Jedno dievca pride za svojou matkou a vravi jej, ze zivot je velmi tazky. Ze si nie je ista ci vobec stoji za to a ze uz nevladze dalej. Ze uz ma chut to vsetko nechat tak. Hned ako vyriesi nejaky problem, hned sa objavia nove tazkosti.
Mama ju vezme do kuchyne a polozi na ohen tri hrnce naplnene vodou. Pocka az voda zovrie a potom do jedneho vlozi mrkvu, do druhejo vajicko a do tretieho hrst kavovych zrn. Po 20 minut necha vsetko vriet bez jedineho slova. Potom vyberie mrkvu a ulozi ju na jeden tanier, vajicko na druhy a kavu naleje do salky. Otoci sa k dcery a spyta sa jej – “co vidis?” Dcera najrpv vezme do ruk mrkvu. Je makka a rozvarena. Potom vezme vajicko, ktore vo vode ztvrdlo..nakoniec s usmevom vezme do ruky salku kavy a odpije si.
Dcera sa pyta mami – "co mi chces tymto povedat?"
A matka jej vysvetli, ze kazda z tychto veci sa musela popasovat s vriacou vodou, ale kazda zareagovala inak. Mrkva ktora je povodne tvrda a pevna sa v horucej vode zmenila na makku a krehku. Vnutro vajicka, ktore je krehke vo vriacej vode ztvrdlo. A kavove zrna zareagovali inak. Po tom co prisli do kontaktu s vriacou vodou, zmenili obsah vody.
-“Kto si ty?” spytala sa matka dcery “Si ako mrkva, ktora sa zda byt silna, ale v bolestivych chvilach zmekne a oslabne? Si ako vajce s jemnym srdcom, ktore v tazkych chvilach zatvrdne a stane sa neflexibilnym a nepruznym? Alebo si ako kavove zrno, ktore zmenilo vodu, zmenilo zdroj svojej bolesti. Hned ako sa voda trochu ohraila, zacalo menit vodu a chut vody. Ak si ako kava, v tazkych chvilach sa nenachas zmenit, ale menis svoje okolie a svet okolo seba..
a ty co citas tieto riadky? Ako reagujes? Si mrkva, vajce alebo kava?
____
tento text mi v taliancine poslala moja polovicka ako presentaciu v powerpointe. Jedna z tych inspirujucich veci co beha po internete mailom bez podpisu. Skoda, lebo ten kto to napisal bol bezpochyb velmi mudry clovek a rada by som mu zlozila poklonu
30. 10. 2009
29. 10. 2009
Chvilu som tu nebola
chvilu som tu nebola, lebo som potrebovala dat do kopy par veci - vlastne iba jednu. Moj zivot a jeho smer... a chvilu mi to trvalo. dostala som jednu z tych VELKYCH zivotnych lekcii. Taku o akej sa mi ani nesnivalo.
Stala sa zaujimava vec. Stala sa skvela vec. Stala sa strasna vec. Stala sa strasidelna vec....a vsetko sa to stalo sucastne a moje ja iba kruzilo vo vire udalosti.
Moje telo preslo zmenou. Prezilo zmenu. Dalo zivot dvom malym dvojickam. A ochorelo. Tehotenstvo v nom spustilo proces destrukcie. Neliecitelny, nepredvidatelny. Moje telo si tvori armadu protilatok proti samemu sebu. Armadu ktoru az sa rozhodne ze nadisiel cas, pouzije aby neodkladne napadolo a znicilo vlastne organy. Oblicky, srdce, mozog, pluca...ma na vyber. Stava sa to. Stava sa to mladym zenam.Stalo sa to mne.
Nie neplacem a nie este neumieram. Spracuvavam a este stale stojim na vlastnych nohach tvarou v tvar vlastnej smrtelnosti. No to nestaci. Moja zivotna lekcia je bohatsia. Je o preziti s dvoma malymi dvojickami bez akejkolvek skusensoti a pomoci. Mat dieta je nadherne, mad dve naraz je narocne. Jedno dieta si clovek vychutnava, dve sa proste snazi prezit. Priznavam sa, nebolo vela casu na pisanie. Potrebovala som si usporiadat myslienky, priority, emocie...
Moj rok bol rok o preziti. Iste obdobie boli tak narocne, ze som sa s laskou divala na datum spotreby niektorych jedal a tuzila, celou bytostou tuzila aby uz neblo jedle. Aby uz bolo o nejaky ten tazky mesiac viac. Lebo potom to uz bude lepsie. Musi to byt lespie. V kalendari som si odskrtavala dni. 100 dni od Noveho roku. Dni do prveho jarneho dna, alebo proste 30 dni od dneska. A kazdy den som vedela, ze sa blizim k okamihu ked to uz bude lespie. Musi. Vedela som, ze deti povyrastu a pride den ked ich zovretie povoli a ja budem moct opat dychat. Vedela som ze pride den ked aj moje deti pojdu spat pred polnocou a naucia sa spat aj cez den. Vedela som, ze najdem sposob ako pomoct mojmu telu vratit sa do normalu. Ze najdem sposob ako dat veci do poriadku. Nepochybovala som, ze to bude dobre. Musi byt. Ina moznost nie je.
A popri tom vsetkom som na niecomu dolezitemu naucila. Posledny rok, rok a pol bol najcennejsim obdobim mojho zivota. Niecomu dolezitemu ma naucil. Stastiu. Tak hlbokemu, uprimnemu, naplnujucemu stastiu o akom sa toci filmy. Nikdy som nebola tak stastna, ako po tom co som si uvedomila ze moj cas je limitovany (a koniec koncov koho cas nie je? priznajme si to) ale este ho mam stale dostatok aby som si vychutnala co mam. A ja si to vychutnavam. Vychutnavam si usmevy ludi v mojom okoli a snazim sa usmievat na nichco najviac. Vychutnava si to co mam. Skveleho manzela, ktory mozno nie je dokonaly ale miluje ma najviac ako vie. Dve male deturence, ktore na mna volaju "mama". Vychutnavam si aj malickosti, ako nove nausnice ci dobru knihu. To vsetko ma tesi. Mam vsetko co potrebujem k stastiu.
Naucila som sa nieco velmi dolezite. Ze aj ked ma clovek akokolvek tazke obdobie, to este neznamena ze nemoze byt statny. Viem, znie to absurdne. No mna posledny rok naucil vytazit aj tu mini hrudku stastia a spokojnosti z tazkeho zivotneho obdobia.
Na mojej chorobe je skvele, ze ju objavili vcas, vo faze ked je iba klinicka (je v krvi ale nema symptomi). Nie je to stastie? A dokonca uz nejaku dobu nie je pritomna ani v krvi. Z velkeho mnozstva liekov ktore mi boli predpisane, uz nemusim brat ziadne. A nie je aj to stastie?
Nikdy som nebola tak skutocne uprimne spokojmna a stastna ako teraz. A pritom som nikdy nebola tak vycerpana, ustvana, unavena, vystrasna a na hrane ako v tomto obdobi. Aky paradox.
No tak ako je kyslik sucastou mojho tela, tak je aj stastie v mojm vnutry...je mojou sucastou...Citim sa stastna a vdacna. Hrda na samu seba, na to co som dokazala, na to co moje telo dokazalo. Ludia sa casto trapia hlupostami o postave, vahe. A ponizuju, zbytocne oslabuju svoje telo. Nie je na tele najdolezitejsie ze je silne? ze je zdrave? nez to ci ma celulitidu?
Nechcem a nebudem sa tvarit tak, ze namam tazke zivotne obdobie. Mam, priznavam. Kazdy den je o nieco nemej tazke, no stale je tazke. Moj zivot je plny unavy, vycerpania, hnevu, zloby, strachu a paniky, ansie,a este raz unavy :-D Obcas ma prepadnu obavy, pochyby. Pocit, ze mnohe veci neviem a nezvladnem, veci ked mam pocit ze zlyhavam...no to neznamena ze sa nemozem smiat...naopak. Hned ako naberiem opat odvahu, zacnem sa smiat este veselsie. Uprimnejsie. Opat mam o dovod naviac sa smiat, lebo ked sa prezenie burka, slnecne luce su este teplejsie a krajsie.
Smejem sa vela, casto a rada v tomto obdobi...vychutnavam si vsetko to dobre aj to minimum co mam...som velmi statsna. Znie to ako klise, viem. No ja som stastna. Nie preto ze mam viac ako ini, ale preto ze to co mam viem ocenit. Nemam o nic viac ako ini, ale to co ma mi staci. Naplna ma. Naucila som sa nedivat na to zle, necakat ze veci nepojdu a nedopadnu dobre. Naucila som sa obzriet sa okolo seba a najst tu jednu jedinu omrvinku, ktora mi sposobi usmev na tvari. A doteraz som ju vzdy nasla. Obcas je to najlespie to, ze so zapadom slnka je jeden zly den za mnou a som o jeden den blizsie tobu dobremu co na mna caka v buducnosti. Aj takych dni je moj zivot plny. Nevadi, podciarkuju to krasne. O to viac si to potom vzchutnam, lebo som na to dlho cakala.A doteraz som sa vzdy dockala. Ked som 4 mesiace lezela v posteli v neznesitelnych bolestiach ktore mi tehotenstvo prinieslo, ockala som sa dna ked som mohla vstat. Po operacii, ked sa moje deti narodili, som na druhy den stala na nohach, vediac ze kazdou minutou to je lespie a bolest ustupuje. Ked moje vysledky krvi boli zle a horsie, vedela som, ze musi existovat sposob ako to zlepsit a dnes je moje telo tak zdrave ako len moze byt. Ked som si domov doniesla tasku plnu liekov a inekcii ktore som si po mesiace pichala, vedela som ze kazdym dnom z nich bude ubudat a dnes uz nemam ziadne lieky. Ked som cele dni drzala na rukach dieta e nemohla nikam ist, vedela som ze pride den ked moje deti budu kracat a pojdu za mnou a za objavovani sveta same. A dnes uz objavuju svet same.
Taliani maju uzasne porekadlo..situacia moze byt vazna ale nikdy nie "seriozna" :-D a to je podla mna ono...to je to tajomstvo. Aj moja zivotna situacia bola, je a v buducnosti este vela krat aj bude vazna...ale to este neznamena ze musi byt seriozna. Clovek moze byt stastny aj ked ma tazke obdobie...cenim si to co mam, uveodmujem si ake je to uzasne a ako je to vela a som vdacna. Mam vsetko po com som vzdy tuzila a po com realne clovek moze tuzit...uz je iba malo snou co si mienim este naplnit a ked naplnim aj tie, vysnivam si nove. V tom je ten zivot uzasny. Moze sa stat cokolvek...aj to dobre
chvilu som tu nebola... potrebovala som sa totiz nieco dolezite najprv naucit.
Stala sa zaujimava vec. Stala sa skvela vec. Stala sa strasna vec. Stala sa strasidelna vec....a vsetko sa to stalo sucastne a moje ja iba kruzilo vo vire udalosti.
Moje telo preslo zmenou. Prezilo zmenu. Dalo zivot dvom malym dvojickam. A ochorelo. Tehotenstvo v nom spustilo proces destrukcie. Neliecitelny, nepredvidatelny. Moje telo si tvori armadu protilatok proti samemu sebu. Armadu ktoru az sa rozhodne ze nadisiel cas, pouzije aby neodkladne napadolo a znicilo vlastne organy. Oblicky, srdce, mozog, pluca...ma na vyber. Stava sa to. Stava sa to mladym zenam.Stalo sa to mne.
