s autom, isti ludia sa vyfarbili ako prave hyeny z ktorych mi bolo na zvracanie, musela som bojovat s ludskou zakernostou kazdy den v praci, stratila par priatelov, financne som zaplatila kopu penazi za investicu, vdaka comu uz nemam ziadne uspory...a mohla by som pokracovat, ale nebudem
Asi je na mieste pouvazovat co mi tento cteny rok dal. OKRESAL MA. Som ina ako pred rokom. silnejsia, menej naivna, ale stale este nedokonala a robiaca chyby...a tie asi budem robit naveky.
Dal si mi par krasnych veci. Obohatil si ma. Posul do urovni a dal pochopenia veci o ktorych som ani netusila. Naucil ma sebazapretia a sebaobety na urovni o akej mi nikto nikdy nehovoril...a par ludi sa mi vrailo do zivota, co ma tesi...
Takze bilancia, podciarknuta....bol to jeden rok mojho zivota. ťažky. Hádam aj plodný..Bol iny, tak ako je svojim sposobom kazdy rok mojho zivota jedinecny...
20. 12. 2007
Napis na autach
aktualne nemam vodicak, takze ma musi vsade vozit moja polovicka...
zajtra si ale "patente" idem vybavit...
drzte mi palce nech mi ho Taliani daju, pod stromcek...
takze cisto z nostalgickych dovodv si na moj blog lepim vtipne napisy na autach
zajtra si ale "patente" idem vybavit...
drzte mi palce nech mi ho Taliani daju, pod stromcek...
takze cisto z nostalgickych dovodv si na moj blog lepim vtipne napisy na autach
Nefunguje mi klakson, sleduj můj prostředníček!
Klidně mně předjeď, na tvou ledvinu už někdo určitě čeká!
Pokud tento nápis přečteš, znamená to, že jsem ztratil přívěs!
Proč se na mně cpeš, vždyť se neznáme.
Jedu tak rychle, protože mně můj cholesterol nezajímá!
Jestli se ti nelíbí, jak jedu, slez s chodníku!
Pozor na idiota, co jede za mnou
Starý, ale leasing splacen
Jsem pomalý, ale přesto jedu PŘED tebou! (toto je moj best)
Pojištěný u mafie, bouchni do mně, my pak do tebe!
Netrub! VZBUDÍŠ ŘIDIČE!
POZOR! Mám řidičák od minulého týdne! (ja od minule tydne NEmam vodicak :-(((( bol v taske ktoru mi ukradli. Vivat BRATISLAVA!!!)
Neteče mi olej, jen si značím svou silnici!
Netrub, rychleji nemůžu!
Prosím, nevjíždějte mi do kufru!
Na Trabantu: "AŽ VYROSTU, BUDU MERCEDESEM!" (toto je moj druhy best)
Picni do mně, pojišťovna mi doplatí na nový!
Pamatuj - nejsi nenahraditelný jako ostatní pozůstalí
Pouč se z chyb rodičů - používej prezervativ!
24. 9. 2007
Dokonala nemecka logika veci
Konecne sme sa vratili z dovolenky. Ja, mojho srdca sampion a nas novy hafan.
Mam za sebou 27 hodin cesty vlakom a viac nez male mnozstvo prestupou. Cestou cez Svajciarsko sa colnikovy nezdal moj pas. Uz ste niekomu o tretej v noci (teda skor 4 colnikom a jednemu nie priatelsky naladenemu psovi) vysvetlovali, ze ten pas je pravy a ze keby ste mali taku nutnu potrebu falsovat pas, ten slovensky to ISTE nebude. Preco k pasu nedavajui nejaku stvrdenku, ze mi ten pas skutocne vydala nasa ctena vlada? Ono sa povod a pravost, ked sa na vas pas (jediny doklad co mate) nedovercivo diva polka colnicnej armady da fasa dokazat. Vase slovo "je urcite pravy" proti 4 zvrastenym obociam ozbrojenych muzov zakona, zas az taka velka vyhra nie je. Skutocne som ocenila, ze mi slovenska vlada neumoznila ponechat si Obciancky preukaz a ine dokumenty (nakolko uz na Slovensku nezijem), tym padom sa moja moznost dokumentovat sa inym dokaldom zeliminovala na nulu(v dany okamih vytahovat akykolvek taliansky dokument mi prislo ako akt kamikadze). Bolo mi povedane, ze vraj ma moj pas divny papier. Napadlo ma oponovat, ze sme chudobna krajina a mozno organ chcel usetrit, ale pud sebazachovy ma zastavil s tym, ze to nebude padny argument...nakoniec ma nechali prejst. asi ich dojalo ked vydeli moju podporu ich ekonomike v podobe tasky plnej svajciarskej cokolady.