Nie neplacem a nie este neumieram. Spracuvavam a este stale stojim na vlastnych nohach tvarou v tvar vlastnej smrtelnosti. No to nestaci. Moja zivotna lekcia je bohatsia. Je o preziti s dvoma malymi dvojickami bez akejkolvek skusensoti a pomoci. Mat dieta je nadherne, mad dve naraz je narocne. Jedno dieta si clovek vychutnava, dve sa proste snazi prezit. Priznavam sa, nebolo vela casu na pisanie. Potrebovala som si usporiadat myslienky, priority, emocie...
Moj rok bol rok o preziti. Iste obdobie boli tak narocne, ze som sa s laskou divala na datum spotreby niektorych jedal a tuzila, celou bytostou tuzila aby uz neblo jedle. Aby uz bolo o nejaky ten tazky mesiac viac. Lebo potom to uz bude lepsie. Musi to byt lespie. V kalendari som si odskrtavala dni. 100 dni od Noveho roku. Dni do prveho jarneho dna, alebo proste 30 dni od dneska. A kazdy den som vedela, ze sa blizim k okamihu ked to uz bude lespie. Musi. Vedela som, ze deti povyrastu a pride den ked ich zovretie povoli a ja budem moct opat dychat. Vedela som ze pride den ked aj moje deti pojdu spat pred polnocou a naucia sa spat aj cez den. Vedela som, ze najdem sposob ako pomoct mojmu telu vratit sa do normalu. Ze najdem sposob ako dat veci do poriadku. Nepochybovala som, ze to bude dobre. Musi byt. Ina moznost nie je.
A popri tom vsetkom som na niecomu dolezitemu naucila. Posledny rok, rok a pol bol najcennejsim obdobim mojho zivota. Niecomu dolezitemu ma naucil. Stastiu. Tak hlbokemu, uprimnemu, naplnujucemu stastiu o akom sa toci filmy. Nikdy som nebola tak stastna, ako po tom co som si uvedomila ze moj cas je limitovany (a koniec koncov koho cas nie je? priznajme si to) ale este ho mam stale dostatok aby som si vychutnala co mam. A ja si to vychutnavam. Vychutnavam si usmevy ludi v mojom okoli a snazim sa usmievat na nichco najviac. Vychutnava si to co mam. Skveleho manzela, ktory mozno nie je dokonaly ale miluje ma najviac ako vie. Dve male deturence, ktore na mna volaju "mama". Vychutnavam si aj malickosti, ako nove nausnice ci dobru knihu. To vsetko ma tesi. Mam vsetko co potrebujem k stastiu.
Naucila som sa nieco velmi dolezite. Ze aj ked ma clovek akokolvek tazke obdobie, to este neznamena ze nemoze byt statny. Viem, znie to absurdne. No mna posledny rok naucil vytazit aj tu mini hrudku stastia a spokojnosti z tazkeho zivotneho obdobia.
Na mojej chorobe je skvele, ze ju objavili vcas, vo faze ked je iba klinicka (je v krvi ale nema symptomi). Nie je to stastie? A dokonca uz nejaku dobu nie je pritomna ani v krvi. Z velkeho mnozstva liekov ktore mi boli predpisane, uz nemusim brat ziadne. A nie je aj to stastie?
Nikdy som nebola tak skutocne uprimne spokojmna a stastna ako teraz. A pritom som nikdy nebola tak vycerpana, ustvana, unavena, vystrasna a na hrane ako v tomto obdobi. Aky paradox.
No tak ako je kyslik sucastou mojho tela, tak je aj stastie v mojm vnutry...je mojou sucastou...Citim sa stastna a vdacna. Hrda na samu seba, na to co som dokazala, na to co moje telo dokazalo. Ludia sa casto trapia hlupostami o postave, vahe. A ponizuju, zbytocne oslabuju svoje telo. Nie je na tele najdolezitejsie ze je silne? ze je zdrave? nez to ci ma celulitidu?
Nechcem a nebudem sa tvarit tak, ze namam tazke zivotne obdobie. Mam, priznavam. Kazdy den je o nieco nemej tazke, no stale je tazke. Moj zivot je plny unavy, vycerpania, hnevu, zloby, strachu a paniky, ansie,a este raz unavy :-D Obcas ma prepadnu obavy, pochyby. Pocit, ze mnohe veci neviem a nezvladnem, veci ked mam pocit ze zlyhavam...no to neznamena ze sa nemozem smiat...naopak. Hned ako naberiem opat odvahu, zacnem sa smiat este veselsie. Uprimnejsie. Opat mam o dovod naviac sa smiat, lebo ked sa prezenie burka, slnecne luce su este teplejsie a krajsie.
Smejem sa vela, casto a rada v tomto obdobi...vychutnavam si vsetko to dobre aj to minimum co mam...som velmi statsna. Znie to ako klise, viem. No ja som stastna. Nie preto ze mam viac ako ini, ale preto ze to co mam viem ocenit. Nemam o nic viac ako ini, ale to co ma mi staci. Naplna ma. Naucila som sa nedivat na to zle, necakat ze veci nepojdu a nedopadnu dobre. Naucila som sa obzriet sa okolo seba a najst tu jednu jedinu omrvinku, ktora mi sposobi usmev na tvari. A doteraz som ju vzdy nasla. Obcas je to najlespie to, ze so zapadom slnka je jeden zly den za mnou a som o jeden den blizsie tobu dobremu co na mna caka v buducnosti. Aj takych dni je moj zivot plny. Nevadi, podciarkuju to krasne. O to viac si to potom vzchutnam, lebo som na to dlho cakala.A doteraz som sa vzdy dockala. Ked som 4 mesiace lezela v posteli v neznesitelnych bolestiach ktore mi tehotenstvo prinieslo, ockala som sa dna ked som mohla vstat. Po operacii, ked sa moje deti narodili, som na druhy den stala na nohach, vediac ze kazdou minutou to je lespie a bolest ustupuje. Ked moje vysledky krvi boli zle a horsie, vedela som, ze musi existovat sposob ako to zlepsit a dnes je moje telo tak zdrave ako len moze byt. Ked som si domov doniesla tasku plnu liekov a inekcii ktore som si po mesiace pichala, vedela som ze kazdym dnom z nich bude ubudat a dnes uz nemam ziadne lieky. Ked som cele dni drzala na rukach dieta e nemohla nikam ist, vedela som ze pride den ked moje deti budu kracat a pojdu za mnou a za objavovani sveta same. A dnes uz objavuju svet same.
Taliani maju uzasne porekadlo..situacia moze byt vazna ale nikdy nie "seriozna" :-D a to je podla mna ono...to je to tajomstvo. Aj moja zivotna situacia bola, je a v buducnosti este vela krat aj bude vazna...ale to este neznamena ze musi byt seriozna. Clovek moze byt stastny aj ked ma tazke obdobie...cenim si to co mam, uveodmujem si ake je to uzasne a ako je to vela a som vdacna. Mam vsetko po com som vzdy tuzila a po com realne clovek moze tuzit...uz je iba malo snou co si mienim este naplnit a ked naplnim aj tie, vysnivam si nove. V tom je ten zivot uzasny. Moze sa stat cokolvek...aj to dobre
chvilu som tu nebola... potrebovala som sa totiz nieco dolezite najprv naucit.
14. 5. 2008
7 chýb sveta
nedavno mi mailom preblinkol tento zoznam....
"ze vraj" je autorom zoznamu Mahatma Gandhi. Nech je to akokolvek, zoznam ma oslovil a tak si ho sem vylepim, lebo za zamyslenie sa iste stoji...
Tento zoznam, ktorý Gandhi vytvoril behom svojho hľadania koreňov násilia daroval svojmu vnukovi v posledných dňoch svojho života.
7 chýb sveta:
1. Bohatstvo bez práce
2. Potešenie bez svedomia
3. Poznanie (Inteligencia) bez charakteru
4. Obchod bez morálky
5. Veda bez ľudskosti
6. Uctievanie bez obety
7. Politika bez zásad
"ze vraj" je autorom zoznamu Mahatma Gandhi. Nech je to akokolvek, zoznam ma oslovil a tak si ho sem vylepim, lebo za zamyslenie sa iste stoji...
Tento zoznam, ktorý Gandhi vytvoril behom svojho hľadania koreňov násilia daroval svojmu vnukovi v posledných dňoch svojho života.
7 chýb sveta:
1. Bohatstvo bez práce
2. Potešenie bez svedomia
3. Poznanie (Inteligencia) bez charakteru
4. Obchod bez morálky
5. Veda bez ľudskosti
6. Uctievanie bez obety
7. Politika bez zásad
2. 5. 2008
velky a Maly predajca
Uz davnejsie sme si povedali, ze potrebujeme nove auto. Pred rokom sme zacali velmi lezerne omrkavat rozne znacky a modely aut a samozrejme aj intenzivnejsie setrit. Nakoniec sa ako idealna volba splnajuca vsetky nase sny javili dve auticka. FIAT Idea a jeho luxusnejsia verzia Lancia Musa.
Po este uzsom vybere sme sa rozhdoli pre Fiat Idea, nakolko Lancia Musa, nech sa nam akokolvek pacila viac, nemola cenovo konkuroavt Fiatu (a to nie len cena auta, ale aj nahradnych dielov a pod.).
A tak sme zacali obiehat predajcov Fiatu v meste a zhromazdovat rozne cenove ponuky. Januar bol tym mesiacom ked sme si vybrali svojho predajcu. Mojej polovicke sa zdalo, ze najvacsi bude aj najlepsi. Ako sa ukazalo bol akurat nejneochotnejsi. Hned na zacaitku sme si dovolili vyjadrit sme svoje skromne poziadavky –cierna farba, benzin a slusna cena za odkupenie stareho vozdila. Ako sa ukazalo su to dost krkolomne poziadavky ktore Velkeho predajcu zdrzali. Auticko malo byt hotove o dva mesiace – v marci, ale ked sme volali v aprili o auticku nebolo ani chyru ani slychu. Vraj mame byt trpezlivi. Posledna navsteva prebehla 29.4. a vela ustretovosti zo srany predajcu neprinasala. Mame cakat, ale nakolko Fiat meni Ideu tak nevie a uvidime a on sa ozve a tak...
Cestou domov mi v hlave skrsol napad skocit na okuk ku konkurencnemu predajcovi Fiatu. Spominam si ze pri poslednej navsteve bol ustretovejsi.
Zatial co Velkeho sme museli skoro prosit ci nam to auto vobec ukaze, tento Maly nevahal rozobrat cele auto aby nam ukazal co vsetko kde a naco ma.
V tichosti mi padla sanka a dufala som ze to nebolo prilis trufale vzhladom na maximalnu vyzdimanu zlavu a rozne ustupky ktore nam uz predajca dal. V duchu som sa divala kde je najblizsi vychod ktorym nas pozenie von, ale ukazalo sa, ze nas nikam nepozenie. Dostali sme dalsie vyhody.
1. 4. 2008
Dokedy sa ustupuje?
V mojom zivote sa premnozili ludia, co si vynucuju aby som sa im prispobila. A ja sa neviem zbavit pocitu, ze sa tak premnozili, lebo som stale ustupovala. Naleteli do mojho zivota ako mole za svetlom. A mozno ani nejde o kvantitu tych individuii v mojom zivote ale o to, ako velmi mi don zasahuju....Taze si kladiem otazku Dokedy sa ustupuje?
Vysvetlim. Zacalo to nevinne. Moja svagrina ma 3 deti, ja ziadne. Jednoducha rovnica o prisposobeni sa. Bezdetny sa prisposobi lahsie. A ja suhalsim. Lenze dokedy? Vianoce, Velka Noc...vzdy to bola ona kto urcuje co bude, kde bude a kedy bude. Samozrejme castokrat na moj ukor. Ja som si svoje sviatky naplanovat nemohla (uz par rokov tak fungujeme), iba sa prisposobujem. Teraz som si konecne JA naplanovala dovolenku – vylet domov do Bratislavy. A co sa nestane, svagrina ma presne v tom termine krstiny a bude svetovou hanbou neist tam. Nehovoriac o tom aku scenu z toho svagrina vyrobi a ako sa povozi za mojom mene pred vsetkymi ostatnymi. Moja verzia pribehu sa nerata. Opat raz som ja na rade prisposobit sa a neriskovat ze budem ta zla (prodotykam ze ja uz som jednu cestu kvoli nej zrusila)...ale dokedy?
No nie je sama v mojom zivote co ma obmedzuje. Vybornym elemntom je aj moj sef. Moj sef ma istu paranoju ze mu niekto ukradne jeho firmu. Tak nam nainstaloval do kancelarie skrytu kameru (ktoru sme odhalili nahodou). Nahrava si nase rozhovory a potom si ich kazde rano pusta v kancelarii. O tom ako obmedzujuce je pracovat tak kazdy den, to nemusim asi ani hovorit. Moj sef ma ale tiez potrebu setrit na nas. A tak napriklad mi vo stvrtok vecer oznami, ze buduce dva tyzdne mam dovolenku. Bez toho aby mi dal cas cokolvek si naplanvoat, aby ta dovolenka bola skutocnou dovolenkou a nie stratou casu....Aj ked v tomto pripade si vravim, jeho firma - jeho pravidla hry. Ale je to skutocne tak? A dokedy?
Ceresnickou na torte aj tak ostava moj sused. Poznate takych „sedlakov“, co maju silne reci? Najprv mu vadilo ze parkujem najblizsie pri vychode z dvora. Napisal mi odkaz ze mi rozbije auto ak tak este raz budem parkovat. Tak som sa vybrala na kus reci k nemu domov a krizu sme zazehnali (uz tam neparkujem, ale naparkuje tam ani on, parkuje tam domovnik). Potom mu vadilo ze ked otvaram vchodove dvere, tak vraj tie dvere buchaju. Tak zatvaram potichu. Teraz mu vadi ze ked otvorim balkon v kuchyni, moj pes vyjde von a ked prechadzaju okolo auta, steka. Rozsudok z dnesneho rana, nemam otvarat moj vlastny balkon. Inak zavola svojho advokata (what!?!). Lebo mi- vsetci si tu v nasom baraku myslime prilis vela, ale on to vsetko da do poriadku.
Mozno by som mala dodat, ze ked moja svagrina sa nikdy neprisposobi a to je OK. Ona sa rozhodne ako veci pojdu a tak musia ist inak vyrobi taky skandal, ako to vie iba prava pribrzdena Talianka. A moj sused? Jediny kvoli komu kedy prisli policajti do nasho inak ticheho panelacika boli oni. Lebo ako to uz byva, zlodej krici chyte zlodeja, najhlucnejsou familiou su prave (iba?) oni. Ale to je, ako inak, uplne v poriadku.
Tak ma napada kde je ta pomyselna ciara? Ja sa nebranim kompromisu. Ja sa viem aj prispobit. Vianoce som stravila v MC Donalde a vecer sama s muzom doma (deti boli unavene). Aj Velku Noc sme stravili bez rodiny vdaka svagrine, ale nestazovala som si. Nemusim sa lutovat, mozem si zaraidit iny program, s priatelmi. Ale teraz by som uz rada urobila cosi podla seba – isla domov ako som si to naplanovala dlho predtym, ako ona naplanovala svoje krstiny.
A kde je ta ciara s mojim susedom? Mam akceptovat aj taku absurditu akou je zakaz otvarat vlastne balkonove dvere? A co pride potom? V mojom vlastnom byte? Mam sa bat, lebo je to nevyrovnana rodina so sklonmy k nasiliu? Mam preto opat raz ustupit? A dokedy? Az kym sa moj zivot nestane seriou prisposobeni sa okoliu?
Ja to z casti aj chapem, som zena, som mlada, nemam deti...potencionalne nie som nebezpecna, som flexibilna, musim sa prisposobit, kazdy si na mna dovoli (este som taka sprosta ze som vascinu casu aj mila, aby som im to ulahcila). Nerada veci komplikujem. Som uplny ideal.
Lenze ja tiez musim zohladnovat moje potreby a zit moj zivot.
Hovori sa, ze lekcie nasho zivota sa opakuju kym sa nieco nanaucime. Mozno sa mam naucit postavit sa sama za seba a niest za to nasledky. V opacnom pripade riskujem, ze moj zivot bude iba o cuvani a ustupovani.
Vysvetlim. Zacalo to nevinne. Moja svagrina ma 3 deti, ja ziadne. Jednoducha rovnica o prisposobeni sa. Bezdetny sa prisposobi lahsie. A ja suhalsim. Lenze dokedy? Vianoce, Velka Noc...vzdy to bola ona kto urcuje co bude, kde bude a kedy bude. Samozrejme castokrat na moj ukor. Ja som si svoje sviatky naplanovat nemohla (uz par rokov tak fungujeme), iba sa prisposobujem. Teraz som si konecne JA naplanovala dovolenku – vylet domov do Bratislavy. A co sa nestane, svagrina ma presne v tom termine krstiny a bude svetovou hanbou neist tam. Nehovoriac o tom aku scenu z toho svagrina vyrobi a ako sa povozi za mojom mene pred vsetkymi ostatnymi. Moja verzia pribehu sa nerata. Opat raz som ja na rade prisposobit sa a neriskovat ze budem ta zla (prodotykam ze ja uz som jednu cestu kvoli nej zrusila)...ale dokedy?
No nie je sama v mojom zivote co ma obmedzuje. Vybornym elemntom je aj moj sef. Moj sef ma istu paranoju ze mu niekto ukradne jeho firmu. Tak nam nainstaloval do kancelarie skrytu kameru (ktoru sme odhalili nahodou). Nahrava si nase rozhovory a potom si ich kazde rano pusta v kancelarii. O tom ako obmedzujuce je pracovat tak kazdy den, to nemusim asi ani hovorit. Moj sef ma ale tiez potrebu setrit na nas. A tak napriklad mi vo stvrtok vecer oznami, ze buduce dva tyzdne mam dovolenku. Bez toho aby mi dal cas cokolvek si naplanvoat, aby ta dovolenka bola skutocnou dovolenkou a nie stratou casu....Aj ked v tomto pripade si vravim, jeho firma - jeho pravidla hry. Ale je to skutocne tak? A dokedy?
Ceresnickou na torte aj tak ostava moj sused. Poznate takych „sedlakov“, co maju silne reci? Najprv mu vadilo ze parkujem najblizsie pri vychode z dvora. Napisal mi odkaz ze mi rozbije auto ak tak este raz budem parkovat. Tak som sa vybrala na kus reci k nemu domov a krizu sme zazehnali (uz tam neparkujem, ale naparkuje tam ani on, parkuje tam domovnik). Potom mu vadilo ze ked otvaram vchodove dvere, tak vraj tie dvere buchaju. Tak zatvaram potichu. Teraz mu vadi ze ked otvorim balkon v kuchyni, moj pes vyjde von a ked prechadzaju okolo auta, steka. Rozsudok z dnesneho rana, nemam otvarat moj vlastny balkon. Inak zavola svojho advokata (what!?!). Lebo mi- vsetci si tu v nasom baraku myslime prilis vela, ale on to vsetko da do poriadku.
Mozno by som mala dodat, ze ked moja svagrina sa nikdy neprisposobi a to je OK. Ona sa rozhodne ako veci pojdu a tak musia ist inak vyrobi taky skandal, ako to vie iba prava pribrzdena Talianka. A moj sused? Jediny kvoli komu kedy prisli policajti do nasho inak ticheho panelacika boli oni. Lebo ako to uz byva, zlodej krici chyte zlodeja, najhlucnejsou familiou su prave (iba?) oni. Ale to je, ako inak, uplne v poriadku.
Tak ma napada kde je ta pomyselna ciara? Ja sa nebranim kompromisu. Ja sa viem aj prispobit. Vianoce som stravila v MC Donalde a vecer sama s muzom doma (deti boli unavene). Aj Velku Noc sme stravili bez rodiny vdaka svagrine, ale nestazovala som si. Nemusim sa lutovat, mozem si zaraidit iny program, s priatelmi. Ale teraz by som uz rada urobila cosi podla seba – isla domov ako som si to naplanovala dlho predtym, ako ona naplanovala svoje krstiny.
A kde je ta ciara s mojim susedom? Mam akceptovat aj taku absurditu akou je zakaz otvarat vlastne balkonove dvere? A co pride potom? V mojom vlastnom byte? Mam sa bat, lebo je to nevyrovnana rodina so sklonmy k nasiliu? Mam preto opat raz ustupit? A dokedy? Az kym sa moj zivot nestane seriou prisposobeni sa okoliu?
Ja to z casti aj chapem, som zena, som mlada, nemam deti...potencionalne nie som nebezpecna, som flexibilna, musim sa prisposobit, kazdy si na mna dovoli (este som taka sprosta ze som vascinu casu aj mila, aby som im to ulahcila). Nerada veci komplikujem. Som uplny ideal.
Lenze ja tiez musim zohladnovat moje potreby a zit moj zivot.
Hovori sa, ze lekcie nasho zivota sa opakuju kym sa nieco nanaucime. Mozno sa mam naucit postavit sa sama za seba a niest za to nasledky. V opacnom pripade riskujem, ze moj zivot bude iba o cuvani a ustupovani.
11. 3. 2008
Nemam sa rozculovat
...skodi to zdraviu. Ale aj tlmit hnev skodi zdraviu. Tot moja dilema. Mam vybuchnut, nechat vybublat moj hnev, alebo sa tvarit, ze niet nad pozitivne myslenie a laska k bliznemu porazi hnev....
Na monitore mam uz skoro rok nalepene 2 post-ity. Jeden mody ma hrubo napisane NENECHAJ SA VYVIEST Z MIERY.POKOJNE. A ten zlty nesie posolstvo o tom, ze vlastnu silu mozno vyjadrit tym, ze sa postavim sama za seba. Mam ich tam odkedy k nam prisiel moj kolega. Uctovnik. Nie nadarmo Taliansko preslavil prave uctovnik Fantozzi...Zda sa ze taliansky uctovnici su osobitne individua vyclenujuce sa z ludskej celade.