Ale ine som chcela. Moj clanok a mojho srdca sampion je iny. Moje mozgove bunku dostal do uzasnu uplne iny pribeh. Mnichovnsky.
Toto bola moja asi 7 navsteva Nemecka a doteraz som si myslela, ze niet nad nemecku organizaciu. Uz si to nemyslim.
Dostali ma v jednej nemeckej pizzerii, kusok od nasho hotela. Pizzeria pekna, s talianskou zastavou (inak osadenstvo bolo plne turecke- ale ved turci, ci taliani, tak vysoko na severe Europy je to aj tak jedno. No a kupili by ste si pizzu v pizzeri co ma na sebe namalovanu turecku vlajku?).
Pizzeria ma na sebe nalepenu kopu reklami o tom ake ja rychla, dobra a neviem co este. Tak sme si povedali, ze preco nie, ved aj na recepcii hotela nam ju doporucili. Vojdeme do pizzerie, ze by sme chceli pizzu. "Na jaaa..."zacne sprechovat pizzaiolo. Po chvili mi je jasne, ze tento muz a tato pizzeria si zasluzi titul NAJ obchdonik roka a specialne ocenenie, ze jeho spotrebitel- friendly pristup.
Ako funguje proces objednavania si pizze? Vojdete do pizzerie, pozdravite personal pizzerie a zoberiete si menu. Vyberiete si pizzu (my sme este diskutovali co tam chceme a nechceme a pytali sa co preste co znamena, nakolko moja nemcina je uz dost chudoba). Ak mate vybrate, vyjdete von a prejdete tak 50 metrov do najblizsiej telefonnej budky a objednate si pizzu. Lebo po 22:00 pizzeria robi pizzu iba na zaklade TELEFONICKEHO objednania (rozprava sa s vami ten isty suhaj, co vas par minut predtym poslal telefonvoat, lebo on inak vasu objednavku neprijme). Poviete mu teda co mate na srdci a potom sa opat vratite tych 50 metrov, aby ste si do 10 minut (ako hlasi mega reklama) mohli vyzdvihnut svoju fresh pizzu od mladeho telefonistu. Paradoxom je, ze ten telefonista to vsetko poklada za"Ganz Normal"...
...ja uz som v mojom zivote videla vela absurdit, ale tato pizzeria je jednoznacne je v mojom TOP ten
Mam za sebou 27 hodin cesty vlakom a viac nez male mnozstvo prestupou. Cestou cez Svajciarsko sa colnikovy nezdal moj pas. Uz ste niekomu o tretej v noci (teda skor 4 colnikom a jednemu nie priatelsky naladenemu psovi) vysvetlovali, ze ten pas je pravy a ze keby ste mali taku nutnu potrebu falsovat pas, ten slovensky to ISTE nebude. Preco k pasu nedavajui nejaku stvrdenku, ze mi ten pas skutocne vydala nasa ctena vlada? Ono sa povod a pravost, ked sa na vas pas (jediny doklad co mate) nedovercivo diva polka colnicnej armady da fasa dokazat. Vase slovo "je urcite pravy" proti 4 zvrastenym obociam ozbrojenych muzov zakona, zas az taka velka vyhra nie je. Skutocne som ocenila, ze mi slovenska vlada neumoznila ponechat si Obciancky preukaz a ine dokumenty (nakolko uz na Slovensku nezijem), tym padom sa moja moznost dokumentovat sa inym dokaldom zeliminovala na nulu(v dany okamih vytahovat akykolvek taliansky dokument mi prislo ako akt kamikadze). Bolo mi povedane, ze vraj ma moj pas divny papier. Napadlo ma oponovat, ze sme chudobna krajina a mozno organ chcel usetrit, ale pud sebazachovy ma zastavil s tym, ze to nebude padny argument...nakoniec ma nechali prejst. asi ich dojalo ked vydeli moju podporu ich ekonomike v podobe tasky plnej svajciarskej cokolady.
Ale ine som chcela. Moj clanok a mojho srdca sampion je iny. Moje mozgove bunku dostal do uzasnu uplne iny pribeh. Mnichovnsky.
Toto bola moja asi 7 navsteva Nemecka a doteraz som si myslela, ze niet nad nemecku organizaciu. Uz si to nemyslim.
Dostali ma v jednej nemeckej pizzerii, kusok od nasho hotela. Pizzeria pekna, s talianskou zastavou (inak osadenstvo bolo plne turecke- ale ved turci, ci taliani, tak vysoko na severe Europy je to aj tak jedno. No a kupili by ste si pizzu v pizzeri co ma na sebe namalovanu turecku vlajku?).