Moj uctovnik trpi utkvelou predstavou, ze keby nebolo jeho, svet sa zastavi. Slnko by uz nevyslo, Zem by uz nebavilo tocit sa okolo svojej osi (koniec koncov to robi iba pre jeho radost, ved sa vlastne toci okolo neho) no a v konecnom dosledku, svet by prisiel o jediny neomylny zdroj mudrosti. Taky je moj uctovnik. Jednym slovom NENAHRADITELNE DOLEZITY (dobre to uz su slova dve)
Moj uctovnik ma nema rad. On mena rad nikoho kto vie viac ako on. To ho drazdi. Vadi mu ze pouzivam AutoCAD. Tak aktivne zasiel za moji sefom, aby mu povedal, ze on sice AutoCAD neovlada, ale ON ma priatela, ktory sa v tom skutocne vyzna – nie ako ja – a ten mu doverne prezradil ze AutoCAD je lahky program a ludia zbytocne zvalicuju jeho zlozitost a vyznam. Za jeden den sa to da naucit. Taky je to expert!
Tak som AutoCAD z mojho PC obratom zmazala (mala som tam aj tak virus) a teraz moj sef nema nic okrem vseveduceho uctovnika. Pretoze kym ja nemam ocenenie a uznanie za moju pracu a vedomosti, veci moze robit aj cteny ucotvnik. Odvtedy ubehli uz 3 mesiace a ja sa pravidelne informujem o uctovnikovych pokrokoch na poly vypoctovej techniky.
Moj uctovnik sa ale vie prezentovat. Vie predat to nic co ma v hlave a vie zo seba urobit dolezitu osobu. Uz som prestala ratat kolkokrat vypol hrud, postavil sa na pomysleny piedestal a vypustil z ust nejaku hlupost. To kolko on dokaze recnit okolo alebo aj uplne mimo podstaty veci - s plnou vaznostou - by mu mohol zavidiet aj Palacka. Vybavuju sa mi pasaze v Hlavy 22 ked tak tu jeho absurditu pocuvam. Ale moj sef je 100 kilovy muz s rozumom 5 rocneho fracka a svojho uctovnika zerie. Sice nerozumie polovicke toho co hovori, ale aspon to znie zlozito a dolezito. Ja naopak az prilis rozumiem tomu co hovori.
Naposledy povedal mojmu sefovi ze cenove ponuky co robim by mali ma farebnejsie fotky (su tak farebne ako mi to dovoli rozlisenie nasej tlacierne, co je ale tiez pojem taz
ko pochopitelny v krajine uctovnika). Moj sef cely stastny suhlasi a zveril tazku ulohu „ozivit“ farebnost cenovych ponuk uctovnikovi.
A tu zacina aj moj clanok. Nemam sa rozculovat.... Skodi to zdraviu. Prosim vas! Co mam ale robit, ked som nachytala 50-rocneho ucotvnika s noznickami v jednej ruke a lepidlom v druhej, ako mi povystrihoval obrazky z jedineho dodavatelskeho katalogu, ktory som mala a nalepil ich na cenovu ponuku?!?! Ja si nevymyslam. Zda sa, ze v zemi zaslubenej uctovnickym intelektualom je idealnejsie riesenie urobit kolaz s lesklymi, nalepenymi obrazkami ako profesionalny, jednoliaty print. Moja otazka, ze co urobi nabuduce, kedze uz vsetky obrazky povystrihoval, bola vzata ako bakana provokacia.
Moj zaostaly sef bublal blahom. Obratil sa na mna s tym, ze ako to ze ma cosi podobne nenapadlo uz davno. LEBO MAM ZABRANY A ZDARVY ROZUM!!!
Ak by vas zaujimalo - klient cenovu ponuku neprijal.
Takychto perlieciek je zial Bohu viac nez dost. Tak isto sa mnozia okamihy ked sa divam na moje 2 Post-ity nalepene na monitore a opakujem si svoju mantru –„nenechaj sa vyviest z miery. Pokojne.“
Z hlboka sa teda vzdy nadychnem a premyslam kolko to este potrva nez kolegu umlatim uctovnickym sanonom...
Pre dnesok mu ale aspon venujem moj dnesny blog. Obcas sa clovek prestane hnevat aj ked sa len proste vyzaluje...
Na monitore mam uz skoro rok nalepene 2 post-ity. Jeden mody ma hrubo napisane NENECHAJ SA VYVIEST Z MIERY.POKOJNE. A ten zlty nesie posolstvo o tom, ze vlastnu silu mozno vyjadrit tym, ze sa postavim sama za seba. Mam ich tam odkedy k nam prisiel moj kolega. Uctovnik. Nie nadarmo Taliansko preslavil prave uctovnik Fantozzi...Zda sa ze taliansky uctovnici su osobitne individua vyclenujuce sa z ludskej celade.Moj uctovnik trpi utkvelou predstavou, ze keby nebolo jeho, svet sa zastavi. Slnko by uz nevyslo, Zem by uz nebavilo tocit sa okolo svojej osi (koniec koncov to robi iba pre jeho radost, ved sa vlastne toci okolo neho) no a v konecnom dosledku, svet by prisiel o jediny neomylny zdroj mudrosti. Taky je moj uctovnik. Jednym slovom NENAHRADITELNE DOLEZITY (dobre to uz su slova dve)
Moj uctovnik ma nema rad. On mena rad nikoho kto vie viac ako on. To ho drazdi. Vadi mu ze pouzivam AutoCAD. Tak aktivne zasiel za moji sefom, aby mu povedal, ze on sice AutoCAD neovlada, ale ON ma priatela, ktory sa v tom skutocne vyzna – nie ako ja – a ten mu doverne prezradil ze AutoCAD je lahky program a ludia zbytocne zvalicuju jeho zlozitost a vyznam. Za jeden den sa to da naucit. Taky je to expert!
Tak som AutoCAD z mojho PC obratom zmazala (mala som tam aj tak virus) a teraz moj sef nema nic okrem vseveduceho uctovnika. Pretoze kym ja nemam ocenenie a uznanie za moju pracu a vedomosti, veci moze robit aj cteny ucotvnik. Odvtedy ubehli uz 3 mesiace a ja sa pravidelne informujem o uctovnikovych pokrokoch na poly vypoctovej techniky.
Moj uctovnik sa ale vie prezentovat. Vie predat to nic co ma v hlave a vie zo seba urobit dolezitu osobu. Uz som prestala ratat kolkokrat vypol hrud, postavil sa na pomysleny piedestal a vypustil z ust nejaku hlupost. To kolko on dokaze recnit okolo alebo aj uplne mimo podstaty veci - s plnou vaznostou - by mu mohol zavidiet aj Palacka. Vybavuju sa mi pasaze v Hlavy 22 ked tak tu jeho absurditu pocuvam. Ale moj sef je 100 kilovy muz s rozumom 5 rocneho fracka a svojho uctovnika zerie. Sice nerozumie polovicke toho co hovori, ale aspon to znie zlozito a dolezito. Ja naopak az prilis rozumiem tomu co hovori.
Naposledy povedal mojmu sefovi ze cenove ponuky co robim by mali ma farebnejsie fotky (su tak farebne ako mi to dovoli rozlisenie nasej tlacierne, co je ale tiez pojem taz
ko pochopitelny v krajine uctovnika). Moj sef cely stastny suhlasi a zveril tazku ulohu „ozivit“ farebnost cenovych ponuk uctovnikovi.A tu zacina aj moj clanok. Nemam sa rozculovat.... Skodi to zdraviu. Prosim vas! Co mam ale robit, ked som nachytala 50-rocneho ucotvnika s noznickami v jednej ruke a lepidlom v druhej, ako mi povystrihoval obrazky z jedineho dodavatelskeho katalogu, ktory som mala a nalepil ich na cenovu ponuku?!?! Ja si nevymyslam. Zda sa, ze v zemi zaslubenej uctovnickym intelektualom je idealnejsie riesenie urobit kolaz s lesklymi, nalepenymi obrazkami ako profesionalny, jednoliaty print. Moja otazka, ze co urobi nabuduce, kedze uz vsetky obrazky povystrihoval, bola vzata ako bakana provokacia.
Moj zaostaly sef bublal blahom. Obratil sa na mna s tym, ze ako to ze ma cosi podobne nenapadlo uz davno. LEBO MAM ZABRANY A ZDARVY ROZUM!!!
Ak by vas zaujimalo - klient cenovu ponuku neprijal.
Takychto perlieciek je zial Bohu viac nez dost. Tak isto sa mnozia okamihy ked sa divam na moje 2 Post-ity nalepene na monitore a opakujem si svoju mantru –„nenechaj sa vyviest z miery. Pokojne.“
Z hlboka sa teda vzdy nadychnem a premyslam kolko to este potrva nez kolegu umlatim uctovnickym sanonom...
Pre dnesok mu ale aspon venujem moj dnesny blog. Obcas sa clovek prestane hnevat aj ked sa len proste vyzaluje...
21. 2. 2008
Dnesna lekcia Taliancini
Niente e' piu' pericoloso di un grande pensiero
in un piccolo cervello.
in un piccolo cervello.
Preklad:
Nic nie je nebezpecnejsie ako velka myslienka v malom mozgu.
uvedme si priklad:
Velka myslienka/ idea - Vydat vodicske opravnenie viest motorove vozidlo jednej Slovenke platne na 10 rokov.
reakcia maleho mozgu:
10 rokov...10 rokov...tak vela? tak to skusme od 24/1/2008 do 28/12/ 2017...to je v podstate akoby 10 rokov, nie?....
BTW vodicak mi vydali vo february a co za datum je 24/1 netusim.
ale...
TADAAAA!!!! JA MAM VODICAK.
ani tomu nemozem uverit.... nie tomu ze uz ho mam, ale ze do roku 2017 sa nemusim vracat na ten cteny urad. A dovtedy ho snad aj zrusia
TADAAAA!!!! JA MAM VODICAK.
ani tomu nemozem uverit.... nie tomu ze uz ho mam, ale ze do roku 2017 sa nemusim vracat na ten cteny urad. A dovtedy ho snad aj zrusia
12. 2. 2008
Taliansky patente na rozum podruhe...
bola som tam, videla ale neverim...ja tomu uz neverim.
Tak som bola dnes rano na ctenom urade aby mi vydal moj vodicak, ktory NASLI.
Este ho nemam. aj by som sem napsiala cosi vtipne o demencii danej tety za okienkom, ale ono uz niet velmi co dotat, situacia je zalostna. Clovek prechadza istymy fazami v procese byrokratickeho boja (aspon v taliansku urcite). Najprv sa smeje, ze to hadam nie, potom zuri ze to snad nie a potom upadne do zufalstva a vzlykajuc sa pyta - to vazne?
moj vodicak som videla, bol tam, s mojou fotkou a menom. Ale - to by nebolo ono, keby vsetko islo hladko. Takze je tu hacik. Moj novy vodicak ma opravnoval iba na vedenie vozidla skupiny A. Uz si napamatam co presne je skupina A - motorka? Tak ci onak auto je B. Skupina B na mojom vodicaku nefigurovala.
Tak neviem, pytam sa, ako hlupy musi byt clovek, co denne vydava mnohe vodicaky na auto, aby si poplietol A a B?
Tak ci onak, mam sa vratit zajtra. Lebo zjavne zatial co na prvy pokus vyrobit vodicak trva 20 dni +- 30 dni hore dole, prerobit ho sa da za jeden den. Len sa modlim aby ta babizna za okienkom nevzala ciernu fixu a iba nedopisala mi tam B s tym ze hotovo. Schopa by toho bola...
V Taliancine existuje jedna pisen- Vincenzo ja ta zabijem, ty si tak hlupy ze si nezasluzis zit. Spevak to zlozil jednemu ctenemu uradnikovi co ho vytocil. Uz zacinam chapat preco
Tak som bola dnes rano na ctenom urade aby mi vydal moj vodicak, ktory NASLI.
A viete vy co?
Este ho nemam. aj by som sem napsiala cosi vtipne o demencii danej tety za okienkom, ale ono uz niet velmi co dotat, situacia je zalostna. Clovek prechadza istymy fazami v procese byrokratickeho boja (aspon v taliansku urcite). Najprv sa smeje, ze to hadam nie, potom zuri ze to snad nie a potom upadne do zufalstva a vzlykajuc sa pyta - to vazne?
moj vodicak som videla, bol tam, s mojou fotkou a menom. Ale - to by nebolo ono, keby vsetko islo hladko. Takze je tu hacik. Moj novy vodicak ma opravnoval iba na vedenie vozidla skupiny A. Uz si napamatam co presne je skupina A - motorka? Tak ci onak auto je B. Skupina B na mojom vodicaku nefigurovala.
Tak neviem, pytam sa, ako hlupy musi byt clovek, co denne vydava mnohe vodicaky na auto, aby si poplietol A a B?
Tak ci onak, mam sa vratit zajtra. Lebo zjavne zatial co na prvy pokus vyrobit vodicak trva 20 dni +- 30 dni hore dole, prerobit ho sa da za jeden den. Len sa modlim aby ta babizna za okienkom nevzala ciernu fixu a iba nedopisala mi tam B s tym ze hotovo. Schopa by toho bola...
V Taliancine existuje jedna pisen- Vincenzo ja ta zabijem, ty si tak hlupy ze si nezasluzis zit. Spevak to zlozil jednemu ctenemu uradnikovi co ho vytocil. Uz zacinam chapat preco
6. 2. 2008
Taliansky patente na rozum
Nie je tazke pochopit, preco sa hovori, ze veci budu klapat a pojdu ako Svajciarske hodinky. A tiez je velmi lahke pochopit, preco nikdy nikto nepouzije podobu alegoriu v Talianskej trikolore. Lebo v Taliansku veci slapu tak ako v Kocurkove a pre vacsinu Talianov je svet Gombicka.
Nadisiel cas zasmiat sa a poplakat si nad faktom ze ja este stale nemam vodicak a je to vdaka dobrej investicii mojich dani do pracovnikov isteho statneho uradu.
V Taliansku vam vodicak nedaju policajti. Tu vam ho vyda Ministerstvo dopravy a jej prislusny urad.
Moja prva navsteva tohto uradu odhalila, ze najdolezitjsou osobou v celej budove Ministerstva je asi storocna vratnicka v neonovo ruzovej mikine Mickey-Mouse na ktorej jej troni obrovska viktorianska brosna. Bez jej laskaveho povolenia sa neostanete nikam a uz nikomu dalsiemu som nemusela tak detailne vysvetlovat co sa mi stalo a co potrebujem. Preco su to vzdy vratnicky a upratovacky ktore maju pocit ze niet dolezitejsej osoby v celej galaxii?
Pani z prveho poschodia ma ubezpecila ze vsetko je OK, mam vetky dokumenty, len mi chyba lekarske vysetrenie a potom mi ctena talianska vlada vyda moj vodicak - tak do konca roku ho bude mat. Aka skoda ze ma nenapadlo spytat sa ktoreho roku presne ma na mysli.
Lekarsku prehliadku som uspesne absolvovala a cela natesena som odniesla ctenemu organu lajstro papiera, nech si ho moze zalozit do mojej zlozky. Poslali ma z prveho poschodia na prizemie za okienko cislo 5. Za okienkom cislo 5 sedela Barbie v zivotnej velkosti....Seriozne chcem moje dane naspat ak ich vlada pouziva na plat tejto zeny! To tam kludne mohla sediet Paris Hilton a aj ta by to v taliancine pochopila rychlejsie.
Ale nejake kolieska sa tej babike v hlave predsa len krutili a tak mi vydala taky papier ktory ma docasne opravnoval riadit auto. Teta si vypytala moje 2 forky a pekne sme sa rozlucili.
Na druhy den mi teta Barbie vola ze musim prist spat na ministersvo, lebo nemozu overit ze tie dve fotky co som im vcera dala, su moje a ze som na nich ja.....Tak, toto!...toto je dovod preco nikto nikdy nepovie ze veci slapu ako Talianske hodinky.
Vypytala som si teda volno a s besnou penou okolo ust som sa vratila k okienku cislo 5. Este ze tam bola moja polovicka, lebo inak by si ta pani za klobuk nedala co som mala na srdci. Ale aj tak som prskala hnevom. Odstala som si polhodinovu radu pred okienkom, prisla som k Barbie , ta otvorila moju zlozku, pozrela sa na foto, na mna a opeciatkovala si laskavu jednu z fotie s tym ze je AUTORIZOVANA. Usmiala sa na mna a vravi ze uz je to OK, mozem ist, vodicak budem mat o 20 dni.
Vedoma si ze 20 dni v Taliansku je silne informativny termin, o 35 dni som sa vratila na dany urad. Tento krat k prepazke c. 3, s tym ze si idem prevziat moj hotovy vodicak. Ako som cakala az na mna pride rad, iba som sa musela smiat. Pri prepazke cislo 4 sa rozculoval mlady Talian a nahlas krical „ako je mozne ze moje auto nie je moje! Kupil som ho, zaplatil a pouzivam ho. Teraz ho chcem predat a vy mi to musite dovolit!“
Na co mu s kludom kontroval pan za prepazkou „nepodpisali ste ten a ten dokument do 30 dni od kupi. To uz sa dodatocne neda podpisat. Auto predat nemozte, nie ste jeho majitel. Auto majitela nema a predat sa nikdy nebude moct.“
Na to mu ten majitel auta rozculene vravi „A co mam teraz s tym autom urobit?“
A pan za prepazkou mu s kludom anglicana, ale logikou taliana odpoveda: „Mozete ho but odparkovat na zahrade a uz nikdy nepouzit, alebo ho dajte zosrotovat.“
To uz ale prisiel rad na mna a bola som na tahu v hre „clovece nehnevaj sa“. Za prepazkou cislo tri tronila starsia pani, jednoznacne pribuzna slecny od 5 prepazky.
Tuka do PC aby ma nasla...a nasleduje moment prekvapenia.... Ja ani moj vidcak tam nie sme! Moje meno, rodne cislo, ani cislo schvalenia mojho vodicaku PC nerozoznava. Pani zdvyha sluchadko a vola hore, na prve poschodie.
„je tu taka pani zo Slovinska..“ – ZO SLOVENSKA! -Skacem jej nahlas do reci.
- Mnmh, zo Slovinka, ako som vravela...ano ano...no neviem ona je Slovinka – SLOVENKA!- ziapem na nu"...mhmh...ano, ano...aha neviem spytam sa....“pani sa diva na mna „Je Slovinsko v EU?“...cez zatate zuby jej vravim “Ja som zo Slovenska. A Slovensko je v EU!“ pani sa spokojne usmeje a pokracuje v telefonate „ano, Slovinsko vraj je v EU............“ v tomto bode som stratila vsetku nadej ze moj vodicak niekedy dostanem, ak to bude zavisiet od tejto zeny.
Dalsie rande mame 28.2. Zatial zbieram vsetku trpezlivost a dufam, ze moj Patente (vodicak) este niekedy uvidim. Jedien o com ma ma tento cteny urad zatial presvedcil, ze ma Patente na rozum.
DODATOK: dnes je 8.2. a patente urad mi volal, ze NASLI, ano prosim nasli moj vodicak a uz je hotovi, mam si pre neho ist. Samozrejme ze som v Taliansku a kym nemam karticku v ruke, neuverim...
Nadisiel cas zasmiat sa a poplakat si nad faktom ze ja este stale nemam vodicak a je to vdaka dobrej investicii mojich dani do pracovnikov isteho statneho uradu.
V Taliansku vam vodicak nedaju policajti. Tu vam ho vyda Ministerstvo dopravy a jej prislusny urad.
Moja prva navsteva tohto uradu odhalila, ze najdolezitjsou osobou v celej budove Ministerstva je asi storocna vratnicka v neonovo ruzovej mikine Mickey-Mouse na ktorej jej troni obrovska viktorianska brosna. Bez jej laskaveho povolenia sa neostanete nikam a uz nikomu dalsiemu som nemusela tak detailne vysvetlovat co sa mi stalo a co potrebujem. Preco su to vzdy vratnicky a upratovacky ktore maju pocit ze niet dolezitejsej osoby v celej galaxii?
Pani z prveho poschodia ma ubezpecila ze vsetko je OK, mam vetky dokumenty, len mi chyba lekarske vysetrenie a potom mi ctena talianska vlada vyda moj vodicak - tak do konca roku ho bude mat. Aka skoda ze ma nenapadlo spytat sa ktoreho roku presne ma na mysli.
Lekarsku prehliadku som uspesne absolvovala a cela natesena som odniesla ctenemu organu lajstro papiera, nech si ho moze zalozit do mojej zlozky. Poslali ma z prveho poschodia na prizemie za okienko cislo 5. Za okienkom cislo 5 sedela Barbie v zivotnej velkosti....Seriozne chcem moje dane naspat ak ich vlada pouziva na plat tejto zeny! To tam kludne mohla sediet Paris Hilton a aj ta by to v taliancine pochopila rychlejsie.
Ale nejake kolieska sa tej babike v hlave predsa len krutili a tak mi vydala taky papier ktory ma docasne opravnoval riadit auto. Teta si vypytala moje 2 forky a pekne sme sa rozlucili.
Na druhy den mi teta Barbie vola ze musim prist spat na ministersvo, lebo nemozu overit ze tie dve fotky co som im vcera dala, su moje a ze som na nich ja.....Tak, toto!...toto je dovod preco nikto nikdy nepovie ze veci slapu ako Talianske hodinky.
Vypytala som si teda volno a s besnou penou okolo ust som sa vratila k okienku cislo 5. Este ze tam bola moja polovicka, lebo inak by si ta pani za klobuk nedala co som mala na srdci. Ale aj tak som prskala hnevom. Odstala som si polhodinovu radu pred okienkom, prisla som k Barbie , ta otvorila moju zlozku, pozrela sa na foto, na mna a opeciatkovala si laskavu jednu z fotie s tym ze je AUTORIZOVANA. Usmiala sa na mna a vravi ze uz je to OK, mozem ist, vodicak budem mat o 20 dni.