Pizzeria ma na sebe nalepenu kopu reklami o tom ake ja rychla, dobra a neviem co este. Tak sme si povedali, ze preco nie, ved aj na recepcii hotela nam ju doporucili. Vojdeme do pizzerie, ze by sme chceli pizzu. "Na jaaa..."zacne sprechovat pizzaiolo. Po chvili mi je jasne, ze tento muz a tato pizzeria si zasluzi titul NAJ obchdonik roka a specialne ocenenie, ze jeho spotrebitel- friendly pristup.
Ako funguje proces objednavania si pizze? Vojdete do pizzerie, pozdravite personal pizzerie a zoberiete si menu. Vyberiete si pizzu (my sme este diskutovali co tam chceme a nechceme a pytali sa co preste co znamena, nakolko moja nemcina je uz dost chudoba). Ak mate vybrate, vyjdete von a prejdete tak 50 metrov do najblizsiej telefonnej budky a objednate si pizzu. Lebo po 22:00 pizzeria robi pizzu iba na zaklade TELEFONICKEHO objednania (rozprava sa s vami ten isty suhaj, co vas par minut predtym poslal telefonvoat, lebo on inak vasu objednavku neprijme). Poviete mu teda co mate na srdci a potom sa opat vratite tych 50 metrov, aby ste si do 10 minut (ako hlasi mega reklama) mohli vyzdvihnut svoju fresh pizzu od mladeho telefonistu. Paradoxom je, ze ten telefonista to vsetko poklada za"Ganz Normal"...
...ja uz som v mojom zivote videla vela absurdit, ale tato pizzeria je jednoznacne je v mojom TOP ten
17. 8. 2007
Chlpacik
Dnes je specialny den. Dnes cestujem domov. Tesiim sa. Velmi sa tesim. A tesim sa dvakrat tak. Nie len ze stretnem vsetkych mojich priatelov, ale...
tadaaa!
idem si pre havina. Toto je on, drobec. Este nema meno, chlpac jeden (tak ak mate navrhy, sem s nimi. Inak je to mlady pan)
No ano, vytesujem sa ako male decko. Akurat, ze viete ako sa tak hovori ze ludia sa delia na Catperson a Dogperson? No tak ja som Catperson. Ja uplne totalne rozumiem Garfieldovi a smejem sa tomu nestastnemu psovi....Cely zivot som vyrastla s mackamy a psi mi vela nehovoria. Takze sa ma maly na co tesit.
Ale, nie zartujem. Ja teraz poctivo studuje o psoch. A najme o tejto rase. Je to Sheltie. A vzdy ma zarazi ako malo „mackoviti“ (jaj teraz ma ludia ukamenuju - ale inym slovom sofistikovani) su psi...ale zas pri velkom statsi z toho maleho vyrastie slusne vychovany kocur...
Ozaj to ste vedeli, ze pes je (zerie) kym nu davate jedlo? Macka nezje ani o omrvinku viac nez to co jej pridelite. Teda moj kocur Muro bol taky. Okram jednej vynimky – bol silne zavisly na horalkach. To bol este tazky komunizmus a Horalky maly taky priesvitny obal. Moj kocur to zboznoval (horalku, nie ten obal). Stacilo zasustat s tym obalom niekde v dome a doletela macka, jak namydleny blesk. A uz len same miau! miau! miau!....a vam bolo jasne, ze mate po horalke. Ale okrem toho ste ho mohli nutit, nic viac nezjedol. Najedol sa kolko potreboval a koniec. Ziadne – este tam mas lyzicku, uz to dojec..nie nie!. Zvysilo vam jedlo a bolo vam ho luto vyhodit? To mojho kocura vobec nezaujimalo. On sa najedol a odpadky po vas dojedat nebude (leda ze by to bola Horalka, ze ano)
Rozhodli sme sa pren aby moja svokra nebola sama a mala spolocnot. A aby sa OIDA viac hybala, kedze jediny moj pohyb je z postele do auta, z auta do kancelarie a z kancelarie rovnakou cestou domov...
A pripajam par foto tejto rasy psa. Je to taka krpata kolia.
16. 8. 2007
4 x4 versus 600
Ja som pysna soferka malinkeho, chutnuckeho auticka FIAT 600. Poznamka cislo 1 pre damy - je biele a ma sedo-cervene potahy. Poznamky cisla 2 pre damy - vid foto. :-)
Ja a moje autocko mame vztah. Emocionalny vztah. To samozrejme Martania (muzi z Marsu) nechapu - ale to ani mne, ani mojmu auticku nevadi. Co nam ale uz o poznanie vaic vadi su ludia, ktori maju silny komplex a potrebu kompenzovat si ho na terennych mutaciach typu Jeep & Co.