Vedoma si ze 20 dni v Taliansku je silne informativny termin, o 35 dni som sa vratila na dany urad. Tento krat k prepazke c. 3, s tym ze si idem prevziat moj hotovy vodicak. Ako som cakala az na mna pride rad, iba som sa musela smiat. Pri prepazke cislo 4 sa rozculoval mlady Talian a nahlas krical „ako je mozne ze moje auto nie je moje! Kupil som ho, zaplatil a pouzivam ho. Teraz ho chcem predat a vy mi to musite dovolit!“
Na co mu s kludom kontroval pan za prepazkou „nepodpisali ste ten a ten dokument do 30 dni od kupi. To uz sa dodatocne neda podpisat. Auto predat nemozte, nie ste jeho majitel. Auto majitela nema a predat sa nikdy nebude moct.“
Na to mu ten majitel auta rozculene vravi „A co mam teraz s tym autom urobit?“
A pan za prepazkou mu s kludom anglicana, ale logikou taliana odpoveda: „Mozete ho but odparkovat na zahrade a uz nikdy nepouzit, alebo ho dajte zosrotovat.“
To uz ale prisiel rad na mna a bola som na tahu v hre „clovece nehnevaj sa“. Za prepazkou cislo tri tronila starsia pani, jednoznacne pribuzna slecny od 5 prepazky.
Tuka do PC aby ma nasla...a nasleduje moment prekvapenia.... Ja ani moj vidcak tam nie sme! Moje meno, rodne cislo, ani cislo schvalenia mojho vodicaku PC nerozoznava. Pani zdvyha sluchadko a vola hore, na prve poschodie.
„je tu taka pani zo Slovinska..“ – ZO SLOVENSKA! -Skacem jej nahlas do reci.
- Mnmh, zo Slovinka, ako som vravela...ano ano...no neviem ona je Slovinka – SLOVENKA!- ziapem na nu"...mhmh...ano, ano...aha neviem spytam sa....“pani sa diva na mna „Je Slovinsko v EU?“...cez zatate zuby jej vravim “Ja som zo Slovenska. A Slovensko je v EU!“ pani sa spokojne usmeje a pokracuje v telefonate „ano, Slovinsko vraj je v EU............“ v tomto bode som stratila vsetku nadej ze moj vodicak niekedy dostanem, ak to bude zavisiet od tejto zeny.
Dalsie rande mame 28.2. Zatial zbieram vsetku trpezlivost a dufam, ze moj Patente (vodicak) este niekedy uvidim. Jedien o com ma ma tento cteny urad zatial presvedcil, ze ma Patente na rozum.
DODATOK: dnes je 8.2. a patente urad mi volal, ze NASLI, ano prosim nasli moj vodicak a uz je hotovi, mam si pre neho ist. Samozrejme ze som v Taliansku a kym nemam karticku v ruke, neuverim...7. 1. 2008
More
Dlho som premyslala ci napisem tento blog, lebo som si vravela za ma ludia budu mat za nevdacnu, ze sa stazujem na to ze zijem pri mori. Ja sa napoly stazujem a napoly si to vazim. Takze moj dnesny blog odraza iba polku mojich pocitov... Ale kedze mi je dnes priserna zima - opat raz, tak aktualne prevladaju morske negativa.
Vela ludi to ma rado. Pride jun, jul alebo august. Zbalia si svojich par plaviek a ine viac menej potrebno-nepotrebne veci, sefovi daju na tyzden – dva zbohom, vyberu usporene financie aby zaplatili vacsiu alebo menasiu kopu penazi a sup ho na juh k moru. Sedia si na plazi a zasnivane si hovoria ake by to bolo uzasne zit pri mori cely rok.
H*vno uzasne!
Zit pri mori nie je az taka vyhra ako by sa mohlo zdat. Viem to, pri jednom zijem.
Podme po poriadku. Je Januar, zima. V zime je pri mori ZIMA. Neskutocna zima. A ani ten najteplejsi sveter vam nepomoze. Na svedomi to ma vlhkost, ktoru so sebou more prinasa. Teplota je sice relativne vysoka, ale vlhkost sa vam neprijemne tlaci pod kozu. Jedine co pomaha je cibulovy efekt oblecenia– vela vrstiev na seba.
A teraz ta ceresnicka na torte. V meste kde zijem ja maju vsetky byty KACHLICKY (o ano aj kancelarie) a kurenie sa moze zaplnut iba na 8 hodin denne a vykuri vam byt nie na viac ako 18°C. Mate predstavu? To je fasa podivana, ked drkocete zubami a divate sa na more, vtedy by ste ho kludne zbalili a dopriali komukolvek. Najme nepriatelom.
Druhy morsky efekt je skoro uplna absencia snehu. Doma ked je zima, tak je casto aspon sneh. Ja mam rada sneh. Mam rada ako mi skripe pod nohami, ako je zima, ale vsetko je krasne biele. No tak tu biele nic nie je. Iba hmla a ktej sa este dostanem.
Co vam este daruje more? More vam s oblubou daruje 2 veci – hmlu, to skutocne casto a plnym priehrstim. Aj teraz sa mi tu vznasa pod oknami. A potom burky. Ale nie take pokojne ako u nas doma. Morske burky su silne a intenzivne. Kludne sa vam moze stat ze po par minutach je cesta pokryta niekolkymi centimetrami vody. O tom ako silne zneju blesky s podporou mora radsej vediet nechcite.
Ak zijete pri mori, asi nebudete trpiet anginou. O takej chorobe tu nik nechyruje. Ale pripravte sa na skaredoznejuce kasle sprevadzajuce akekolvek prechladnutie. V lete vas zas budu v pravidelnych intervaloch obstastnovat crevne virozy. Najma kym si telo nevytvori protilatky.
No a ked uz horovime o lete. Ten tyzden dva sa letne horucavi daju vydrzat. Aj ja som si zvykla pri letnych dovolenkach horovit ako by sa mi apcilo zit pri mori a nic nerobit. Ale ono to tak nie je uplne pravda ni s tym nic nerobenim. V podstate clovek v lete sedi v kancelarii tak isto ako pocas celeho roku a ked vyjde okolo siestej z kancelarii, posledne na co mysli je sit k moru.
A tiez skuste s teplotami nad 30° zit (a najma spat) 3 - 4 mesiace v kuse. S dusnotou, pretoze podotykam ze ide o vlhke teplo, opat raz vdaka moru.
Taliani maju z tepla paniku a cely svoj zivot prisposobuju boju proti horucavam. Akonahle sa jemne otepli, kazdy spravny Talian zhavi klimatizaciu. To je nieco co oceni najme krcna chrbtica. Ta moja jednoznacne. Prechody z horucav co panuju vonku, do podchladnenych kancelarii, obchodov a domacnosti.
Ja viem ze este je leto daleko, ale az zas pojdete toto leto k moru a budete mat pocit ze zit pri mori je to najjuzasnejsie na svete, tak to este predsa len trochu zvazte....
Prikladam pre friends par foto mojho mesta...aby to nebolo ze sa iba stazujem.
Vela ludi to ma rado. Pride jun, jul alebo august. Zbalia si svojich par plaviek a ine viac menej potrebno-nepotrebne veci, sefovi daju na tyzden – dva zbohom, vyberu usporene financie aby zaplatili vacsiu alebo menasiu kopu penazi a sup ho na juh k moru. Sedia si na plazi a zasnivane si hovoria ake by to bolo uzasne zit pri mori cely rok.
H*vno uzasne!
Zit pri mori nie je az taka vyhra ako by sa mohlo zdat. Viem to, pri jednom zijem.
Podme po poriadku. Je Januar, zima. V zime je pri mori ZIMA. Neskutocna zima. A ani ten najteplejsi sveter vam nepomoze. Na svedomi to ma vlhkost, ktoru so sebou more prinasa. Teplota je sice relativne vysoka, ale vlhkost sa vam neprijemne tlaci pod kozu. Jedine co pomaha je cibulovy efekt oblecenia– vela vrstiev na seba.
A teraz ta ceresnicka na torte. V meste kde zijem ja maju vsetky byty KACHLICKY (o ano aj kancelarie) a kurenie sa moze zaplnut iba na 8 hodin denne a vykuri vam byt nie na viac ako 18°C. Mate predstavu? To je fasa podivana, ked drkocete zubami a divate sa na more, vtedy by ste ho kludne zbalili a dopriali komukolvek. Najme nepriatelom.
Druhy morsky efekt je skoro uplna absencia snehu. Doma ked je zima, tak je casto aspon sneh. Ja mam rada sneh. Mam rada ako mi skripe pod nohami, ako je zima, ale vsetko je krasne biele. No tak tu biele nic nie je. Iba hmla a ktej sa este dostanem.
Co vam este daruje more? More vam s oblubou daruje 2 veci – hmlu, to skutocne casto a plnym priehrstim. Aj teraz sa mi tu vznasa pod oknami. A potom burky. Ale nie take pokojne ako u nas doma. Morske burky su silne a intenzivne. Kludne sa vam moze stat ze po par minutach je cesta pokryta niekolkymi centimetrami vody. O tom ako silne zneju blesky s podporou mora radsej vediet nechcite.
Ak zijete pri mori, asi nebudete trpiet anginou. O takej chorobe tu nik nechyruje. Ale pripravte sa na skaredoznejuce kasle sprevadzajuce akekolvek prechladnutie. V lete vas zas budu v pravidelnych intervaloch obstastnovat crevne virozy. Najma kym si telo nevytvori protilatky.
No a ked uz horovime o lete. Ten tyzden dva sa letne horucavi daju vydrzat. Aj ja som si zvykla pri letnych dovolenkach horovit ako by sa mi apcilo zit pri mori a nic nerobit. Ale ono to tak nie je uplne pravda ni s tym nic nerobenim. V podstate clovek v lete sedi v kancelarii tak isto ako pocas celeho roku a ked vyjde okolo siestej z kancelarii, posledne na co mysli je sit k moru.
A tiez skuste s teplotami nad 30° zit (a najma spat) 3 - 4 mesiace v kuse. S dusnotou, pretoze podotykam ze ide o vlhke teplo, opat raz vdaka moru.
Taliani maju z tepla paniku a cely svoj zivot prisposobuju boju proti horucavam. Akonahle sa jemne otepli, kazdy spravny Talian zhavi klimatizaciu. To je nieco co oceni najme krcna chrbtica. Ta moja jednoznacne. Prechody z horucav co panuju vonku, do podchladnenych kancelarii, obchodov a domacnosti.
Ja viem ze este je leto daleko, ale az zas pojdete toto leto k moru a budete mat pocit ze zit pri mori je to najjuzasnejsie na svete, tak to este predsa len trochu zvazte....
Prikladam pre friends par foto mojho mesta...aby to nebolo ze sa iba stazujem.
31. 12. 2007
prichadza novacik, rok 2008
napisala som to v cestine, lebo to lepsie vystihuje moje pocity.Rok 2007 bol tazky a potom este tazsi. Vela mi vzal a cosi malo mi aj horkotazko dal...
takze rok 2007 - prac sa prosim z mojho zivota! bol si plny pohrom a stratat...
Ktosi blizky mi naveky odisiel, okradli ma den pred narodeninami, naburala som a mala rozne probelmy s autom, isti ludia sa vyfarbili ako prave hyeny z ktorych mi bolo na zvracanie, musela som bojovat s ludskou zakernostou kazdy den v praci, stratila par priatelov, financne som zaplatila kopu penazi za investicu, vdaka comu uz nemam ziadne uspory...a mohla by som pokracovat, ale nebudem
Asi je na mieste pouvazovat co mi tento cteny rok dal. OKRESAL MA. Som ina ako pred rokom. silnejsia, menej naivna, ale stale este nedokonala a robiaca chyby...a tie asi budem robit naveky.