Neviem ako je to doma na Slovensku, uz som tam dlho nebola, ale poviem vam ako je to tu. Kazdy, kto dokaze cislo 4 vynasobit stvorkou, sa citi byt kompetentny riadit tieto opachy. Poznamka c.1 pre damy - to si tie skarede, ohavne vyzerajuce auta velkosti tanku. Poznamka c. 2 - vid nasledujuce foto.
A verte mi, tu je takych jedincov dost vela. Co to v praxi znamena? Stracaju sa normalne auta a naopak ich nahradzaju Land Rovery, Jeepy a obdobne hovada (s prepacenim). Dodnes mi nikto nevysvetlil, naco presne clovek v primorskom meste vziadlom na mile savanam, pralesom, ci pustiam potrebuje na rovnej ceste (v meste kde ani nikdy nesnezi) terenne mexa-auto. Je to tak aj doma na Slovensku?
Moja osobna skusenost je taka, ze tieto auta su velmi, velmi neprehladne a ztazuju soferovanie. V meste posobia ako slon v mysacej rezervacii. A ze sa tu tie slony premnozili. Ked nahodou mate takuto Godzilu pred sebou, tak vam zakryje cely vyhlad. Ak vas nahodou takyto gigant naberie - vodic daneho auta nema problem, je vysoko, to vy ste ten hlupak pod jeho kolesami. No a zial podla toho aj mnohi jazdia. Do kariet im hra aj velmi skvely taliansky danovy zakon, vdaka ktoremu ak si takuto vecicku kupite na firmu, znizite si tym dane. No nekup to.
Nedavno som videla jednu extremne zdatnu soferku. Chcela odparkovat svojho tatosa, ale miesto spiatocky tam zaradila 1-tku a jej auto svizne breskocilo obrubnik a v plnej krase vmasirovalo cez vykladnu skrynu do nablizsieho obchodu. Trvalo to cele iba kratucky okamih a taky bezny, klasicky obrubnik (kde moje auticko ma iste probelmi) mu nebol ziadnom prekazkou.
Teraz otazka do plena...a keby tam boli ludia, co by sa stalo?...uvazujete? tak ja vam poviem co by sa stalo...Dve mlade dievcata vo veku menej ako 20 mrtve a kopa krvy na namesti...to by sa stalo. Vlastne inak - to sa aj stalo! Pred par rokmi. Pan sofer dostal infarkt a jeho "mini" kara vyskocila z cesty - pretoze je to taky tank, ktory uz nic nezastavil, sinul si to pesou zonou. Vlastne nakoniec sa ho podarilo zastavit. Zastavila ho fontanna na namesti v pesej zone. A aj dve tela zaseknute do kolies urobili svoje.
Ze prehanam? Podla mna prehanaju ti, co si myslia ze su zdatni soferovat take silne auto v meste kde nepotrebuju ani stvrtinu jeho sily a prejavit ju naplno je uz nebezpecne. Podla mna prehanaju ludia, co nedokazu regulovat svoje potreby a chu iba viac a viac...Podla mna prehana kazdy zakomplexovany trotl v tomto meste, ktory siahne na terenne auto, len aby niekomu nieco dokazal. Lebo 4x4 v tom pripade vyjadruje vysku jeho inteligencneho kvociendu- teda 16
Ale mam aj inu skusenost. Za celu moju sofersku historiu som naburala iba jediny krat v zivote. Hadate spravne. Bol v tom Golias v podobe terenneho mega auta. Jeho majitel mal totiz pocit, ze kedze je najvacsi, tak je KING a ako taky moze odparkovat kdekolvek. Napriklad aj na zakaze parkovania v zakrute (quizova otazka, ako hlupy musi byt clovek aby odparkoval v zakture mini tank?). Ze ten zakaz parkovat tam bol z isteho dovodu, nemalo zmysel KINGovi vysvetlovat. On bol v Pohode. Problem som mala ja - inym slovom auto prichadzajuce z bocnej cesty s nulovym vyhladom na hlavnu cestu. Takze ked som sa pomalym posuvom vpred rozhodla vyliest na hlavnu cestu, stalo sa presne to co sa stalt muselo. Zrazila som sa s inym autom. Trikrat hura terennym opacham v meste!!!...a trikrat slava ich neschopnym majitelom!!!
Aky velky musi byt komplex a aky maly musi byt zdravy usudok cloveka, aby napochodoval do predajne terennych auta a zapisal sa do zoznamu ludi vlastniacich zran na styroch kolesach? A ked uz ju musite mat, berte laskavo ohlad aj na ostatnych vodicov.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)