Dal si mi par krasnych veci. Obohatil si ma. Posul do urovni a dal pochopenia veci o ktorych som ani netusila. Naucil ma sebazapretia a sebaobety na urovni o akej mi nikto nikdy nehovoril...a par ludi sa mi vrailo do zivota, co ma tesi...
Takze bilancia, podciarknuta....bol to jeden rok mojho zivota. ťažky. Hádam aj plodný..Bol iny, tak ako je svojim sposobom kazdy rok mojho zivota jedinecny...
24. 12. 2007
Keby ste sa pytali ako sa dnes mam...
tak takto a moja vianocna nalada uz nemoze byt euforickejsia...
Mojmu sefovi zjavne klesa IQ s kazdym pouzitim WC.
A ta crevna chripka co mal nedavno,
znacne zredukovala to h*vno
co uz aj predtym mal v hlave
ako inak si mam vysvetlit, ze dnes - 24.12.
ked vacsina uradov nepracuje vobec.
Alebo su otvoreni iba doobeda,
tak my tu budeme sediet az do 18:30
a viete co budeme robit?
...S laskou spominat na mojho sefa, ktory isiel domov aby bol s rodinou a uz sa dnes nevrati....
MARRY X-MASS Boss
A ta crevna chripka co mal nedavno,
znacne zredukovala to h*vno
co uz aj predtym mal v hlave
ako inak si mam vysvetlit, ze dnes - 24.12.
ked vacsina uradov nepracuje vobec.
Alebo su otvoreni iba doobeda,
tak my tu budeme sediet az do 18:30
a viete co budeme robit?
...S laskou spominat na mojho sefa, ktory isiel domov aby bol s rodinou a uz sa dnes nevrati....
MARRY X-MASS Boss
DODATOK: ako zlepsit moju "super-vianocnu" naladu? Zatial co doma mam dobry domaci obed, tak mi neostalo ine ako sa niekde pocas obednej prestavky rychlo -rozumej do pol hodiny - najest. No ale vsetko je 24.12. zatvorene, ze ano...
Iba strycko McDonal ma otvorene...ano hadate spravne.
Vianocne menu = McDonald menu.
Moze tento den byt este horsi?
Oficialne potvrdzujem, ze toto su zatial moje najhorsie Vianoce.
DODATOK 2: byt mojim sefom, tu zubnu kefku co si tu nechal, uz nepozivam...
___
DODATOK z 25.12: a este najlepsi dodatok - vianocny darcek - elektronicku deku na ohrievanie po ktorej som dlho tuzila
mi v noci z 24.12 na 25.12 rozkusal pes a uz nefunguje....
Iba strycko McDonal ma otvorene...ano hadate spravne.
Vianocne menu = McDonald menu.
Moze tento den byt este horsi?
Oficialne potvrdzujem, ze toto su zatial moje najhorsie Vianoce.
DODATOK 2: byt mojim sefom, tu zubnu kefku co si tu nechal, uz nepozivam...
___
DODATOK z 25.12: a este najlepsi dodatok - vianocny darcek - elektronicku deku na ohrievanie po ktorej som dlho tuzila
mi v noci z 24.12 na 25.12 rozkusal pes a uz nefunguje....
Nech ziju Vianoce 2007!!!!
20. 12. 2007
Napis na autach
aktualne nemam vodicak, takze ma musi vsade vozit moja polovicka...
zajtra si ale "patente" idem vybavit...
drzte mi palce nech mi ho Taliani daju, pod stromcek...
takze cisto z nostalgickych dovodv si na moj blog lepim vtipne napisy na autach
zajtra si ale "patente" idem vybavit...
drzte mi palce nech mi ho Taliani daju, pod stromcek...
takze cisto z nostalgickych dovodv si na moj blog lepim vtipne napisy na autach
Nefunguje mi klakson, sleduj můj prostředníček!
Klidně mně předjeď, na tvou ledvinu už někdo určitě čeká!
Pokud tento nápis přečteš, znamená to, že jsem ztratil přívěs!
Proč se na mně cpeš, vždyť se neznáme.
Jedu tak rychle, protože mně můj cholesterol nezajímá!
Jestli se ti nelíbí, jak jedu, slez s chodníku!
Pozor na idiota, co jede za mnou
Starý, ale leasing splacen
Jsem pomalý, ale přesto jedu PŘED tebou! (toto je moj best)
Pojištěný u mafie, bouchni do mně, my pak do tebe!
Netrub! VZBUDÍŠ ŘIDIČE!
POZOR! Mám řidičák od minulého týdne! (ja od minule tydne NEmam vodicak :-(((( bol v taske ktoru mi ukradli. Vivat BRATISLAVA!!!)
Neteče mi olej, jen si značím svou silnici!
Netrub, rychleji nemůžu!
Prosím, nevjíždějte mi do kufru!
Na Trabantu: "AŽ VYROSTU, BUDU MERCEDESEM!" (toto je moj druhy best)
Picni do mně, pojišťovna mi doplatí na nový!
Pamatuj - nejsi nenahraditelný jako ostatní pozůstalí
Pouč se z chyb rodičů - používej prezervativ!
11. 12. 2007
Som ja paranodina ?
A mozno z oboja tak trochu. Kazde rano v 6:45 rano na parkovisku pred parkom s vyhladom na more zastavi cieny opel. Hned vedla mojej bielej fiatky. Vystupi z nej muz a jeho fenka, aby sa pridali ku mne a mojmu stenatu. A kazde rano odhadujem o com sa budeme dnes rozpravat....
Pred tyzdnom to bolo o tom, ako sa pokusal splodit potomka so svojou zenou. Nemyslite si, temy ako pohyblivost/ zivotnost jeho spermii a menstruacny cyklus jeho zeny sa striedali jedna za druhou. Potom mi doverne prezradil, ako na zakladne splnu pocitat moje vlastne plodne dni, keby som sa chystala na potomstvo... to bol tyzden minuly. Dufala som ze tieto nie velmi pohodlne temy pomynuli.
Dnes sme sa stretli opat. Tema dna? Ako vytlacat mlieko z bradaviek jeho fenky...15 minutovy monolog o tom, aky poharik a kolko mlieka vytlaci. Z nejakeho dovodu sa mu podarilo prepojit tuto temu s Monicou Belluci a jej prsnymi partiami. Netusim ako, nepytajte sa. Hadam by si rad postiskal aj tie, kto ho vie...
Tak neviem, som paranoidna ja,
alebo
je on uchyl?
alebo
je on uchyl?
5. 12. 2007
Blahozelam
Blizia sa moje narodeniny. Cas sa neda zastavit. Je cas planovat. Je cas investovat...
ono je totiz pravdou, ze Taliansko je skvela krajina. Je to krajina plna dochodcov, ktori maju rozpravkovy dochodok. Niektori aj 2.000 EURO mesacne... Ten im platime my, pracujuca trieda s priemernym platom 800 Euro a zdanenim od 23% hore. Nemyslite si, my pracujuca trieda nemame len vysoke dane. Mame aj prislub. Prislub od vlady, ze my take dobre dochodky nebude mat. Bude mat o kusisko mensie. O hodny kusisko mensie. Moj sa zatial zda byt 540 EURO.....ak vobec nejaky mat budem..ziaden prvy, druhy a treti pilier...iba priepast a ziaden pilier co by podobrel most na druhu stranu...nic. Dakujem Silvio
A v tomto bode mojho zistenia,som sa obratila na rodnu hrudu. Divajuc sa do tvare mojej ziarivej buducnosti, mi skrsol napad – co tak vziat doma hypoteku a kupit si maly domcek o ktorom som vzdy snivala v tych odvaznych snoch. Mat svoje 4 steny, tam doma, na Slovenku. Kolko moze taky domcek stat?
Uz to viem!!
Hohoho!!!! PRIATELIA, pri vsetkej ucte k zdravemu rozumu - SIBE VAM!? Ako moze pardon, ale blby byt v Petrzalke stat tolko, kolko stoji byt v Taliansku s vyhladom na more? Moze mi to niekto prosim vysvetlit? Ak uz su ceny take svetove, su aj platy take metropolitne? Blahozelam...akurat ze nemam slov
nemam slov, No mozme si blahozelat ze sme taky svetovi.
23. 11. 2007
To sa moze stat iba zene
Kedysi boli iste ukony vyhradene muzom a zenam. No dnes sa svorne hrame na toleranciu a rovnopravnost.
Ak zijeme v dobe, kde su si narody, rasy ci rozne sexualne orientacie rovne, ako to ze este stale su veci, ktore sa mozu stat iba zenam a muzom sa nestavaju?
Znamena rovnopravnost proste rovnakost a nie rovnost, pricom ale plati, ze iste chyby robia iba zeny?
Od vedlajsieho stola sa na mna skeri moj kolega. Vratila som sa z pracovneho stretnutia so stiahnutym chvostom. Na pol ceste mi dosiel benzin, auto zastalo, ostala som mrtvo stat. Na frekventovanej ceste...
Pytam sa kolegu co by urobil v podobnej situacii. Vypina svoju hrud, ako ked si kohut cechra perie a povysene mi cez svoj usmev vravi, ze muzom sa take veci nestavaju - muzi si davaju pozor ked jazdia. Jasne, to vysvetluje tie statisky o umrtiach za volantom, v ktorej muzi obsadili prve miesto.
11. 10. 2007
Podstata vynimocnosti istych individuii
Moj pes sa pomaly stava legendou v nasom parku a ja uz plne chapem naco ludia maju psov....aby sa nimi mohli chvalit. Aby im pridavali na dolezitosti.
Nuz mne na dolezitosti pridava moj pes. Vzdy ho najpr pekne vycesem, navoniam a potom, ked vojdeme do parku ludia si hned suskaju „to je on, to je ten co som ti hovorila!“. Potom sa obdivne a s istou zavistou v kutiku pozru na mna a moja dolezitost na psom ihrisku zivota rastie.
No a ked potom niekto pride aby si vypytal povolenie si moje stena vyfotit, alebo pohladit. A som to ja, kto ma toto dolezite rozhodnutie v rukach...iba odo mna a iba odomna to zavisi, niet dolezitejsej osoby v parku ako som ja.
Moje stvormesacne stena uz vie cikat so zdvihnutou labkou, a nechava tym v nemom uzasne cele osadenstvo parku. To ziadny iny pes v jeho veku nevie a nedokaze. Iba moj pes to vie. Moje stena ked pohne zadkom, tak to ma nejaky uslachtily dovod. Ono nebeha, ono dosahuje nejaky vyssi ciel. Vidite ako nesie ten papek? Az vyrastie, to bude nieco. To bude osobnost. Ak to isté robia iné psi to je nic. Ale ked to robi to moje stena, to je ine. To je vyznamne. Lebo aj moje stena je vyznamne - je lepsie ako ostatni psi. Lebo je moje. A to ho robi vynimocnym. To ho robi inym ako su vsetky ostatne stenata tohto sveta. Keby som si vzala ine stena, to by sa stalo vynimocnym. Ale ja som si vzala toto. A prave preto je toto stena to najtalentovanejsie a najnadanejsie a najvynimocnejsie na celom psom svete.
Aj ja som vynimocna, lebo mam vynimocne stena. Nikto nema take stena ako ja. Ini ludia maju roznych psov, ale take stena ako mam ja – vynimocne – je jedine na svete. To moje. A ja to vynimocne stena vlastnim. No a preto som aj ja vynimocna. Iba ja mam tu cest vlastnit toto stvorenie...som vynimocna...J
Mimochodom – ak ste lahku ironiu a tazku symboliku v texte nepostrehli, dajte si pauzu. Je cas urobit si dobry caj a vylozit si nohy na stol...tak ako to robim prave teraz ja.
24. 9. 2007
Dokonala nemecka logika veci
Konecne sme sa vratili z dovolenky. Ja, mojho srdca sampion a nas novy hafan.
Mam za sebou 27 hodin cesty vlakom a viac nez male mnozstvo prestupou. Cestou cez Svajciarsko sa colnikovy nezdal moj pas. Uz ste niekomu o tretej v noci (teda skor 4 colnikom a jednemu nie priatelsky naladenemu psovi) vysvetlovali, ze ten pas je pravy a ze keby ste mali taku nutnu potrebu falsovat pas, ten slovensky to ISTE nebude. Preco k pasu nedavajui nejaku stvrdenku, ze mi ten pas skutocne vydala nasa ctena vlada? Ono sa povod a pravost, ked sa na vas pas (jediny doklad co mate) nedovercivo diva polka colnicnej armady da fasa dokazat. Vase slovo "je urcite pravy" proti 4 zvrastenym obociam ozbrojenych muzov zakona, zas az taka velka vyhra nie je. Skutocne som ocenila, ze mi slovenska vlada neumoznila ponechat si Obciancky preukaz a ine dokumenty (nakolko uz na Slovensku nezijem), tym padom sa moja moznost dokumentovat sa inym dokaldom zeliminovala na nulu(v dany okamih vytahovat akykolvek taliansky dokument mi prislo ako akt kamikadze). Bolo mi povedane, ze vraj ma moj pas divny papier. Napadlo ma oponovat, ze sme chudobna krajina a mozno organ chcel usetrit, ale pud sebazachovy ma zastavil s tym, ze to nebude padny argument...nakoniec ma nechali prejst. asi ich dojalo ked vydeli moju podporu ich ekonomike v podobe tasky plnej svajciarskej cokolady.
Ale ine som chcela. Moj clanok a mojho srdca sampion je iny. Moje mozgove bunku dostal do uzasnu uplne iny pribeh. Mnichovnsky.
Toto bola moja asi 7 navsteva Nemecka a doteraz som si myslela, ze niet nad nemecku organizaciu. Uz si to nemyslim.
Dostali ma v jednej nemeckej pizzerii, kusok od nasho hotela. Pizzeria pekna, s talianskou zastavou (inak osadenstvo bolo plne turecke- ale ved turci, ci taliani, tak vysoko na severe Europy je to aj tak jedno. No a kupili by ste si pizzu v pizzeri co ma na sebe namalovanu turecku vlajku?).
Pizzeria ma na sebe nalepenu kopu reklami o tom ake ja rychla, dobra a neviem co este. Tak sme si povedali, ze preco nie, ved aj na recepcii hotela nam ju doporucili. Vojdeme do pizzerie, ze by sme chceli pizzu. "Na jaaa..."zacne sprechovat pizzaiolo. Po chvili mi je jasne, ze tento muz a tato pizzeria si zasluzi titul NAJ obchdonik roka a specialne ocenenie, ze jeho spotrebitel- friendly pristup.
Ako funguje proces objednavania si pizze? Vojdete do pizzerie, pozdravite personal pizzerie a zoberiete si menu. Vyberiete si pizzu (my sme este diskutovali co tam chceme a nechceme a pytali sa co preste co znamena, nakolko moja nemcina je uz dost chudoba). Ak mate vybrate, vyjdete von a prejdete tak 50 metrov do najblizsiej telefonnej budky a objednate si pizzu. Lebo po 22:00 pizzeria robi pizzu iba na zaklade TELEFONICKEHO objednania (rozprava sa s vami ten isty suhaj, co vas par minut predtym poslal telefonvoat, lebo on inak vasu objednavku neprijme). Poviete mu teda co mate na srdci a potom sa opat vratite tych 50 metrov, aby ste si do 10 minut (ako hlasi mega reklama) mohli vyzdvihnut svoju fresh pizzu od mladeho telefonistu. Paradoxom je, ze ten telefonista to vsetko poklada za"Ganz Normal"...
...ja uz som v mojom zivote videla vela absurdit, ale tato pizzeria je jednoznacne je v mojom TOP ten
Mam za sebou 27 hodin cesty vlakom a viac nez male mnozstvo prestupou. Cestou cez Svajciarsko sa colnikovy nezdal moj pas. Uz ste niekomu o tretej v noci (teda skor 4 colnikom a jednemu nie priatelsky naladenemu psovi) vysvetlovali, ze ten pas je pravy a ze keby ste mali taku nutnu potrebu falsovat pas, ten slovensky to ISTE nebude. Preco k pasu nedavajui nejaku stvrdenku, ze mi ten pas skutocne vydala nasa ctena vlada? Ono sa povod a pravost, ked sa na vas pas (jediny doklad co mate) nedovercivo diva polka colnicnej armady da fasa dokazat. Vase slovo "je urcite pravy" proti 4 zvrastenym obociam ozbrojenych muzov zakona, zas az taka velka vyhra nie je. Skutocne som ocenila, ze mi slovenska vlada neumoznila ponechat si Obciancky preukaz a ine dokumenty (nakolko uz na Slovensku nezijem), tym padom sa moja moznost dokumentovat sa inym dokaldom zeliminovala na nulu(v dany okamih vytahovat akykolvek taliansky dokument mi prislo ako akt kamikadze). Bolo mi povedane, ze vraj ma moj pas divny papier. Napadlo ma oponovat, ze sme chudobna krajina a mozno organ chcel usetrit, ale pud sebazachovy ma zastavil s tym, ze to nebude padny argument...nakoniec ma nechali prejst. asi ich dojalo ked vydeli moju podporu ich ekonomike v podobe tasky plnej svajciarskej cokolady.
Ale ine som chcela. Moj clanok a mojho srdca sampion je iny. Moje mozgove bunku dostal do uzasnu uplne iny pribeh. Mnichovnsky.
Toto bola moja asi 7 navsteva Nemecka a doteraz som si myslela, ze niet nad nemecku organizaciu. Uz si to nemyslim.
Dostali ma v jednej nemeckej pizzerii, kusok od nasho hotela. Pizzeria pekna, s talianskou zastavou (inak osadenstvo bolo plne turecke- ale ved turci, ci taliani, tak vysoko na severe Europy je to aj tak jedno. No a kupili by ste si pizzu v pizzeri co ma na sebe namalovanu turecku vlajku?).
Pizzeria ma na sebe nalepenu kopu reklami o tom ake ja rychla, dobra a neviem co este. Tak sme si povedali, ze preco nie, ved aj na recepcii hotela nam ju doporucili. Vojdeme do pizzerie, ze by sme chceli pizzu. "Na jaaa..."zacne sprechovat pizzaiolo. Po chvili mi je jasne, ze tento muz a tato pizzeria si zasluzi titul NAJ obchdonik roka a specialne ocenenie, ze jeho spotrebitel- friendly pristup.
Ako funguje proces objednavania si pizze? Vojdete do pizzerie, pozdravite personal pizzerie a zoberiete si menu. Vyberiete si pizzu (my sme este diskutovali co tam chceme a nechceme a pytali sa co preste co znamena, nakolko moja nemcina je uz dost chudoba). Ak mate vybrate, vyjdete von a prejdete tak 50 metrov do najblizsiej telefonnej budky a objednate si pizzu. Lebo po 22:00 pizzeria robi pizzu iba na zaklade TELEFONICKEHO objednania (rozprava sa s vami ten isty suhaj, co vas par minut predtym poslal telefonvoat, lebo on inak vasu objednavku neprijme). Poviete mu teda co mate na srdci a potom sa opat vratite tych 50 metrov, aby ste si do 10 minut (ako hlasi mega reklama) mohli vyzdvihnut svoju fresh pizzu od mladeho telefonistu. Paradoxom je, ze ten telefonista to vsetko poklada za"Ganz Normal"...
...ja uz som v mojom zivote videla vela absurdit, ale tato pizzeria je jednoznacne je v mojom TOP ten
7. 9. 2007
chlpacik
uz je moje steniatko doma. Dostalo aj svoje meno - Scooby. Ale aj tak ho vacsinu casu volam Hrkalka, lebo ju ma na obojku a kdekolvek sa pohne, hrka. Posielam par foto noveho clena rodiny...
Na prechadzke v parku. - Uz ma tolko nefot a pod sa konecne hrat
takto spinkam na mojej deke, alebo kdekolvek inde.
aj teraz kym moja panicka cosi tuka do PC, tak lezim na chrte bruskom hore a spokojne odfukujem
A toto je moja prenosna budka
Na prechadzke v parku. - Uz ma tolko nefot a pod sa konecne hrat
takto spinkam na mojej deke, alebo kdekolvek inde.aj teraz kym moja panicka cosi tuka do PC, tak lezim na chrte bruskom hore a spokojne odfukujem
A toto je moja prenosna budka
Materinska laska
Prisla som na svet, aby som mojej mame vynahradila to, co nedostala od zivota. Preto „ma stvorila“. Dala mi za ulohou uspokojit ju. Dat jej lasku, ktoru jej nedali ti co mali. Utisit jej bolest.
To je tazky zivotny zaciatok a zla startovacia ciara. V tejto prostej nasobilke nie je miesto pre moje pocity, moj zivot alebo moje ja.
Mam par priatelok, ktore nedavno porodili. Nedalo mi to spytat sa ich PRECO chceli deti. Zla, zla otazka. Odpovede ma iba rozosmutnili. Skoro vsetky chceli deti kvoli sebe, nie kvoli detom. Aby nimi vydierali zivot a ten im dal co im chyba. Aby nimi nieco ziskali pre seba. Aby nimi vyplnili prazdne miesto, nahradili, opravili co im chyba a nefunguje ako ma. Alebo aby nimi vydierali partnere, upevnili svoje postavenie v manzelstve a nieco na jeho ukor ziskali. Odpovede sa opakovali a vzdy to bolo nieco na tento sposob.
Ani jedna jedina (pravda, nepytala som sa ale vetkych) mi nepovedala, milujem mojho muz a mam v srdci tolko lasky, ze ju mozem rozdavat. Nic od mojho dietata nechcem. Iba ho milovat a vychovat. Nebudem si nim liecit moje mindraky, problemy ani ho inak vyuzivat.
Ono sa to decko vacsine proste tak nejako hodilo.
Mam aj priatelky ktore uz maju deti. Vychova sa meria peniazmi. Cim viac im kupia, tym viac im vychovavaju a miluju. Rozpravat a vysvetlovat im veci sa za dolezite nepoklada. Chapat ich osobnost tiez nie. Rodic co miluje, detom dovoli vsetko- bez hranic. Moja blizka priatelka ma taketo deti, ktore vrucne miluje 3. Zivot sa ucia z Televizora. Ked vyhodili zive zviera z okna, mamicka iba pokrcila plecami. To ze deti nemaju zaidne mantinely, ziaden respekt, je ospravedlnene tym, ze ked vyrastu, tak iste pochopia. Ja si naopak myslim, ze ked vyrastu tak to bude moja priatelka, kto pochopi. A to svoj zavazny omyl.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)